Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

M. Roskoš zbieral bonsajovú inšpiráciu v Japonsku a Južnej Kórei

Správy / Ostatné / M. Roskoš zbieral bonsajovú inšpiráciu v Japonsku a Južnej Kórei

Bonsaj je staré umenie miniaturizácie stromov pestovaných pôvodne v miskách, v ktorých sa rôznymi technikami kreujú do tvarov, aby navodzovali ilúziu starého stromu. Hoci s bonsajmi začali ako prví pracovať Číňania, k dokonalosti priviedli toto umenie v Japonsku, kde ho výrazne prepracovali a zdokonalili. Snom každého pestovateľa bonsajov je navštíviť mekku tejto kultúry, čo sa Milanovi Roskošovi z Kučína nielen podarilo, ale jeho pobyt v Japonsku a Južnej Kórei mal aj vysokú pridanú hodnotu.

K príležitosti navštíviť Áziu sa M. Roskoš dostal vďaka Národnej výstave Českej bonsajovej asociácie v Jihlave. Za jeho borievku čínsku mu bola udelená cena českej odbornej poroty, cena japonského veľvyslanca v Česku a hlavná cena výstavy venovaná Sai Wonom Kimom, za ktorú získal letenku a pobyt v Južnej Kórei. Keďže v tom čase cestovali jeho priatelia – bonsajisti obchodne do Japonska, využil túto príležitosť a pridal sa k nim. Cez Prahu a Amsterdam prileteli do Tokia, odkiaľ sa mikrobusom presunuli do mesta Kawasaki, pričom po ceste sa stihli zastaviť v dvoch bonsaj centrách. „V prvom som si ešte povedal, že je na mojej úrovni, ale keď sme vstúpili do druhého, naplno som si uvedomil, že sme v Japonsku. Našli sme tam totiž niekoľkostoročné stromy, ktoré prešli viacerými generáciami pestovateľov,“ poznamenal M. Roskoš.

Vďaka nadštandardným vzťahom svojich spoločníkov sa postupne dostal do hneď niekoľkých exkluzívnych súkromných záhrad. U špecialistu na záchranu starých stromov majstra Kawabeho mohol obdivovať, ako z takmer mŕtveho dreva dokáže vypilovať krásny strom. Hoci Japonci svoje návštevy vítajú iba v priestoroch, kde sú vystavené finálne diela, M. Roskoš mal príležitosť nahliadnuť aj do dielenskej časti s rozpracovanými stromami. „Majstrovi Kawabemu stačí, že nájde pokrútené drevo, kde je trošku zelene a ďalej ho rozvíja. Brilantne naštiepi nové vetvičky a vďaka tomu získa strom nový rozmer. Majster Kawabe mi daroval svoju knihu s osobným venovaním, kde sú nafotené všetky postupy a techniky, ako získať materiál až po finálne dielo,“ uviedol M. Roskoš.

V rodine Kobayašiovcov mohol zase obdivovať pôvodnú kultúru, pretože bonsaje boli umiestnené v klasickom drevenom dome. Stromy zasadené v unikátnych starodávnych miskách mali v izbách jedinečnú kompozíciu a spolu s prostredím vytvárali nádhernú atmosféru. „Dokonca sme sa mohli prejsť aj poza stromčeky a pozrieť si každý ich detail, čo však nie je umožnené každej návšteve,“ poznamenal M. Roskoš.

Svetovo najuznávanejším pestovateľom bonsajov je Masahiko Kimora, ktorý sa presadil vytváraním nevšedných postupov. Ak ho chce niekto navštíviť, musí sa oficiálne objednať, no napriek tomu nemá stále istotu, že ho majster prijme. Keďže medzi zvyky v Japonsku patrí obdarovať hostiteľa nejakou pozornosťou, M. Roskoš mu priniesol typický jánošíkovský vybíjaný opasok. „Vysvetlil som mu, že podľa legendy sú v ňom ukryté zdravie a sila,“ dodal s úsmevom M. Roskoš.

Záhrada M. Kimoru bola zladená v každom detaile. Všade bolo cítiť japonskú precíznosť, ktorú znásobovalo umenie domáceho pána. „Vidieť všetky tie stromy v knihe a naživo je niečo úplne iné, a to už nehovorím o tom, že sme sa ich mohli dotknúť, vďaka čomu sme cítili ich silu. Stromy M. Kimoru sú vypracované tak, že zásah človeka v nich vôbec nie je vidieť. Práve tento svetoznámy pestovateľ bonsajov vlastní napr. viac ako 500 rokov starú borievku, ktorá sa dedí po generáciách. Z literatúry viem, že k nej existuje aj kompletná dokumentácia s dobovými kresbami, čo musí byť určite zaujímavé,“ vysvetľoval M. Roskoš.

Počas pobytu v krajine vychádzajúceho slnka sa M. Roskoš nezaujímal iba o bonsaje, ale všímal si tiež miestnu architektúru. „Zaujala ma jedna strecha z drevených doštičiek. Ich rozmer bol 5 x 10 centimetrov s hrúbkou približne dva milimetre a spôsobom uloženia pripomínali pancier korytnačky. Niečo podobné som ešte nevidel, preto som si to odfotil a možno niečo podobné by som sa pokúsil urobiť aj doma,“ predstavil jednu z inšpirácii M. Roskoš.

Turné po bonsajových centrách, súkromných záhradách a bonsajových múzeách v Japonsku a Južnej Kórei vníma M. Roskoš ako veľmi inšpiratívne a povzbudzujúce do jeho ďalšej práce. „Keď som prišiel domov, povedal som si, že mám čo ešte robiť, aby som sa priblížil úrovni japonských a kórejských pestovateľov. Svoju zbierku zrejme preriedim a venovať sa budem iba niektorým stromom, lebo na precíznosť treba aj čas. Techniku sa môže naučiť každý, ale nadanie tvoriť musí mať človek v sebe. Pestovanie bonsajov má predovšetkým v Japonsku obrovskú tradíciu a miestni majstri majú naozaj dar, ktorým dokážu nás Európanov vždy prekvapiť. Pochopil som, že práca so stromčekmi si žiada ešte viac trpezlivosti, ako som jej mal doteraz, preto som za návštevu obidvoch krajín veľmi vďačný,“ uzavrel svoje postrehy M. Roskoš.     
 

M. Roskoš zbieral bonsajovú inšpiráciu v Japonsku a Južnej Kórei

Správy / Ostatné / M. Roskoš zbieral bonsajovú inšpiráciu v Japonsku a Južnej Kórei

Bonsaj je staré umenie miniaturizácie stromov pestovaných pôvodne v miskách, v ktorých sa rôznymi technikami kreujú do tvarov, aby navodzovali ilúziu starého stromu. Hoci s bonsajmi začali ako prví pracovať Číňania, k dokonalosti priviedli toto umenie v Japonsku, kde ho výrazne prepracovali a zdokonalili. Snom každého pestovateľa bonsajov je navštíviť mekku tejto kultúry, čo sa Milanovi Roskošovi z Kučína nielen podarilo, ale jeho pobyt v Japonsku a Južnej Kórei mal aj vysokú pridanú hodnotu.

K príležitosti navštíviť Áziu sa M. Roskoš dostal vďaka Národnej výstave Českej bonsajovej asociácie v Jihlave. Za jeho borievku čínsku mu bola udelená cena českej odbornej poroty, cena japonského veľvyslanca v Česku a hlavná cena výstavy venovaná Sai Wonom Kimom, za ktorú získal letenku a pobyt v Južnej Kórei. Keďže v tom čase cestovali jeho priatelia – bonsajisti obchodne do Japonska, využil túto príležitosť a pridal sa k nim. Cez Prahu a Amsterdam prileteli do Tokia, odkiaľ sa mikrobusom presunuli do mesta Kawasaki, pričom po ceste sa stihli zastaviť v dvoch bonsaj centrách. „V prvom som si ešte povedal, že je na mojej úrovni, ale keď sme vstúpili do druhého, naplno som si uvedomil, že sme v Japonsku. Našli sme tam totiž niekoľkostoročné stromy, ktoré prešli viacerými generáciami pestovateľov,“ poznamenal M. Roskoš.

Vďaka nadštandardným vzťahom svojich spoločníkov sa postupne dostal do hneď niekoľkých exkluzívnych súkromných záhrad. U špecialistu na záchranu starých stromov majstra Kawabeho mohol obdivovať, ako z takmer mŕtveho dreva dokáže vypilovať krásny strom. Hoci Japonci svoje návštevy vítajú iba v priestoroch, kde sú vystavené finálne diela, M. Roskoš mal príležitosť nahliadnuť aj do dielenskej časti s rozpracovanými stromami. „Majstrovi Kawabemu stačí, že nájde pokrútené drevo, kde je trošku zelene a ďalej ho rozvíja. Brilantne naštiepi nové vetvičky a vďaka tomu získa strom nový rozmer. Majster Kawabe mi daroval svoju knihu s osobným venovaním, kde sú nafotené všetky postupy a techniky, ako získať materiál až po finálne dielo,“ uviedol M. Roskoš.

V rodine Kobayašiovcov mohol zase obdivovať pôvodnú kultúru, pretože bonsaje boli umiestnené v klasickom drevenom dome. Stromy zasadené v unikátnych starodávnych miskách mali v izbách jedinečnú kompozíciu a spolu s prostredím vytvárali nádhernú atmosféru. „Dokonca sme sa mohli prejsť aj poza stromčeky a pozrieť si každý ich detail, čo však nie je umožnené každej návšteve,“ poznamenal M. Roskoš.

Svetovo najuznávanejším pestovateľom bonsajov je Masahiko Kimora, ktorý sa presadil vytváraním nevšedných postupov. Ak ho chce niekto navštíviť, musí sa oficiálne objednať, no napriek tomu nemá stále istotu, že ho majster prijme. Keďže medzi zvyky v Japonsku patrí obdarovať hostiteľa nejakou pozornosťou, M. Roskoš mu priniesol typický jánošíkovský vybíjaný opasok. „Vysvetlil som mu, že podľa legendy sú v ňom ukryté zdravie a sila,“ dodal s úsmevom M. Roskoš.

Záhrada M. Kimoru bola zladená v každom detaile. Všade bolo cítiť japonskú precíznosť, ktorú znásobovalo umenie domáceho pána. „Vidieť všetky tie stromy v knihe a naživo je niečo úplne iné, a to už nehovorím o tom, že sme sa ich mohli dotknúť, vďaka čomu sme cítili ich silu. Stromy M. Kimoru sú vypracované tak, že zásah človeka v nich vôbec nie je vidieť. Práve tento svetoznámy pestovateľ bonsajov vlastní napr. viac ako 500 rokov starú borievku, ktorá sa dedí po generáciách. Z literatúry viem, že k nej existuje aj kompletná dokumentácia s dobovými kresbami, čo musí byť určite zaujímavé,“ vysvetľoval M. Roskoš.

Počas pobytu v krajine vychádzajúceho slnka sa M. Roskoš nezaujímal iba o bonsaje, ale všímal si tiež miestnu architektúru. „Zaujala ma jedna strecha z drevených doštičiek. Ich rozmer bol 5 x 10 centimetrov s hrúbkou približne dva milimetre a spôsobom uloženia pripomínali pancier korytnačky. Niečo podobné som ešte nevidel, preto som si to odfotil a možno niečo podobné by som sa pokúsil urobiť aj doma,“ predstavil jednu z inšpirácii M. Roskoš.

Turné po bonsajových centrách, súkromných záhradách a bonsajových múzeách v Japonsku a Južnej Kórei vníma M. Roskoš ako veľmi inšpiratívne a povzbudzujúce do jeho ďalšej práce. „Keď som prišiel domov, povedal som si, že mám čo ešte robiť, aby som sa priblížil úrovni japonských a kórejských pestovateľov. Svoju zbierku zrejme preriedim a venovať sa budem iba niektorým stromom, lebo na precíznosť treba aj čas. Techniku sa môže naučiť každý, ale nadanie tvoriť musí mať človek v sebe. Pestovanie bonsajov má predovšetkým v Japonsku obrovskú tradíciu a miestni majstri majú naozaj dar, ktorým dokážu nás Európanov vždy prekvapiť. Pochopil som, že práca so stromčekmi si žiada ešte viac trpezlivosti, ako som jej mal doteraz, preto som za návštevu obidvoch krajín veľmi vďačný,“ uzavrel svoje postrehy M. Roskoš.     
 

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok