vranovské novinky spektrum týždenník okresu vranov nad topľouČlánky / J. Adamčík: Keď začnem pracovať na obraze, vtedy nepoznám čas

   J. Adamčík: Keď začnem pracovať na obraze, vtedy nepoznám čas

Pri príležitosti Novoročného stretnutia priateľov kultúry bola v Hornozemplínskom osvetovom stredisku otvorená výstava vranovského výtvarníka Jána Adamčíka. Rodák z Rychnova nad Malšou vyštudoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave odbor umelecká fotografia. Svoje výtvarné vzdelanie neskôr zdokonaľoval individuálnym štúdiom a svoje schopnosti si s úspechom overoval na rôznych výstavách, súťažiach a iných maliarskych aktivitách v rámci Slovenska. Popri tom v rôznych profesiách výtvarníka, propagačného grafika, tlačiara a fotografa v plnej miere využíval svoj umelecký potenciál.

Po odchode do dôchodku pokračuje v objavovaní nových moderných postupov v umení a toto bádanie ho priviedlo k fotografike. Výber jeho 34 prác ponúka práve na výstave v HZOS. „Keď som odišiel do dôchodku, začal som pracovať s počítačom a postupne som sa zoznamoval predovšetkým s Photoshopom, ktorý má hneď niekoľko praktických výhod. Už nemusím pracovať s „mokrou“ fotografiou v komore a tiež konečne neprichádzam do kontaktu s farbami, ktorých som sa počas života nadýchal naozaj dosť. Najpodstatnejšie však pre mňa je to, že mi Photoshop umožnil spojiť fotografiu s výtvarníctvom,“ vysvetlil na úvod Ján Adamčík.

Ako priznal, pre jeho rovesníkov vo veku 65 rokov bol počítač donedávna veľkou neznámou a mnohí k nemu stále pristupujú s rešpektom a absenciou odvahy pustiť sa do skúmania sveta technických vymožeností. „Odvaha a chuť pracovať s niečím novým mi nikdy nechýbali. Vždy som sa snažil objavovať možnosti ponúkané moderným svetom a dnes som rád, že môžem využívať počítač, v ktorom svoje obrazy rozvíjam ako na plátne. Mojou snahou bolo maľovať tak, aby moje dielo bolo prijaté nielen odbornou verejnosťou, ale aby tiež zaujalo laikov, ktorí nemajú výtvarné vzdelanie. Stále som však nemohol nájsť vhodnú parketu, až teraz sa mi to podarilo s fotografikou, navyše Photoshop mi ponúka nekonečné možnosti,“ uviedol J. Adamčík.

Základom pre J. Adamčíka je fotografia, ktorú kompozične s dôrazom na prísne rešpektovanie farebnej harmónie obrazu rozvíja do jednotlivých tém. „Základom je vždy téma. Všetko robím vo Photoshope, kde pomocou jeho funkcií kreujem moju výtvarnú predstavu o obraze. Nemám konkrétny preferovaný žáner, preto sa nechávam viesť tým, čo ma zaujme natoľko, aby som sa chcel k tomu výtvarne vyjadriť. Som citovo a romanticky založený človek, a to sa snažím vtlačiť aj do mojich diel, ktoré vďaka tomu dostávajú snový nádych,“ prezradil J. Adamčík.

Ako poznamenal kurátor výstavy Slavo Čupil, všestranný a citlivý pozorovateľ J. Adamčík ponúka divákovi umeleckú výpoveď tam, kde sa cíti veľmi silný, či už sú to krajiny, sakrálne a kultúrnospoločenské témy, zátišia alebo figurálne kompozície s tým, že ťažiskom jeho prác sú vízie, sny, balady a ilustrácie bežného života, v ktorých zápasí s myšlienkou a artefaktom. „Rukopis jeho tvorby je nezameniteľný. Na hybridných pozadiach, graficky kompozične a farebne zvládnutých vytvára prvoplánové témy s patričnou ostrosťou príbehu predstavy svojej vízie. To všetko nepôsobí umelo, ani ako výtvarné klišé. Ponúka nám niečo samozrejmé a bezprostredné. Niekedy sa zdá, že pred jeho dielami sa otvárajú dvere vyzývajúce na prieskum tajomstiev témy i autorovej duše, jej racionálnych i iracionálnych štruktúr a hodnotových hierarchií. Preto nás jeho práce vystríhajú pred vizuálnym ustrnutím,“ konštatuje S. Čupil a dodáva, že neodmysliteľným výrazom výtvarníkovho myšlienkového sveta je často využívaná technika stmeľujúceho grafického pozadia, založeného na postupnom vrstvení farebných plôch a ich kompozícií ako spôsobu lepšie vyjadriť jednotu mnohých svetov, v ktorých vedľa seba žijeme spolu s autorom. „V kontexte jeho individuálneho baladicko-snového sveta, sveta ilustračného, pôsobia príbehy J. Adamčíka osviežujúco, a to znova preukladaním predostieraných reálií s graficko-emotívnym pozadím evokujúcim v mnohých prípadoch hotové obrazy z dadaistického obdobia, ktoré je zrodom kolážovej tvorby bez ohľadu na médium prevedenia,“ doplnil S. Čupil.

Na jednom obraze pracuje J. Adamčík rôzne dlho. Niekedy je s prácou hotový v priebehu 2 – 3 dní, ale priznáva, že nad niektorými dielami strávil aj 3 – 4 týždne. „Veľa závisí aj od toho, ako dlho hľadám vhodnú fotografiu na spracovanie, ale keď začnem pracovať na obraze, vtedy nepoznám čas. Ak však cítim, že sa mi nedarí rozvíjať tému k mojej spokojnosti, dám si pauzu a k počítaču sa vrátim o pár hodín alebo dní,“ poznamenal J. Adamčík.

Na výstave v Hornozemplínskom osvetovom stredisku vystavuje J. Adamčík 34 zo svojich 280-tich obrazov. Vystavené diela považuje za svoje umelecké začiatky vo fotografike, ale keďže technika, ktorá je pre tento štýl dominantná, napreduje, chce sa posúvať ďalej aj člen združenia VRAMA. „Každú chvíľu by mi mal prísť tablet, na ktorý sa teším, lebo mi umožní ručný zásah do obrazov a budem môcť teda využiť to, čo mám ako výtvarník v ruke,“ zdôraznil J. Adamčík.

Platená reklama

Square 1 300x300
Square 1 300x300
Square 1 300x300
Square 1 300x300
Zdieľajte túto stránku na FECEBOOKu Konktujte nás - Rýchla správa Formulár na zadanie inzercie
Stropkovské Spektrum