Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

Duch Vranovského Dlhého - O chotári

Správy / Ostatné / Duch Vranovského Dlhého - O chotári

Prednedávnom zaujal mnohých Dlžančanov vo Vranovskom Spektre uverejnený článok o Vranovskom Dlhom. Pri jeho prečítaní si pospomínali na všeličo z minulosti, čo už dnešná generácia nemôže vedieť. Skrsla myšlienka, že sa pokúsime seriálom krátkych článkov zachytiť aspoň niečo zo starých časov, z doby, keď Vranovské Dlhé bolo samostatnou obcou, keď sa žilo ináč, keď ešte existovali rôzne reálie a duchovný život, po ktorých niet často ani stopy. Nežijú už ľudia, ktoré boli nositeľmi a tvorcami týchto hodnôt, preto je možno posledný čas zachytiť tieto hodnoty vďaka pamäti posledných pár žijúcich pamätníkov a urobiť tak dobrú službu pre súčasníkov dnešného, naozaj už iného sveta. Pozrime sa v tomto článku na niektoré fakty o chotári bývalej obce Vranovské Dlhé.

Dlžanský chotár mal silne pretiahnutý tvar v severo-južnom smere a čo je dosť zaujímavé, ťahal sa od hranice s vranovským chotárom nad dnešným Lesíkom 1. mája, po návrší i po stráňach ponad Vranov cez dnešné Vinice, cez Kopec a ďalej po nížine až po chotár Dlhého Klčova. Na východe sa stretol s majerovským chotárom, na juhovýchode s hencovským. Západnú hranicu tvorila rieka Topľa, za ktorou bol čemerniansky chotár. Spojnicou oboch obcí tu bol tzv. Polovický brod, kadiaľ sa dalo prejsť a kde sa chodili kúpať generácie dlžanských detí a mládeže. Na viacerých miestach chotár označovali hraničné kamene – medzníky. Donedávna sa vedelo, že sa zachoval len jeden z nich – na severnom okraji chotára ho objavil spoluautor tohto článku Michal Géci – Borov. Leží v tichu agátového lesa na hranici stretu s vranovským chotárom. Je zaujímavé, že len asi 50 m ďalej v tomto lese sa nachádza kamenný kríž, ktorý je pamiatkou na cholerové povstanie z r. 1831. Vyše jeden a trištvrte storočia pripomína smutné udalosti tej doby. Mnohí dnešní obyvatelia nášho mesta pri kríži iste neboli. Dá sa tam urobiť pekný výlet cez letné nedeľné popoludnie nenáročnou prechádzkou okolo Lesíka 1. mája. O ďalších medzných kameňoch, okrem jedného, zatiaľ ešte nič nevieme, viaceré zrejme boli zničené pri rozorávaní polí a medzí počas kolektivizácie, niektoré sa možno ešte nájdu.

Ďalším prvkom chotára boli cesty, za zmienku stojí najmä furmanská cesta na hrebeni, ktorej časť je už dnes ulicou sídliska rodinných domov z Vinice, ďalej pokračuje Varošskou hurou ku Trom krížom a na Sídlisko 1. mája. Od Troch krížov ešte pekne vidieť aj bývalú furmanskú cestu, ktorá viedla do Sedlísk. Cesta od konca Viníc po Sídlisko 1. mája možno raz bude zastavanou ulicou. Dnes slúži na príjemné prechádzky, len je hodne zarastená, a preto ju brigádnici – členovia dlžanskej urbárskej spoločnosti začali čistiť. Pracujú pri tom Michal Vysoký, Michal Géci – Borov a Michal Zajac, ktorí dúfajú, že sa pridajú aj ďalší. Práve pri tomto čistení sa našiel druhý medzný kameň.

Zvlášnosťou nížinnej časti dlžanského chotára sú odvodňovacie kanály. Ten najdlhší vedie do Čakovho kanála až po kanál v chotári obce Božčice. V tejto súvislosti starší ľudia, napr. Janko Zajac (nar. 1932) s určitou úctou spomínajú na pána Jána Hudackého – Botoša, ktorý mal tieto kanály na starosti a čistil ich. Pamätníci spomínajú, že každú jar na prácu okolo kanálov najímal mládencov a títo mimo iné natierali aj spomínané medzné chotárne kamene, aby ich bolo dobre vidieť.

Pozoruhodnosťou južnej časti bol tzv. Konský cintir, kde sa pochovávali uhynuté zvieratá – kone a dobytok. Dobytka bolo kedysi na Dlhom hojne. Cintorín bol v najnižšej časti chotára, a to preto, aby neznečisťoval studne. Starí pamätníci ešte spomínajú, že na južnej časti dlžanského chotára, pri hranici s klčovským, mal svoje hospodárstvo veľkoroľník Bruno Horák. Z jeho majera dnes už nič neostalo.

Súčasťou chotára boli aj obecné pasienky – tzv. Želiarske pastvisko na návrší a pastvisko Roveň na nížine. Obe mali napájadlá – na prvom pastvisku (dnes je zarastené lesom) ich napĺňala voda pretekajúca z prameňa, na druhom boli dve vahadlové studne. K opisu chotára ešte dodajme, že ho dopĺňali stromy – na nížinnej časti to boli rady štíhlych topoľov, kopcovitej časti dominovala mohutná, tzv. Kovaľova hruška, viditeľná zďaleka.

Isté je, že v chotári obce sa dlžanskí roľníci - predkovia veľa a tvrdo narobili, ale určite im bolo potešením vyjsť si do neho v letné nedeľné popoludnie a pookriať.

Michal Géci – Borov, M. Michálek

Duch Vranovského Dlhého - O chotári

Správy / Ostatné / Duch Vranovského Dlhého - O chotári

Prednedávnom zaujal mnohých Dlžančanov vo Vranovskom Spektre uverejnený článok o Vranovskom Dlhom. Pri jeho prečítaní si pospomínali na všeličo z minulosti, čo už dnešná generácia nemôže vedieť. Skrsla myšlienka, že sa pokúsime seriálom krátkych článkov zachytiť aspoň niečo zo starých časov, z doby, keď Vranovské Dlhé bolo samostatnou obcou, keď sa žilo ináč, keď ešte existovali rôzne reálie a duchovný život, po ktorých niet často ani stopy. Nežijú už ľudia, ktoré boli nositeľmi a tvorcami týchto hodnôt, preto je možno posledný čas zachytiť tieto hodnoty vďaka pamäti posledných pár žijúcich pamätníkov a urobiť tak dobrú službu pre súčasníkov dnešného, naozaj už iného sveta. Pozrime sa v tomto článku na niektoré fakty o chotári bývalej obce Vranovské Dlhé.

Dlžanský chotár mal silne pretiahnutý tvar v severo-južnom smere a čo je dosť zaujímavé, ťahal sa od hranice s vranovským chotárom nad dnešným Lesíkom 1. mája, po návrší i po stráňach ponad Vranov cez dnešné Vinice, cez Kopec a ďalej po nížine až po chotár Dlhého Klčova. Na východe sa stretol s majerovským chotárom, na juhovýchode s hencovským. Západnú hranicu tvorila rieka Topľa, za ktorou bol čemerniansky chotár. Spojnicou oboch obcí tu bol tzv. Polovický brod, kadiaľ sa dalo prejsť a kde sa chodili kúpať generácie dlžanských detí a mládeže. Na viacerých miestach chotár označovali hraničné kamene – medzníky. Donedávna sa vedelo, že sa zachoval len jeden z nich – na severnom okraji chotára ho objavil spoluautor tohto článku Michal Géci – Borov. Leží v tichu agátového lesa na hranici stretu s vranovským chotárom. Je zaujímavé, že len asi 50 m ďalej v tomto lese sa nachádza kamenný kríž, ktorý je pamiatkou na cholerové povstanie z r. 1831. Vyše jeden a trištvrte storočia pripomína smutné udalosti tej doby. Mnohí dnešní obyvatelia nášho mesta pri kríži iste neboli. Dá sa tam urobiť pekný výlet cez letné nedeľné popoludnie nenáročnou prechádzkou okolo Lesíka 1. mája. O ďalších medzných kameňoch, okrem jedného, zatiaľ ešte nič nevieme, viaceré zrejme boli zničené pri rozorávaní polí a medzí počas kolektivizácie, niektoré sa možno ešte nájdu.

Ďalším prvkom chotára boli cesty, za zmienku stojí najmä furmanská cesta na hrebeni, ktorej časť je už dnes ulicou sídliska rodinných domov z Vinice, ďalej pokračuje Varošskou hurou ku Trom krížom a na Sídlisko 1. mája. Od Troch krížov ešte pekne vidieť aj bývalú furmanskú cestu, ktorá viedla do Sedlísk. Cesta od konca Viníc po Sídlisko 1. mája možno raz bude zastavanou ulicou. Dnes slúži na príjemné prechádzky, len je hodne zarastená, a preto ju brigádnici – členovia dlžanskej urbárskej spoločnosti začali čistiť. Pracujú pri tom Michal Vysoký, Michal Géci – Borov a Michal Zajac, ktorí dúfajú, že sa pridajú aj ďalší. Práve pri tomto čistení sa našiel druhý medzný kameň.

Zvlášnosťou nížinnej časti dlžanského chotára sú odvodňovacie kanály. Ten najdlhší vedie do Čakovho kanála až po kanál v chotári obce Božčice. V tejto súvislosti starší ľudia, napr. Janko Zajac (nar. 1932) s určitou úctou spomínajú na pána Jána Hudackého – Botoša, ktorý mal tieto kanály na starosti a čistil ich. Pamätníci spomínajú, že každú jar na prácu okolo kanálov najímal mládencov a títo mimo iné natierali aj spomínané medzné chotárne kamene, aby ich bolo dobre vidieť.

Pozoruhodnosťou južnej časti bol tzv. Konský cintir, kde sa pochovávali uhynuté zvieratá – kone a dobytok. Dobytka bolo kedysi na Dlhom hojne. Cintorín bol v najnižšej časti chotára, a to preto, aby neznečisťoval studne. Starí pamätníci ešte spomínajú, že na južnej časti dlžanského chotára, pri hranici s klčovským, mal svoje hospodárstvo veľkoroľník Bruno Horák. Z jeho majera dnes už nič neostalo.

Súčasťou chotára boli aj obecné pasienky – tzv. Želiarske pastvisko na návrší a pastvisko Roveň na nížine. Obe mali napájadlá – na prvom pastvisku (dnes je zarastené lesom) ich napĺňala voda pretekajúca z prameňa, na druhom boli dve vahadlové studne. K opisu chotára ešte dodajme, že ho dopĺňali stromy – na nížinnej časti to boli rady štíhlych topoľov, kopcovitej časti dominovala mohutná, tzv. Kovaľova hruška, viditeľná zďaleka.

Isté je, že v chotári obce sa dlžanskí roľníci - predkovia veľa a tvrdo narobili, ale určite im bolo potešením vyjsť si do neho v letné nedeľné popoludnie a pookriať.

Michal Géci – Borov, M. Michálek

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok