Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

I. Kopček sa dostal do blízkosti A. Schwarzeneggra na stoprvýkrát

Šport / Ďalšie športy / I. Kopček sa dostal do blízkosti A. Schwarzeneggra na stoprvýkrát

I. Kopček sa dostal do blízkosti A. Schwarzeneggra na stoprvýkrát

Medzi súčasné najprestížnejšie svetové média vo svete kulturistiky a fitnes patrí značka East Labs, za ktorej úspešným tímom stojí Vranovčan Igor Kopček. S kulturistikou začínal dnes jeden z najžiadanejších fotografov v štrnástich a v rámci bývalého Česko-slovenska sa v mládežníckych kategóriách zaradil do užšej špičky. Po ukončení športovej kariéry padla jeho voľba na trénerstvo a v roku 1991 založil vlastný časopis o kulturistike, čím významne predbehol dobu, lebo spolu s predchodcom Muscle&Fitness boli na trhu jediní. Porevolučné časy boli na technické zázemie skromnejšie a tento fakt neobišiel ani polygrafický priemysel. „O tlači som nevedel absolútne nič, nemali sme ani PC, nepoznali sme Photoshop... Doma som si napísal článok, našiel som si človeka, ktorý mi ho vysádzal, nechal som si urobiť fotografie vo forme filmov a v tlačiarňach v Prešove mi všetko zložili dokopy na montážnom stole. Časy na začiatku 90-tych rokov boli naozaj iné ako dnes. Články som si prekladal a upravoval z amerických časopisov bez toho, aby niekto riešil licencie, alebo autorské práva,“ zaspomínal si na začiatky I. Kopček.

Keďže obsahom najskôr dvojmesačníka s 32 a neskôr mesačníka so 64 stranami boli na tú dobu inovatívne praktické rady, postupy a informácie z oblasti tréningu a výživy získal si medzi športovou verejnosťou veľmi rýchlo pozitívny ohlas. V zabehanom systéme sa však ako problém ukázali fotografie. Cena za balík 40 snímkou predstavovala 15 tis. korún, čo motivovalo I. Kopčeka k tomu, aby si kúpil vlastný fotoaparát. Hoci vývoj na trhu neskôr časopis položil, jeho zakladateľ ostal žurnalistike verný. Preto sa v jeho profesionálnom životopise postupne objavili štyri publikácie o tréningu, výžive a dopingu a autorsky zaujal aj knihami pre deti.

Začiatkom 21. storočia sa začínal presadzovať internet. V tomto prípade zareagoval I. Kopček vizionársky, keď založil web East Labs a práve toto rozhodnutie mu otvorilo dvere do najexkluzívnejších komnát svetových súťaží. Prvé majstrovstvá sveta absolvoval ako novinár v roku 1993 vo Varšave a od roku 2005 nechýbal na žiadnom zo šampionátov, ktoré usporiadáva IFBB. Ďalší zlom v jeho kariére prišiel pred rokom a pol, kedy od exekutívy federácie dostal ponuku stať sa jej oficiálnym press partnerom. „Od tohto momentu sa pre nás veľa zmenilo. Okrem toho, že mi pobyt v mieste konania MS hradí IFBB, najväčším plusom je komfort pri práci, exkluzivita a prístup súťažiach, či domácich organizátorov,“ pochvaľoval si nové možnosti I. Kopček.

IFBB organizuje štyri šampionáty pre mužov, ženy, juniorov a masters a klasických kulturistov. Do dejiska MS prichádza tím East Labs vo štvrtok podvečer, aby sa v priebehu nasledujúceho dňa pripravil na piatkový príchod, váženie a meranie súťažiacich. Noc z piatka na sobotu patrí nahadzovaniu najnovších informácií na web, v sobotu pokračuje pracovný program semifinále a v nedeľu vrcholí finálovými predstaveniami. „Keďže som začínal fotiť na kinofilm, spúšť stlačím iba vtedy, keď viem, že fotografia bude dobrá. Naši partneri u nás oceňujú práve to, že produkujeme minimum „odpadu“. Ak im prinesieme 1000 fotografií, 995 je použiteľných. Fotografia má svoju kvalitu vtedy, keď zachytíme súťažiacich v póze, kedy vyzerajú na pódiu najlepšie. Pokiaľ má fotograf s kulturistikou skúsenosti, je to pre neho veľká výhoda, lebo si ušetrí kopec času pri spracovaní menej kvalitných záberov. Rovnako dôležitá je extrémna rýchlosť, aby človek dokázal zachytiť, čo najviac súťažiacich v konkrétnych pózach,“ vysvetľoval I. Kopček a na príklade svojho syna doplnil, že presadiť sa môžu aj ľudia s prirodzeným citom a nadaním pre fotografiu: „Môj sedemnásťročný syn sa začal zaujímať o kulturistiku a preto som ho vzal na MS žien do Nového Sadu. Keďže som mal rozložené štúdio v backstagei a potreboval som fotiť aj pódium, poprosil som ho, či to urobí. Vysvetlil som mu, čo a ako, a hoci bol v tomto odbore laik, urobil fotografie porovnateľné s mojimi.“

Cestovanie za najlepšími kulturistami sveta neprináša iba pompézne zážitky, ale aj nové životné skúsenosti, ktoré môžu prekvapiť, ako tomu bolo napr. počas novembrových MS mužov v Indii. „Organizátori boli síce milí a ústretoví, ale zakryť, že India je chudobná krajina, nedokázali. Keď nás viezli o štvrtej ráno z letiska, pod diaľničným nadjazdom sa ľudia práve otáčali z pravej strany na ľavú. Pre domácich bolo normálne, že deti spia na ulici, no pre nás to bol kultúrny šok. Najlepší stavebný materiál, ktorý sme tam videli, boli vrecovina, plech a papierový kartón. K tomu všetkému treba prirátať špinu a odpad. I keď internet nabáda pred cestou do Indie k očkovaniu, vycestovali sme bez neho, a preto sme si dávali striktne pozor na to, čo jeme. Mňa síce problémy obišli, ale jeden člen nášho tímu si dal piškótu a tráviace ťažkosti boli na svete,“ opísal svoje skúsenosti s Indiou I. Kopček.

Mekkou kulturistiky je USA, kde sa za kariérou vybral svojho času aj rodený Rakúšan Arnold Schwarzenegger. S ikonou svetovej kulturistiky a kultovým hrdinom akčných filmov sa I. Kopček stretol prvýkrát na súťaži Arnold Classic v Columbuse v roku 2007. „Keď A. Schwarzenegger oceňuje najlepších, prichádza cez zákulisie. Hoci ma z vymedzeného priestoru stokrát vyhodili, vrátil som sa tam stoprvýkrát a nakoniec som si ho nielen nafotil, ale i natočil. Počas ďalších ročníkov som vďaka osobným vzťahom s organizátormi dostával vždy miesto v sektore, kde sedel aj A. Schwarzenegger. Raz sa mi dokonca podarilo sedieť vedľa neho so S. Stallonem, ale oficiálne nás nikdy spolu nepredstavili,“ konštatoval I. Kopček.

Všetko sa zmenilo počas posledného ročníka európskej verzie Arnold Classic Europe v Španielsku, ktorej spoluorganizátorom je IFBB. Jej prezident Rafael Santonja už vopred I. Kopčeka upozornil, že po prílete A. Schwarzeneggra do Madridu bude, ako jediný fotograf, mapovať celý jeho pobyt v španielskej metropole. „A. Schwarzenegger prišiel na scénu okolo dvanástej. R. Santonja vzal troch členov nášho tímu do VIP zóny, kde mali prístup iba vybraní hostia a tam nás oficiálne predstavil. Potom som ho sprevádzal na všetkých stretnutiach, ktoré mal v Madride naplánované s tým, že okrem mňa a španielskej televízie sa už nikto iný z fotografov, či novinárov do jeho blízkosti nedostal,“ zaspomínal si I. Kopček na posledné stretnutie s A. Schwarzeneggrom.

Ako I. Kopček priznal, hoci nemá nesplnené profesionálne sny, jeden osobný sa viaže práve k A. Schwarzeneggrovi, ktoré ho chce požiadať, aby mu po tridsiatich rokoch ešte raz podpísal jednu zo svojich fotografií. „V pätnástich mi kamarát priniesol americký Muscle&Fitness, kde bola možnosť kúpiť si fotografiu A. Schwarzeneggra. Bolo to v roku 1980 a jediná možnosť, kde som sa k nej mohol dostať bol vtedy Tuzex. Za 10 dolárov som ju teda kúpil a poslal na uvedenú adresu. O mesiac sa mi fotografia, aj s podpisom, vrátila. Mám prísľub, že keď ju prinesiem na Arnold Classic do Columbusu, urobíme si spoločnú fotografiu a tú starú mi ešte raz podpíše,“ usmial sa I. Kopček.

Absolútnym vrcholom kulturistického ľadovca je Mr. Olympia. Súčasťou tohto legendárneho podujatia sa stal aj I. Kopček, k čomu mu dopomohlo paradoxne nerešpektovanie prísnych pravidiel súvisiacich so zhotovovaním videozáznamu zo súťaže. Keď žiadal tretíkrát o akreditáciu na Olympiu, šéf organizačného tímu a viceprezident AMI Robin Chang jeho žiadosť zamietol. „Napísal som mu mail, v ktorom som sa mu ospravedlnil a vysvetlil, kto sme a čo robíme. O polroka sme sa stretli na Arnold Classic, kde som sa mu opäť ospravedlnil a od tohto momentu sa naše vzťahy výrazne zmenili k lepšiemu. Výsledkom toho je, že tento rok sme získali miesta medzi fotografmi najexkluzívnejších amerických časopisov a webov, plus sme ako jediné internetové médium dostali možnosť súťaž natáčať,“ uviedol I. Kopček.

Posledné dva roky sa I. Kopček Olympie nezúčastnil iba ako novinár, ale predstavil sa aj v úlohe trénera slovenského reprezentanta Jaroslava Horvátha, ktorý po zranení vypadol na dva roky z tréningového režimu. „Jaro je na Slovensku legendou, ale napriek tomu som mu povedal, že nikdy nebol na súťaži v top forme a zároveň som mu navrhol model prípravy, ako ju dosiahnuť. Pozrel sa síce na mňa prekvapene, ale voči mojím metódam nenamietal a tak sme sa pustili do tréningu,“ zdôraznil I. Kopček.

J. Horváth sa na súťažné pódia vrátil v roku 2010. V Jacksonville a Dallase skončil najskôr druhý a o 36 dní obsadil na Olympii 6. miesto, vďaka čomu sa ako prvý kulturista z bývalého východného bloku nominoval priamo i na tohtoročnú súťaž. Všetky úspechy od návratu dosiahol v životnej forme, a preto sa mu slová uznania hrnuli zo všetkých strán, od odborníkov, ostatných súťažiacich a fanúšikov. Vrchol kariéry si J. Horváth nechal na Olympia 202 Showdon 2011. Už pri oficiálnom vážení sa jeho konkurenti predvádzali v špičkovej kondícii, no ikona slovenskej kulturistiky zabrala naplno a výsledkom bolo fenomenálne 4. miesto. „Jarov hendikep bol v rozvoji svalstva stehien, lebo si prešiel operáciami kolien, preto sme si povedali, že v roku 2011 to ešte vylepšíme. Konečné 4. miesto si vážim o to viac, že pri konkurencii, aká sa tento rok zišla, by som za úspech považoval už postup do semifinále. Nakoniec mohol Jaro skončiť aj vyššie, lebo nezávislí redaktori mienkotvorných amerických médií venujúcich sa kulturistike určili poradie James Lewis (2.), Jaro 4., Kevin English, ktorý Olympiu vyhral a Jose Raymond (3.). V Amerike však platí, že sponzori vytvárajú veľký tlak na rozhodcov, ktorí podľa toho aj rozhodujú. Hoci Jarovi pri jeho návrate veril málokto, dokázal v priebehu dvoch rokov absolvovať štyri súťaže v životnej forme, čo potvrdil fantastickým výsledkom aj na poslednej Olympii,“ konštatoval I. Kopček.

I. Kopček sa dostal do blízkosti A. Schwarzeneggra na stoprvýkrát

Šport / Ďalšie športy / I. Kopček sa dostal do blízkosti A. Schwarzeneggra na stoprvýkrát

I. Kopček sa dostal do blízkosti A. Schwarzeneggra na stoprvýkrát

Medzi súčasné najprestížnejšie svetové média vo svete kulturistiky a fitnes patrí značka East Labs, za ktorej úspešným tímom stojí Vranovčan Igor Kopček. S kulturistikou začínal dnes jeden z najžiadanejších fotografov v štrnástich a v rámci bývalého Česko-slovenska sa v mládežníckych kategóriách zaradil do užšej špičky. Po ukončení športovej kariéry padla jeho voľba na trénerstvo a v roku 1991 založil vlastný časopis o kulturistike, čím významne predbehol dobu, lebo spolu s predchodcom Muscle&Fitness boli na trhu jediní. Porevolučné časy boli na technické zázemie skromnejšie a tento fakt neobišiel ani polygrafický priemysel. „O tlači som nevedel absolútne nič, nemali sme ani PC, nepoznali sme Photoshop... Doma som si napísal článok, našiel som si človeka, ktorý mi ho vysádzal, nechal som si urobiť fotografie vo forme filmov a v tlačiarňach v Prešove mi všetko zložili dokopy na montážnom stole. Časy na začiatku 90-tych rokov boli naozaj iné ako dnes. Články som si prekladal a upravoval z amerických časopisov bez toho, aby niekto riešil licencie, alebo autorské práva,“ zaspomínal si na začiatky I. Kopček.

Keďže obsahom najskôr dvojmesačníka s 32 a neskôr mesačníka so 64 stranami boli na tú dobu inovatívne praktické rady, postupy a informácie z oblasti tréningu a výživy získal si medzi športovou verejnosťou veľmi rýchlo pozitívny ohlas. V zabehanom systéme sa však ako problém ukázali fotografie. Cena za balík 40 snímkou predstavovala 15 tis. korún, čo motivovalo I. Kopčeka k tomu, aby si kúpil vlastný fotoaparát. Hoci vývoj na trhu neskôr časopis položil, jeho zakladateľ ostal žurnalistike verný. Preto sa v jeho profesionálnom životopise postupne objavili štyri publikácie o tréningu, výžive a dopingu a autorsky zaujal aj knihami pre deti.

Začiatkom 21. storočia sa začínal presadzovať internet. V tomto prípade zareagoval I. Kopček vizionársky, keď založil web East Labs a práve toto rozhodnutie mu otvorilo dvere do najexkluzívnejších komnát svetových súťaží. Prvé majstrovstvá sveta absolvoval ako novinár v roku 1993 vo Varšave a od roku 2005 nechýbal na žiadnom zo šampionátov, ktoré usporiadáva IFBB. Ďalší zlom v jeho kariére prišiel pred rokom a pol, kedy od exekutívy federácie dostal ponuku stať sa jej oficiálnym press partnerom. „Od tohto momentu sa pre nás veľa zmenilo. Okrem toho, že mi pobyt v mieste konania MS hradí IFBB, najväčším plusom je komfort pri práci, exkluzivita a prístup súťažiach, či domácich organizátorov,“ pochvaľoval si nové možnosti I. Kopček.

IFBB organizuje štyri šampionáty pre mužov, ženy, juniorov a masters a klasických kulturistov. Do dejiska MS prichádza tím East Labs vo štvrtok podvečer, aby sa v priebehu nasledujúceho dňa pripravil na piatkový príchod, váženie a meranie súťažiacich. Noc z piatka na sobotu patrí nahadzovaniu najnovších informácií na web, v sobotu pokračuje pracovný program semifinále a v nedeľu vrcholí finálovými predstaveniami. „Keďže som začínal fotiť na kinofilm, spúšť stlačím iba vtedy, keď viem, že fotografia bude dobrá. Naši partneri u nás oceňujú práve to, že produkujeme minimum „odpadu“. Ak im prinesieme 1000 fotografií, 995 je použiteľných. Fotografia má svoju kvalitu vtedy, keď zachytíme súťažiacich v póze, kedy vyzerajú na pódiu najlepšie. Pokiaľ má fotograf s kulturistikou skúsenosti, je to pre neho veľká výhoda, lebo si ušetrí kopec času pri spracovaní menej kvalitných záberov. Rovnako dôležitá je extrémna rýchlosť, aby človek dokázal zachytiť, čo najviac súťažiacich v konkrétnych pózach,“ vysvetľoval I. Kopček a na príklade svojho syna doplnil, že presadiť sa môžu aj ľudia s prirodzeným citom a nadaním pre fotografiu: „Môj sedemnásťročný syn sa začal zaujímať o kulturistiku a preto som ho vzal na MS žien do Nového Sadu. Keďže som mal rozložené štúdio v backstagei a potreboval som fotiť aj pódium, poprosil som ho, či to urobí. Vysvetlil som mu, čo a ako, a hoci bol v tomto odbore laik, urobil fotografie porovnateľné s mojimi.“

Cestovanie za najlepšími kulturistami sveta neprináša iba pompézne zážitky, ale aj nové životné skúsenosti, ktoré môžu prekvapiť, ako tomu bolo napr. počas novembrových MS mužov v Indii. „Organizátori boli síce milí a ústretoví, ale zakryť, že India je chudobná krajina, nedokázali. Keď nás viezli o štvrtej ráno z letiska, pod diaľničným nadjazdom sa ľudia práve otáčali z pravej strany na ľavú. Pre domácich bolo normálne, že deti spia na ulici, no pre nás to bol kultúrny šok. Najlepší stavebný materiál, ktorý sme tam videli, boli vrecovina, plech a papierový kartón. K tomu všetkému treba prirátať špinu a odpad. I keď internet nabáda pred cestou do Indie k očkovaniu, vycestovali sme bez neho, a preto sme si dávali striktne pozor na to, čo jeme. Mňa síce problémy obišli, ale jeden člen nášho tímu si dal piškótu a tráviace ťažkosti boli na svete,“ opísal svoje skúsenosti s Indiou I. Kopček.

Mekkou kulturistiky je USA, kde sa za kariérou vybral svojho času aj rodený Rakúšan Arnold Schwarzenegger. S ikonou svetovej kulturistiky a kultovým hrdinom akčných filmov sa I. Kopček stretol prvýkrát na súťaži Arnold Classic v Columbuse v roku 2007. „Keď A. Schwarzenegger oceňuje najlepších, prichádza cez zákulisie. Hoci ma z vymedzeného priestoru stokrát vyhodili, vrátil som sa tam stoprvýkrát a nakoniec som si ho nielen nafotil, ale i natočil. Počas ďalších ročníkov som vďaka osobným vzťahom s organizátormi dostával vždy miesto v sektore, kde sedel aj A. Schwarzenegger. Raz sa mi dokonca podarilo sedieť vedľa neho so S. Stallonem, ale oficiálne nás nikdy spolu nepredstavili,“ konštatoval I. Kopček.

Všetko sa zmenilo počas posledného ročníka európskej verzie Arnold Classic Europe v Španielsku, ktorej spoluorganizátorom je IFBB. Jej prezident Rafael Santonja už vopred I. Kopčeka upozornil, že po prílete A. Schwarzeneggra do Madridu bude, ako jediný fotograf, mapovať celý jeho pobyt v španielskej metropole. „A. Schwarzenegger prišiel na scénu okolo dvanástej. R. Santonja vzal troch členov nášho tímu do VIP zóny, kde mali prístup iba vybraní hostia a tam nás oficiálne predstavil. Potom som ho sprevádzal na všetkých stretnutiach, ktoré mal v Madride naplánované s tým, že okrem mňa a španielskej televízie sa už nikto iný z fotografov, či novinárov do jeho blízkosti nedostal,“ zaspomínal si I. Kopček na posledné stretnutie s A. Schwarzeneggrom.

Ako I. Kopček priznal, hoci nemá nesplnené profesionálne sny, jeden osobný sa viaže práve k A. Schwarzeneggrovi, ktoré ho chce požiadať, aby mu po tridsiatich rokoch ešte raz podpísal jednu zo svojich fotografií. „V pätnástich mi kamarát priniesol americký Muscle&Fitness, kde bola možnosť kúpiť si fotografiu A. Schwarzeneggra. Bolo to v roku 1980 a jediná možnosť, kde som sa k nej mohol dostať bol vtedy Tuzex. Za 10 dolárov som ju teda kúpil a poslal na uvedenú adresu. O mesiac sa mi fotografia, aj s podpisom, vrátila. Mám prísľub, že keď ju prinesiem na Arnold Classic do Columbusu, urobíme si spoločnú fotografiu a tú starú mi ešte raz podpíše,“ usmial sa I. Kopček.

Absolútnym vrcholom kulturistického ľadovca je Mr. Olympia. Súčasťou tohto legendárneho podujatia sa stal aj I. Kopček, k čomu mu dopomohlo paradoxne nerešpektovanie prísnych pravidiel súvisiacich so zhotovovaním videozáznamu zo súťaže. Keď žiadal tretíkrát o akreditáciu na Olympiu, šéf organizačného tímu a viceprezident AMI Robin Chang jeho žiadosť zamietol. „Napísal som mu mail, v ktorom som sa mu ospravedlnil a vysvetlil, kto sme a čo robíme. O polroka sme sa stretli na Arnold Classic, kde som sa mu opäť ospravedlnil a od tohto momentu sa naše vzťahy výrazne zmenili k lepšiemu. Výsledkom toho je, že tento rok sme získali miesta medzi fotografmi najexkluzívnejších amerických časopisov a webov, plus sme ako jediné internetové médium dostali možnosť súťaž natáčať,“ uviedol I. Kopček.

Posledné dva roky sa I. Kopček Olympie nezúčastnil iba ako novinár, ale predstavil sa aj v úlohe trénera slovenského reprezentanta Jaroslava Horvátha, ktorý po zranení vypadol na dva roky z tréningového režimu. „Jaro je na Slovensku legendou, ale napriek tomu som mu povedal, že nikdy nebol na súťaži v top forme a zároveň som mu navrhol model prípravy, ako ju dosiahnuť. Pozrel sa síce na mňa prekvapene, ale voči mojím metódam nenamietal a tak sme sa pustili do tréningu,“ zdôraznil I. Kopček.

J. Horváth sa na súťažné pódia vrátil v roku 2010. V Jacksonville a Dallase skončil najskôr druhý a o 36 dní obsadil na Olympii 6. miesto, vďaka čomu sa ako prvý kulturista z bývalého východného bloku nominoval priamo i na tohtoročnú súťaž. Všetky úspechy od návratu dosiahol v životnej forme, a preto sa mu slová uznania hrnuli zo všetkých strán, od odborníkov, ostatných súťažiacich a fanúšikov. Vrchol kariéry si J. Horváth nechal na Olympia 202 Showdon 2011. Už pri oficiálnom vážení sa jeho konkurenti predvádzali v špičkovej kondícii, no ikona slovenskej kulturistiky zabrala naplno a výsledkom bolo fenomenálne 4. miesto. „Jarov hendikep bol v rozvoji svalstva stehien, lebo si prešiel operáciami kolien, preto sme si povedali, že v roku 2011 to ešte vylepšíme. Konečné 4. miesto si vážim o to viac, že pri konkurencii, aká sa tento rok zišla, by som za úspech považoval už postup do semifinále. Nakoniec mohol Jaro skončiť aj vyššie, lebo nezávislí redaktori mienkotvorných amerických médií venujúcich sa kulturistike určili poradie James Lewis (2.), Jaro 4., Kevin English, ktorý Olympiu vyhral a Jose Raymond (3.). V Amerike však platí, že sponzori vytvárajú veľký tlak na rozhodcov, ktorí podľa toho aj rozhodujú. Hoci Jarovi pri jeho návrate veril málokto, dokázal v priebehu dvoch rokov absolvovať štyri súťaže v životnej forme, čo potvrdil fantastickým výsledkom aj na poslednej Olympii,“ konštatoval I. Kopček.

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok