noviny vranovské spektrum týždenník okresu vranov nad topľouČlánky / M. Matanin Konečný získal na ME bronz

Európska mašérska špička združená vo federácii FISTC sa stretla v talianskom Tarvisiu v stredisku Fusine, kde sa uskutočnili Majstrovstvá Európy psích záprahov. V slovenskej výprave, podobne ako na novembrovom šampionáte v Slovinsku, nechýbali ani Vranovčania Marcel Matanin Konečný, Igor Pribula a Michal Ivančo.

Hoci išlo o podujatie európskeho rangu, domáci organizátori sa príliš nevyznamenali. Trate pripravovali na poslednú chvíľu a keďže pracovali s priestorovo obmedzenými podmienkami, ramená jednotlivých úsekov vyskladali vedľa seba do esíčiek, čo sa stalo osudným predovšetkým Igorovi Pribulovi. V najpočetnejšej kategórii D1 skončil medzi osemnástimi účastníkmi na konečnom 7. mieste, ale pokiaľ by v prvý deň nedostal päťminútovú penalizáciu, s 24-sekundovým náskokom by skončil druhý. „Okrem toho, že ramená tratí boli blízko seba, organizátori ich neoznačili ani páskami, ani sieťkami, ako to býva zvykom na iných podujatiach. Psov to zvádzalo prebehovať z jednej trate na druhú a práve na to som doplatil v prvý deň. V závere jednej z týchto vlnoviek som dobiehal ruského súpera. Keď moji psy videli jeho záprah, už nechceli dotočiť zákrutu a úsek si skrátili o desať metrov, za čo som v cieli dostal penalizáciu päť minút. Ťažko by sa mi ich vracalo späť na trať, preto som ich nechal bežať ďalej, ale dnes už viem, že som to mal predsa len urobiť. Určite by som nestratil toľko, koľko mi nadelila rozhodcovská jury,“ konštatoval Igor Pribula.

Napriek tomu, že druhý deň dobehol do cieľa tretí a v nedeľu pridal druhý najlepší čas, stratu, ktorú nabral za zeleným stolom, už zmazať nedokázal. „Druhý deň som predbehol tri záprahy, ale tiež som sa nevyhol tomu, že mi psy chceli prebiehať z trate na trať. Už som to však riešil brzdou a vytiahol som ich naspäť, čím som stratil ďalších tridsať sekúnd. Počas tretieho dňa mi pomohol Mišo Ivančo, ktorý sa previezol na bežkách a postavil sa na kritické miesta, aby mali psy prirodzenú bariéru. Ak by som vedel, že konkurencia bola lepšia, zmieril by som sa so siedmym miestom bez problémov, ale za týchto okolností ma mrzí, že mi strieborná medaila ušla pomedzi prsty,“ mrzel I. Pribulu výsledok na ME aj s odstupom niekoľkých dní.

Najlepšie z našich, vranovských, reprezentantov skončil v kategórii Skijoring 2 Marcel Matanin Konečný. Kým na európskom šampionáte v Smledniku štartoval v canicrosse s jedným psom, v Taliansku mal v záprahu dvoch. „Z posledného vrhu som si nechal jedno šteňa a keďže sme trénovali spolu s jeho matkou, nechcel som ich rozdeľovať. Záprah s dvoma psami je silnejší a rýchlejší. V niektorých momentoch z toho lyžiar ťaží, ale zároveň i viac riskuje, preto si musí dávať väčší pozor, najmä na nedostatočne upravených tratiach,“ upozorňoval M. Matanin Konečný.

Napriek tomu, že M. Matanin Konečný rozšíril svoju bohatú zbierku o bronzovú medailu, k spokojnosti mal ďaleko, lebo o majstrovské ambície ho obrali technické problémy v prvý deň. V ich dôsledku stratil viac ako polhodinu a hoci v priebehu ďalších dvoch dní išiel na maximum, vyššie ako na 3. miesto sa nevytiahol. „Trate síce neboli stopercentné, ale mne sa bežalo dobre. Vysporiadať som sa musel iba s tým, že trať bola technicky náročná a celé preteky boli viac-menej o poveloch, na čo nie sme zvyknutí ani mašéri, ani psy, pre ktorých je prirodzené bežať v rovnomernom tempe bez toho, aby po pár stovkách metrov stále menili smer. Niekedy som ich musel dlhšie presviedčať, aby bežali správne, no i napriek tomu, nebyť problémov v prvý deň, mohol som vyhrať s komfortným náskokom,“ vysvetľoval M. Matanin Konečný.

Po ME na suchu absolvoval Michal Ivančo európsku premiéru aj na snehu. Po prvom dni figuroval na druhej priečke a spolu s Aresom mohli byť spokojní. Konečným poradím v neprospech nášho pretekára zamiešal druhý deň, keď mal „kolíziu“ s talianskou reprezentantkou. „Kilometer pred cieľom bolo ešte všetko v poriadku. Pripravoval som sa predbehnúť Talianku, ktorej som zakričal povel. Mala zastaviť psov a nechať ma okolo nej prejsť. Ona však bežala ďalej za mnou a Ares sa vracal za jej psami, čo ma pripravilo o viac ako minútu. Odlepiť od nej sa mi podarilo až keď ma dobehol I. Štefan. Posledný deň som išiel naplno a stále som sa udržiaval v hre o konečné druhé miesto. Osemsto metrov pred cieľom však Ares spomalil a bolo definitívne rozhodnuté,“ referoval nám M. Ivančo.

Štvrté miesto nie je v žiadnom športe populárne. I keď to platí aj o psích záprahoch, M. Ivančo o sklamaní hovoriť nechcel. „Doplatil som síce na predbiehanie súpera, ale Ares je mladý pes reagujúci na okolie a viem, že ešte nemá natrénované toľko, ako jeho oveľa starší konkurenti. Týždeň pred ME som na Latkách zdolal práve majstra Európy I. Štefana, preto pokiaľ bude v ďalších pretokoch všetko v poriadku, máme s Aresom na to, aby sme boli úspešní,“ dodal M. Ivančo.