Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

Vranovskí mašéri získali na majstrovstvách Európy kompletnú medailovú zbierku

Šport / Ďalšie športy / Vranovskí mašéri získali na majstrovstvách Európy kompletnú medailovú zbierku

Slovenská výprava mašérov so psami severských plemien získala na Majstrovstvách Európy pretekov psích záprahov na suchu v slovinskom Smledniku tri zlaté, jednu striebornú a jednu bronzovú medailu, vďaka čomu obsadila v hodnotení krajín celkové štvrté miesto. Na tomto úspechu našej reprezentácie sa výraznou mierou podieľali aj vranovskí mašéri - Marcel Matanin Konečný získal v canicrossovej kategórii „bežec s jedným psom“ štvrtý titul majstra Európy, v rovnakej disciplíne obsadil Michal Ivančo druhú priečku a medailu s bronzovým leskom si domov priviezol Igor Pribila, ktorý súťažil v záprahovej kategórii D1.

Dlhodobú pozíciu európskej jednotky potvrdil Marcel Matanin Konečný. Na ME cestoval s vizitkou trojnásobného a predovšetkým doteraz nezdolaného šampióna starého kontinentu. Hneď po prvom kole sa súboj o prvé miesto zúžil na dvojicu Vranovčanov M. Matanin Konečný – M. Ivančo, ktorí si na čele vypracovali 40-sekundový náskok. Prvý z troch bežeckých dielov zvládol rýchlejšie nováčik na medzinárodnom fóre, no od druhého kola sa v lepšej forme predviedol M. Matanin Konečný, vďaka čomu sa v súčte všetkých časov tešil z ďalšieho titulu práve on. „Najlepšie sa mi bežalo v druhý deň. Hoci sme s M. Ivančom bežali podstatnú časť spolu, v závere som zrýchlil a vytvoril si rozhodujúci náskok. V nedeľu sme bežali po štrkových cestách, na ktorých netrénujeme a Lassie sa na nich necítila najistejšie, ale nakoniec sme to zvládli. Tento štvrtý titul si vážim najviac, lebo som ho získal najtesnejším rozdielom. V minulosti som mal vždy komfortný náskok, ale M. Ivančo držal so mnou krok do posledných metrov. Vďaka nemu som musel ísť stále naplno, pretože prvýkrát som mal súpera, ktorý bol pripravený využiť každé moje zaváhanie,“ nezabudol M. Matanin Konečný ani na kolegu z reprezentácie.

Novinkou na tohtoročných majstrovstvách bola kombinácia dvoch typov štartov. V dvoch prípadoch sa začínalo hromadne a v nedeľu vyrážali bežci na trať podľa Gundersenovej metódy. „Hromadný štart je na jednej strane zaujímavejší, lebo psy sa chcú pred sebou vytiahnuť, no zároveň má aj svoje úskalia. V prvý deň sme mali medzi sebou psa, ktorý ostro útočil na ostatných. S M. Ivančom sme však zvolili jednoduchú taktiku. Všetkým sme ušli a od prípadných kolízií sme mali pokoj, čo nám vyhovovalo i kvôli tomu, že obidvaja sme boli vyrovnaní a navzájom sme sa potiahli,“ prezradil taktické know-how M. Matanin Konečný.

Na ďalšiu zmenu pravidiel takmer doplatil Michal Ivančo. Na domácich nominačných pretekoch v Smižanoch uspel so svojim Aresom, ktorý mal v tom čase trinásť mesiacov a podľa nového pravidla mohli na ME súťažiť iba psy starší ako pätnásť mesiacov. Pri uzatváraní nominácie sa na túto skutočnosť pozabudlo a Slovenská asociácia jazdcov so psami severských plemien upozornila M. Ivanča na tento fakt až dva dni pred odchodom do Slovinska. Keďže výnimka sa v tomto prípade vybaviť nedala, pomocnú ruku mu podal I. Pribula, ktorý okamžite zabezpečil nového psa. Napriek tomu stále existovalo riziko, že Dimo nebude nového pána rešpektovať a odmietne s ním bežať. „Priznám sa, že po prvom spoločnom behu som bol rozhodnutý, že nikam necestujem. Prvých dva a pol kilometra sme v tréningu zvládli, ale potom ma už začal ťahať mimo trasy. Na súhru medzi bežcom a psom totiž treba viac času. Na pretekoch v Smižanoch sa mi stalo, že som do štafety nastúpil s psom, ktorý nebol môj a po päťsto metroch mi ľahol bez toho, aby mal záujem pokračovať ďalej. Niečo podobné som na ME riskovať nechcel, preto som zvažoval do poslednej chvíle, či v Slovinsku štartovať. Nakoniec ma však I. Pribula presvedčil a dnes som mu za to vďačný,“ opísal peripetie M. Ivančo.

Napriek obavám sa preteky pre M. Ivanča niesli v bezproblémovom duchu, pričom po prvom dni svietilo meno úradujúceho majstra Slovenska v dlhom duatlone na prvom mieste. Hoci aj v ďalších dvoch kolách bežal bok po boku M. Matanina Konečného, v závere oboch dní mal mierne navrch jeho dlhoročný priateľ. „V prvý deň sa štartovalo v dvoch vlnách a keďže som bol nováčik, štartoval som v tej druhej. Veril som si, že pobežím rýchlo, len som nevedel stále odhadnúť, ako zareaguje môj pes. Po prvom kilometri som však mal dobrý pocit a keď mi I. Pribula v cieli povedal, že som s trojsekundovým náskokom priebežne prvý, prekvapilo ma to. V druhom a treťom kole, kedy som zmazal moju stratu zo soboty, sme s M. Mataninom Konečným bežali plece pri pleci, no v závere mi vždy ušiel, čím rozhodol o svojom prvenstve. Ak vezmem do úvahy problémy, ktoré som mal so psom a fakt, že to boli moje druhé preteky v živote, s druhým miesto som veľmi spokojný. Za úspech považujem už len to, že som dobehol do cieľa a medaila je iba príjemným bonusom,“ hodnotil M. Ivančo.

Obidvaja slovenskí reprezentanti, sú v súkromí priatelia, ktorí sa v priebehu roka venujú atletike a teraz sa stretli aj na canicrossových tratiach. O ich kamarátskych väzbách svedčí tiež fakt, že M. Ivanča priviedli k tomuto športu práve M. Matanin Konečný a I. Pribula, ktorí trénujú v Banskom na tratiach nad jeho domom. „S Marcelom sme sa už rozprávali o tom, že by nemuselo byť na škodu, aby jeden z nás bežal v kategórii s dvoma psami, čím by sa pre nás zvýšila šanca získať hneď dva tituly. Netvrdím, že to bude o rok a víťazstvo máme obaja zaručené, no rád sa nechám prekvapiť tým, čo nám budúcnosť prinesie,“ uviedol M. Ivančo a M. Matanin Konečný ho doplnil: „Na trati síce bežíme každý za seba, ale v cieli ide akákoľvek rivalita bokom. Teší ma, že sme uspeli všetci traja, pričom najväčšiu radosť mám z bronzu I. Pribulu. Mašérstvu sa venuje dvadsať rokov a myslím si, že za ten čas, ktorý venoval psom, si medailu určite zaslúžil.“

Z vranovských mašérov je najskúsenejším Igor Pribula. Pred odchodom na európsky šampionát si k budúcoročným päťdesiatinám prial medailu a o tom, že by mu „hviezdy mohli priať“ svedčilo už prideľovanie štartovacích čísel, keď dostal 50-tku. „Pri rozdeľovaní čísel môj vek nikto z organizátorov neregistroval, preto išlo iba o náhodu, nad ktorej symbolikou sme sa pousmiali,“ konštatoval s úsmevom I. Pribula.
Na výborne pripravených rovinatých a rýchlych tratiach sa od úvodu vyprofilovala vedúca štvorica na čele s neskorším víťazom A. Drábikom. Zaujímavosťou jeho súboja s I. Pribulom bola skutočnosť, že obidvaja majú psov od rovnakej matky. Ich výborný genofond sa premietol aj do výsledkovej listiny, v ktorej sa medzi slovenskú dvojicu dostala iba Rakúšanka Elfie Ploder, ťažiaca najmä z toho, že v porovnaní s mužskými kolegami bola vďaka svojej hmotnosti výrazne ľahšia. Vychádzajúc z vývoja sa I. Pribula sústredil na udržanie si bronzovej pozície, čo sa mu v súboji s legendárnym Christophom Rotterom s prehľadom podarilo. „V Slovinsku rozhodla aktuálna forma psov. Preteky na suchu sú stále iba prípravou na hlavnú sezónu v zime. Vax a Verdi v čase ME trénovali v plnej rýchlosti na úrovni troch kilometrov, no v Smledniku sme súťažili na dlhšej trati a v závere každého kola to bolo cítiť. Ak by som ich prípravu, napriek teplej jeseni, pritvrdil, mohli sme si na konto pripísať aj lepší čas, ale s 3. miestom som spokojný. V záprahových kategóriách je väčšia konkurencia a zároveň ma mašér, na rozdiel od bežcov, alebo cyklistov, menej príležitosti pomôcť svojim psom. Pred rokom som skončil tesne za stupňami víťazov, o to viac ma teší, že teraz sme to už zvládli,“ konštatoval I. Pribula.

Sezóna na snehu by mala začať v decembri pretekmi na Orave s tým, že druhý februárový víkend sú na programe ME v Taliansku a koncom februára sa stretne svetová elita na MS v Zuberci. Na obidvoch podujatiach by chceli opäť uspieť aj naši reprezentanti.
 

Vranovskí mašéri získali na majstrovstvách Európy kompletnú medailovú zbierku

Šport / Ďalšie športy / Vranovskí mašéri získali na majstrovstvách Európy kompletnú medailovú zbierku

Slovenská výprava mašérov so psami severských plemien získala na Majstrovstvách Európy pretekov psích záprahov na suchu v slovinskom Smledniku tri zlaté, jednu striebornú a jednu bronzovú medailu, vďaka čomu obsadila v hodnotení krajín celkové štvrté miesto. Na tomto úspechu našej reprezentácie sa výraznou mierou podieľali aj vranovskí mašéri - Marcel Matanin Konečný získal v canicrossovej kategórii „bežec s jedným psom“ štvrtý titul majstra Európy, v rovnakej disciplíne obsadil Michal Ivančo druhú priečku a medailu s bronzovým leskom si domov priviezol Igor Pribila, ktorý súťažil v záprahovej kategórii D1.

Dlhodobú pozíciu európskej jednotky potvrdil Marcel Matanin Konečný. Na ME cestoval s vizitkou trojnásobného a predovšetkým doteraz nezdolaného šampióna starého kontinentu. Hneď po prvom kole sa súboj o prvé miesto zúžil na dvojicu Vranovčanov M. Matanin Konečný – M. Ivančo, ktorí si na čele vypracovali 40-sekundový náskok. Prvý z troch bežeckých dielov zvládol rýchlejšie nováčik na medzinárodnom fóre, no od druhého kola sa v lepšej forme predviedol M. Matanin Konečný, vďaka čomu sa v súčte všetkých časov tešil z ďalšieho titulu práve on. „Najlepšie sa mi bežalo v druhý deň. Hoci sme s M. Ivančom bežali podstatnú časť spolu, v závere som zrýchlil a vytvoril si rozhodujúci náskok. V nedeľu sme bežali po štrkových cestách, na ktorých netrénujeme a Lassie sa na nich necítila najistejšie, ale nakoniec sme to zvládli. Tento štvrtý titul si vážim najviac, lebo som ho získal najtesnejším rozdielom. V minulosti som mal vždy komfortný náskok, ale M. Ivančo držal so mnou krok do posledných metrov. Vďaka nemu som musel ísť stále naplno, pretože prvýkrát som mal súpera, ktorý bol pripravený využiť každé moje zaváhanie,“ nezabudol M. Matanin Konečný ani na kolegu z reprezentácie.

Novinkou na tohtoročných majstrovstvách bola kombinácia dvoch typov štartov. V dvoch prípadoch sa začínalo hromadne a v nedeľu vyrážali bežci na trať podľa Gundersenovej metódy. „Hromadný štart je na jednej strane zaujímavejší, lebo psy sa chcú pred sebou vytiahnuť, no zároveň má aj svoje úskalia. V prvý deň sme mali medzi sebou psa, ktorý ostro útočil na ostatných. S M. Ivančom sme však zvolili jednoduchú taktiku. Všetkým sme ušli a od prípadných kolízií sme mali pokoj, čo nám vyhovovalo i kvôli tomu, že obidvaja sme boli vyrovnaní a navzájom sme sa potiahli,“ prezradil taktické know-how M. Matanin Konečný.

Na ďalšiu zmenu pravidiel takmer doplatil Michal Ivančo. Na domácich nominačných pretekoch v Smižanoch uspel so svojim Aresom, ktorý mal v tom čase trinásť mesiacov a podľa nového pravidla mohli na ME súťažiť iba psy starší ako pätnásť mesiacov. Pri uzatváraní nominácie sa na túto skutočnosť pozabudlo a Slovenská asociácia jazdcov so psami severských plemien upozornila M. Ivanča na tento fakt až dva dni pred odchodom do Slovinska. Keďže výnimka sa v tomto prípade vybaviť nedala, pomocnú ruku mu podal I. Pribula, ktorý okamžite zabezpečil nového psa. Napriek tomu stále existovalo riziko, že Dimo nebude nového pána rešpektovať a odmietne s ním bežať. „Priznám sa, že po prvom spoločnom behu som bol rozhodnutý, že nikam necestujem. Prvých dva a pol kilometra sme v tréningu zvládli, ale potom ma už začal ťahať mimo trasy. Na súhru medzi bežcom a psom totiž treba viac času. Na pretekoch v Smižanoch sa mi stalo, že som do štafety nastúpil s psom, ktorý nebol môj a po päťsto metroch mi ľahol bez toho, aby mal záujem pokračovať ďalej. Niečo podobné som na ME riskovať nechcel, preto som zvažoval do poslednej chvíle, či v Slovinsku štartovať. Nakoniec ma však I. Pribula presvedčil a dnes som mu za to vďačný,“ opísal peripetie M. Ivančo.

Napriek obavám sa preteky pre M. Ivanča niesli v bezproblémovom duchu, pričom po prvom dni svietilo meno úradujúceho majstra Slovenska v dlhom duatlone na prvom mieste. Hoci aj v ďalších dvoch kolách bežal bok po boku M. Matanina Konečného, v závere oboch dní mal mierne navrch jeho dlhoročný priateľ. „V prvý deň sa štartovalo v dvoch vlnách a keďže som bol nováčik, štartoval som v tej druhej. Veril som si, že pobežím rýchlo, len som nevedel stále odhadnúť, ako zareaguje môj pes. Po prvom kilometri som však mal dobrý pocit a keď mi I. Pribula v cieli povedal, že som s trojsekundovým náskokom priebežne prvý, prekvapilo ma to. V druhom a treťom kole, kedy som zmazal moju stratu zo soboty, sme s M. Mataninom Konečným bežali plece pri pleci, no v závere mi vždy ušiel, čím rozhodol o svojom prvenstve. Ak vezmem do úvahy problémy, ktoré som mal so psom a fakt, že to boli moje druhé preteky v živote, s druhým miesto som veľmi spokojný. Za úspech považujem už len to, že som dobehol do cieľa a medaila je iba príjemným bonusom,“ hodnotil M. Ivančo.

Obidvaja slovenskí reprezentanti, sú v súkromí priatelia, ktorí sa v priebehu roka venujú atletike a teraz sa stretli aj na canicrossových tratiach. O ich kamarátskych väzbách svedčí tiež fakt, že M. Ivanča priviedli k tomuto športu práve M. Matanin Konečný a I. Pribula, ktorí trénujú v Banskom na tratiach nad jeho domom. „S Marcelom sme sa už rozprávali o tom, že by nemuselo byť na škodu, aby jeden z nás bežal v kategórii s dvoma psami, čím by sa pre nás zvýšila šanca získať hneď dva tituly. Netvrdím, že to bude o rok a víťazstvo máme obaja zaručené, no rád sa nechám prekvapiť tým, čo nám budúcnosť prinesie,“ uviedol M. Ivančo a M. Matanin Konečný ho doplnil: „Na trati síce bežíme každý za seba, ale v cieli ide akákoľvek rivalita bokom. Teší ma, že sme uspeli všetci traja, pričom najväčšiu radosť mám z bronzu I. Pribulu. Mašérstvu sa venuje dvadsať rokov a myslím si, že za ten čas, ktorý venoval psom, si medailu určite zaslúžil.“

Z vranovských mašérov je najskúsenejším Igor Pribula. Pred odchodom na európsky šampionát si k budúcoročným päťdesiatinám prial medailu a o tom, že by mu „hviezdy mohli priať“ svedčilo už prideľovanie štartovacích čísel, keď dostal 50-tku. „Pri rozdeľovaní čísel môj vek nikto z organizátorov neregistroval, preto išlo iba o náhodu, nad ktorej symbolikou sme sa pousmiali,“ konštatoval s úsmevom I. Pribula.
Na výborne pripravených rovinatých a rýchlych tratiach sa od úvodu vyprofilovala vedúca štvorica na čele s neskorším víťazom A. Drábikom. Zaujímavosťou jeho súboja s I. Pribulom bola skutočnosť, že obidvaja majú psov od rovnakej matky. Ich výborný genofond sa premietol aj do výsledkovej listiny, v ktorej sa medzi slovenskú dvojicu dostala iba Rakúšanka Elfie Ploder, ťažiaca najmä z toho, že v porovnaní s mužskými kolegami bola vďaka svojej hmotnosti výrazne ľahšia. Vychádzajúc z vývoja sa I. Pribula sústredil na udržanie si bronzovej pozície, čo sa mu v súboji s legendárnym Christophom Rotterom s prehľadom podarilo. „V Slovinsku rozhodla aktuálna forma psov. Preteky na suchu sú stále iba prípravou na hlavnú sezónu v zime. Vax a Verdi v čase ME trénovali v plnej rýchlosti na úrovni troch kilometrov, no v Smledniku sme súťažili na dlhšej trati a v závere každého kola to bolo cítiť. Ak by som ich prípravu, napriek teplej jeseni, pritvrdil, mohli sme si na konto pripísať aj lepší čas, ale s 3. miestom som spokojný. V záprahových kategóriách je väčšia konkurencia a zároveň ma mašér, na rozdiel od bežcov, alebo cyklistov, menej príležitosti pomôcť svojim psom. Pred rokom som skončil tesne za stupňami víťazov, o to viac ma teší, že teraz sme to už zvládli,“ konštatoval I. Pribula.

Sezóna na snehu by mala začať v decembri pretekmi na Orave s tým, že druhý februárový víkend sú na programe ME v Taliansku a koncom februára sa stretne svetová elita na MS v Zuberci. Na obidvoch podujatiach by chceli opäť uspieť aj naši reprezentanti.
 

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok