noviny vranovské spektrum týždenník okresu vranov nad topľouČlánky / Za Martinom Balogom

Dňa 11.1.2012 odišiel vo veku 63 rokov na svoju najdlhšiu túru náš priateľ, turista, zanietený organizátor, znalec prírody a predovšetkým človek s veľkým srdcom Martin Balog. Z útržkov spomienok viacerých z nás, ktorých viac ako štvrťstoročie viedol a motivoval k poznávaniu prírody a rešpektovaniu jej zákonov, sme poskladali nasledovnú mozaiku....

Detstvo prežil v rodine horára v Pavlovciach, prvé turistické chodníky a tajomstvá hlbokých lesov spoznal v ich okolí. Celý život sa do Pavloviec rád vracal, pred pár rokmi už aj natrvalo, keď si tam s manželkou postavili malý domček na čarovnom mieste pod Raglengom.
Najdlhšie žil a pôsobil vo Vranove nad Topľou - ako veľa Vranovčanov aj on našiel na pomerne dlhé obdobie zamestnanie v Bukóze, vtedy ešte národnom podniku. Pracoval na technickom rozvoji, na ktorom pri príprave projektov bolo potrebné aj ich ekonomické hodnotenie. Pri hodnotení návratnosti investičných akcií bol tvorivým ekonómom s alternatívnym videním. Nemal v obľube chytrákov a alibistov. Nesťažoval sa na nich, ale vždy sa im taktne vyhol, lebo diskusiu s nimi považoval za zbytočnú stratu času. Pri ekonomickom hodnotení investičných akcií hľadal vždy riešenie, nie výhovorky ako sa to nedá – táto vlastnosť ho charakterizovala možno najlepšie a výrazne sa prejavila pri organizovaní turistického života v celom regióne.

Pracovisko s niekoľko tisíc zamestnancami umožnilo Martinovi nájsť aj ďalšiu, pre neho vlastne už hlavnú životnú sebarealizáciu – šíriť medzi kolegami záujem o pohyb v prírode, túžbu poznávať prírodu a so získanými poznatkami sa podeliť s ďalšími...
Prvá oficiálne organizovaná túra sa uskutočnila 17.apríla 1982 na Makovicu v Slanských vrchoch, v priebehu roka nasledovalo potom množstvo spoločných vychádzok a nultý ročník výstupu na Praporec založil tradíciu, ktorá pretrvala dodnes.
15.1.1984 založil Martin už spolu s turistickými priateľmi odbor turistiky pod názvom Opál a začal tak príbeh, v ktorom figuroval až do svojho odchodu ako hlavná postava, iniciátor, motivátor, organizátor - jednoducho šerif Maťo.

Ako magnet k sebe priťahoval ďalších a ďalších mladých ľudí, formoval ich vzťah k prírode a kolektívu najlepšie ako sa to dalo – nadobúdaním praktických skúseností priamo na turistických chodníkoch. Vtedy sa mu splnil aj osobný veľký sen, keď po dlhej a dôkladnej príprave absolvoval v roku 1986 expedíciu do pohoria Ťan Šan na hraniciach Číny a Ruska, kde dosiahol svoje výškové maximum.
Martin živo reagoval na možnosti, ktoré vznikali pri postupnom uvoľňovaní vtedajšieho režimu a 27.2.1987 inicioval transformáciu klubu na sídliskovú TJ Opál, ktorá samostatne začala organizovať turisticko-spoločenský život na vtedajšom Sídlisku 1.mája, plnom detí a mladých rodín. Niekoľko ročníkov sídliskových olympiád, či rozprávkových lesov malo veľký úspech a anonymné sídlisko ožilo ľuďmi, ktorí mali k sebe bližšie.

Aj akcie navonok poznačené duchom doby ako pochody či cyklotúry Vranov – Dukla dokázal svojim osobitým prístupom zmeniť na zaujímavé putovania po regióne plnom prírodných krás a pamiatok. Obrazom jeho otvoreného myslenia bolo malé dielko Oblastný turistický odznak – útly zápisník s turisticky významnými cieľmi v okrese a podmienkami jeho plnenia, ktorý sa stal kompasom po potulkách vnímavých ľudí za krásami blízkeho okolia. Po ich absolvovaní a doložení vyplneného, opečiatkovaného, popísaného, mnohokrát aj zmoknutého či ohoreného zápisníka dostal turista väčšinou osobne od Martina krásny odznak. Ešte nedávno ho posielal poštou poslednému úspešnému plniteľovi.

V tom období zmenil zamestnanie a niekoľko rokov pôsobil v komunálnej sfére, kde sa aktívne podieľal po historických zmenách v roku 1989 na transformácii vtedajšieho Mestského národného výboru na moderný Mestský úrad, otvorený k obyvateľom mesta. Zmeny nastali aj v turistike, po obnovení Klubu slovenských turistov sa Opál transformoval na KST Opál Vranov n.T. Zároveň pomáhal v tom období zakladať dodnes pôsobiace kluby turistov v Hanušovciach aj blízkych obciach.

V roku 1993 odišiel z úradu a ako živnostník pracoval až do odchodu na dôchodok ako lektor Humboldt IDŠ, v ktorom pomohol stovkám klientov rozšíriť si kvalifikáciu, či získať jazykové zručnosti. Pri tejto práci mnoho cestoval po Slovensku a vnímavými očami pripravoval zároveň následné turistické podujatia do pohorí, ktoré si na cestách vytipoval. Zároveň si vtedy splnil ďalší veľký cieľ - absolvoval dlhý cyklistický trek zo Slovenska až do Barcelony na olympijské hry konané v roku 1992. Ak si pamätníci spomenú, akú technickú úroveň mali vtedy bicykle FAVORIT, iste o to viac dnes ocenia tento výkon.

Ani v nasledovnom období, keď bola činnosť klubu kvôli rodičovským povinnostiam viacerých členov menej intenzívna a navonok pomaly klesala, nestrácal optimizmus a nerezignoval – naopak veľmi sa tomu tešil, veď len z „klubových“ manželstiev sa narodilo viacero detí , ktoré mali už v génoch vzťah k prírode a mnohé sa dnes venujú turistike podobne ako ich rodičia. Keď začali chodiť, bol to jasný signál, že sú to malí turisti a s nadšením sa im venoval. Svojim jedinečným podaním poznatkov vedel deti zaujať. Jednoducho, zábavne upútal pozornosť deti hrou, pričom ani nevedeli, že sa učia poznávať rastliny, stromy, zvieratá. Dnes už dospelé mladé dámy si stále živo spomínajú na stanový tábor dievčat vo veku 5 až 8 rokov v Pavlovciach plný hier, dobrodružstiev i nočného presunu zo stanov vytopených búrkou. Malá Natália sa dokonca naučila čítať už pred nástupom do školy, len aby mohla prečítať a zložiť sľub člena Opálu – krásny obrad, ktorý spolu so zapálením výročného ohňa udržiaval a formoval Martin pravidelne celých 21 rokov.

Deťom bola určená a zároveň nadšene prijatá ďalšia z krásnych akcií – Rozprávkový les v Pavlovciach, na ktorom sa počas niekoľkých ročníkov zúčastnilo pravidelne vyše tisíc rodičov, starých rodičov a hlavne detí, ktoré Martina v kostýme kráľa rešpektovali určite viac ako svojich rodičov... Dnes vieme zhodnotiť, že to bola jedna z najnáročnejších akcií organizovaných Opálom pre najširšiu verejnosť.

V závere rokov 1999 a 2000 sme potom spoločne s deťmi absolvovali krásne Opálové klubovo-rodinné Silvestre v Martinových rodných Pavlovciach – bolo to skoro ako z filmu S tebou mne baví svět.

Ako postupne deti rástli, opäť začal Opál žiť aktívnejšie a túry, víkendové výjazdy, následne aj spoločné dovolenky obsiahli postupne skoro celé územie Slovenska. Martin už síce nebol na každej z nich, ale nielen duchom bol s nami – jeho pravidelné SMS „Hláste polohu!“ sa stali povestnými podobne ako jeho schopnosť „dohodnúť dobré počasie“... S uspokojením sledoval, ako organizovanie klubového života prebrali mladší kamaráti, ktorých pred rokmi do Opálu priviedol.

Posledné roky sa Martin venoval práci v Združení cestovného ruchu Ekovalali, o ktorého vznik sa výrazne zaslúžil. Výsledkom činnosti Ekovalalov sa stali nové cyklo aj pešie turistické značené chodníky, krásne akcie otvárania a ukončenia sezóny s dramaturgiou čerpajúcou zo slovanskej mytológii za účasti stoviek spokojných turistov, ktoré priblížili a zviditeľnili biele miesta na turistickej mape okresu. Ďalším z vrcholných podujatí bolo perfektné organizovanie Celoslovenského cyklistického zrazu na Domaši v roku 2009 za účasti vyše 200 spokojných cyklistov zo Slovenska a Čiech. Martin tým plynule nadviazal na cyklozraz 2002, ktorý organizoval v Bystrom.

Symbolické na Martinovi bolo, že s pribúdajúcimi rokmi sa venoval čoraz staršej histórii a objavoval nielen pre opálistov, ale aj pre ďalších záujemcov kultové kamene, obetné miesta našich dávnych predkov v Slanských vrchoch. Doviedol nás na tak Mohylky, Raslav kameň, Oblík, Sokolie skaly, Lízaný kameň a vždy mal pripravený fundovaný výklad o lokalitách starých desiatky storočí, či o kultúrach starých slovanov a mýtoch, ktoré nám zanechali.

Toľko pár čriepkov zo spomienok kamarátov, ktorí prežili s Martinom stovky dní v horách, v prírode, pri organizovaní podujatí. Ich veľká vďaka patrí najmä Jolke, Martinovej manželke, ktorá udržiavala chod rodiny s troma deťmi počas častej Martinovej neprítomnosti.

Pri túrach bolo radosťou kráčať vedľa Martina, ktorý o okolitej prírode dokázal rozprávať s nákazlivým nadšením, pútavo a poučne. Disponoval absolútnou orientáciu v horách, mal brilantné organizačné schopnosti - každá ním pripravená akcia mala dokonalý priebeh a bola domyslená do najmenších detailov. Jeho prínos pre propagáciu turistiky nielen našom regióne, ale aj v rámci Slovenska, je naozaj mimoriadny. Udržať s ním na túre krok nebolo jednoduché, o to viac je nepochopiteľné, že telom i duchom nesmierne vitálny človek, plný optimizmu s plánmi na roky dopredu, podľahol ťažkej chorobe.

Tvoje stopy v horách, drahý Martin navždy zostanú. Prajeme ti na tvojej najdlhšej túre modré nebo nad hlavou a suchú cestu pred sebou.

Česť Tvojej pamiatke.
Členovia KST OPÁL Vranov n.T.