Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

Jubilujúci SOCIETAS CANTICA ocenilo Národné osvetové centrum POCTOU

Správy / Ostatné / Jubilujúci SOCIETAS CANTICA ocenilo Národné osvetové centrum POCTOU

Národné osvetové centrum v Bratislave udelilo POCTU generálnej riaditeľky NOC, PhDr. Jany Kresákovej, komornému speváckemu zboru SOCIETAS CANTICA z Vranova nad Topľou pri príležitosti 20. výročia založenia a za reprezentáciu Slovenska v oblasti zborového spevu. POCTU generálnej riaditeľky NOC odovzdala Mgr. Eva Zacharová, dirigentka a členka poradného zboru pre zborový spev pri NOC, dirigentovi Štefanovi Eperješimu na koncerte, ktorý SOCIETAS CANTICA uskutočnila dňa 29.11.2013 v Bazilike Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou.

Pri tejto príležitosti našim novinám poskytol rozhovor dirigent speváckeho zboru Štefan Eperješi.

- Ako vznikla myšlienka založiť zbor vo Vranove?

Rok 1989 vo svojom závere práve naberal svoje dejinotvorné tempo i symboliku. Intenzívne ovplyvnil najmä kultúrnu oblasť. Prevládli ekonomické pohľady nad kultúrnymi. Nič nemalo racionálny dej. Emocionalita prevládla a zvíťazila. A víťazí až dodnes.

Jej výsledkom bol zánik učiteľského speváckeho zboru s dlhoročnou tradíciou v regióne. Poďakovanie ostalo visieť v nenávratne.

V regióne, v ktorom každá škola spievala detským zborom a v ktorom mali zastúpenie aj dospelé zbory, táto oblasť predsa nemohla len tak zmiznúť. Nepoľavujúci rytmus každodenného života vám neumožňuje ani trochu pohodlnosti a vťahuje vás do víru problémov, ktoré treba vyriešiť. Jeho pravou tvárou sa nakoniec preukázala SOCIETAS CANTICA. Náhoda zapísala zaujímavý deň vzniku dnešného komorného speváckeho zboru: 21. marec 1993. To podstatné je však zakódované v ľuďoch. Stretli sa mladí nadšenci, s perfektným hudobným cítením, s talentom interpretov, so zborovými skúsenosťami a hlavne so zodpovedným prístupom k pretlmočeniu hudobného zápisu a zámeru autorov. Niektorí sa zdržali krátko, iní zas dlhšie. Vysoká úroveň zboru sa dosiahla najmä preto, že väčšina vydržala a vládne cennými speváckymi, hudobnými a emocionálnymi skúsenosťami.

- Čím Vás osobne napĺňala práca so zborom?

Mojim želaním bolo hrať na hudobný nástroj. Rodičia splnili moju túžbu a kúpili mi akordeón, zapísali ma do Hudobnej školy v Košiciach a odvtedy som úplne prepadol osídlam hudby. Keďže v zborovom speve tiež dominuje hudba, len sa realizuje inými vyjadrovacími prostriedkami než na akordeóne, nebolo k tej múze vôbec ďaleko. Zborový spev, popri akordeóne, ma vlastne sprevádzal celým mojim životom. Na základnej škole som ako akordeonista sprevádzal detský spevácky zbor, na konzervatóriu nás v miešanom zbore viedol prof. Eugen Sáraz, kde som spieval tenor a tu vo Vranove som bol hlasovým korepetítorom a dirigentom troch speváckych zborov. Podstatné je, že hudba sa stala mojim životným údelom a dovolila mi nazrieť do svojej tajnej komnaty, v ktorej dominuje umelecký vkus, harmónia, krása a emóciami nabité príbehy. Hudba neubližuje, ale robí človeka lepším.

- Na čo ste ako dirigent a hudobný pedagóg kládli v práci so zborom najväčší dôraz? Čo je najdôležitejšie pri práci so zborom, aby dosiahol vysokú umeleckú hodnotu?

Cieľ, ktorý bol pred nami, mohol byť len jediný: poskytnúť poslucháčovi kvalitnú umeleckú reprodukciu hudobného diela. Ľahko sa povie, lenže ako naplniť obsah takej smiešne jednoduchej vety? Myslím, že iného východiska nebolo, ako akceptovať základné atribúty hudby. Jednoducho povedané, nepodvádzať poslucháča. Bolo potrebné sa vyrovnať s intonáciou, metrorytmickou pulzáciou, s časovým priebehom skladby, artikuláciou, frázovaním, s dynamickou a architektonickou výstavbou skladby, s emocionálnym uchopením diela atď., atď. Chvíľu to trvalo, spočiatku sme aj blúdili, ale niet väčšieho zadosťučinenia keď zistíte, že kráčate po správnej ceste.

Arnold Schönberg, hudobný skladateľ II. viedenskej školy povedal: „Hudba nie je iba nejaký druh zábavy, ale stvárnenie hudobných ideí hudobným básnikom, hudobným mysliteľom. Tieto hudobné idey musia zodpovedať zákonom ľudskej logiky - sú súčasťou toho, čo človek môže vnímať, posudzovať a vyjadrovať“.

Dnes, keď existujú „recepty“ na rýchlokvasené spevácke hviezdy, keď komerčná hudba podporujúca pohodlnosť konzumnej spoločnosti svojimi nízkymi nárokmi na poslucháča, ktorý sa žiaľ uspokojuje s nákazlivým klamom, spôsobuje nenávratné škody na našich tradíciách a hodnotách. Hudobný vkus poslucháča je už tak deformovaný, že aj podpriemernému speváckemu výkonu venuje standing ovations. Na pódiá malých okresných miest sa dostávajú rôzni umelci a interpretujú diela z vypitvaných partitúr. Obecenstvo je nadšené lebo umelci sú až z Prahy, nasleduje standing ovations, ale aj lukratívny honorár od mesta. To všetko za vypitvané partitúry. Takíto tiežumelci už ani v Košiciach by si to nemohli dovoliť. Hovorím im muzikantskí šmejdi.

Mne ostáva len veriť, že raz príde čas, keď aj vo Vranove týmto „numizmatikom“ bude zahataná cesta na pódium.
Za to, že SOCIETAS CANTICA ostala na poctivej muzikantskej ceste, za to ďakujem všetkým spevákom, súčasným aj bývalým.

- Koľko členov sa vystriedalo v zbore? Podľa akých kritérií ste vyberali členov do zboru?

Keď som robil so spevákmi, ktorí mali záujem o spoluprácu, predspievanie, nerobil som konkurz. V meste, kde je približne dvadsaťštyri tisíc obyvateľov, kde je zopár stredných škôl a odkiaľ musí za vzdelaním odchádzať viac ako sedemdesiat percent mladých ľudí na stredné a vysoké školy, to ani nie je možné. Bol som rád, keď niekto prejavil záujem o zborový spev. Všetko ostatné je zodpovedná a systematická práca s hlasom, chuť zdokonaľovať svoje dispozície a byť „fandom“ zborového spevu. Mať hudbu nesmierne rád. To predspievanie malo mi len povedať, aký hlasový rozsah má budúci spevák a aká je jeho farba hlasu, aby som ho mohol zaradiť do niektorého z hlasov zborovej partitúry.

V zbore sa vystriedal taký počet spevákov, ktorí by dnes mohli vytvoriť tri komorné spevácke zbory alebo jeden veľký miešaný zbor s 52 členmi.

- Ktoré koncerty sú pre Vás nezabudnuteľné?

Každý z koncertov, ktoré sme odspievali na Slovensku alebo v zahraničí mal svoje čaro. Vždy nás čakal iný priestor, kde bolo potrebné riešiť interpretáciu v existujúcom akustickom priestore. Vždy to boli nové podnety, s ktorými sme sa museli vyrovnať. Tým neustálym prispôsobovaním sa rástla aj interpretačná zručnosť zboru. V Tarnowskej katedrále sme sa museli vyrovnať s dlhým doznievaním tónu, t.j. bolo nevyhnutné zvoliť také tempá v skladbách, ktoré by zabránili rýchlemu striedaniu harmonických hladín a urobili ich kombinácie zrozumiteľnými. Alebo ináč. Domy kultúry sú dnes stavané bez nárokov na zmysluplný akustický priestor. Preto v „kulturákoch“ musia znieť aj pomalé skladby o niečo živšie, aby naopak harmonické vzťahy sa v priestore nestrácali.

Bohaté umelecké, ale aj úsmevné, zážitky máme z koncertov v Českej republike, Poľsku, Slovinsku, Bosne a Hercegovine, Maďarsku, Rakúsku.

- Ku ktorej z piesní máte najosobnejší vzťah?

Každú interpretovanú skladbu musí dirigent aj emocionálne spracovať. Čiže, veľmi osobný vzťah si vytvorím ku každému dielu autora. Výber skladieb však závisí od niekoľkých požiadaviek. Záleží na charaktere koncertu (súťažný, sakrálny, príležitostný atď.). Tomu je prispôsobený aj výber kompozícií. Pri súťažnom vystúpení musíte splniť určité podmienky, zadefinované súťažnými pokynmi. V nich sa objavujú aj povinné skladby, ktoré sú napísané výlučne za účelom prekonávania hlasových, akordických, rytmických, výškových, atonálnych atď. komplikácií. K takej skladbe si nemôžete vytvoriť žiadny osobný vzťah. Tento typ skladby odspievate na súťaži a už sa k nej nikdy nevrátite. Pre náš zbor to bola napr. Seele Christi, heilige mich od A. Heillera. Bola zaspievaná na súťaži vo Viedni a dnes sme radi, že už môže ostať iba v našich spomienkach.

- Akú budúcnosť bude mať Societas Cantica?

Aká budúcnosť môže čakať komorný spevácky zbor SOCIETAS CANTICA keď oň v meste nie je záujem? Napriek tomu, že patrí medzi špičkové komorné zbory na Slovensku! Pravdou je, že Mesto Vranov nad Topľou istý čas podporovalo zbor určitou finančnou dotáciou. Ostatné štyri roky sme však nedostali ani cent. O sponzorstve a sponzoroch radšej pomlčím. Zborový spev nie je folklór a pre sponzorov je neatraktívny. Aj v rokoch podpory zo strany Mesta, stále najvyššiu finančnú záťaž znášali samotní speváci. Dnes nie je záujem o SOCIETAS CANTICA ani zo strany Mesta Vranov nad Topľou, ani z úrovne zástupcov občanov - poslancov (za dvadsať rokov ich nezaujímalo o zbore zhola nič), ani z úrovne kultúrnych(?) inštitúcií. Keby SOCIETAS CANTICA v lete, v zime cvičila na topoľoch, bolo by im všetko jedno. Takže zhrniem: po dvadsiatich rokoch tvorivej a špičkovej práce, po dvadsaťročnej reprezentácii Mesta Vranov nad Topľou na Slovensku aj v zahraničí (viď POCTU), zbor nemá inú alternatívu ako ukončiť svoju činnosť.

Poďakovať sa chcem všetkým spevákom, cirkevným inštitúciám za priestor pre koncerty, Ing. Igorovi Šestákovi a Strednej odbornej škole drevárskej vo Vranove nad Topľou, za priestor na nácviky zboru a skromnému počtu individuálnych podporovateľov nášho speváckeho zboru.

Jubilujúci SOCIETAS CANTICA ocenilo Národné osvetové centrum POCTOU

Správy / Ostatné / Jubilujúci SOCIETAS CANTICA ocenilo Národné osvetové centrum POCTOU

Národné osvetové centrum v Bratislave udelilo POCTU generálnej riaditeľky NOC, PhDr. Jany Kresákovej, komornému speváckemu zboru SOCIETAS CANTICA z Vranova nad Topľou pri príležitosti 20. výročia založenia a za reprezentáciu Slovenska v oblasti zborového spevu. POCTU generálnej riaditeľky NOC odovzdala Mgr. Eva Zacharová, dirigentka a členka poradného zboru pre zborový spev pri NOC, dirigentovi Štefanovi Eperješimu na koncerte, ktorý SOCIETAS CANTICA uskutočnila dňa 29.11.2013 v Bazilike Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou.

Pri tejto príležitosti našim novinám poskytol rozhovor dirigent speváckeho zboru Štefan Eperješi.

- Ako vznikla myšlienka založiť zbor vo Vranove?

Rok 1989 vo svojom závere práve naberal svoje dejinotvorné tempo i symboliku. Intenzívne ovplyvnil najmä kultúrnu oblasť. Prevládli ekonomické pohľady nad kultúrnymi. Nič nemalo racionálny dej. Emocionalita prevládla a zvíťazila. A víťazí až dodnes.

Jej výsledkom bol zánik učiteľského speváckeho zboru s dlhoročnou tradíciou v regióne. Poďakovanie ostalo visieť v nenávratne.

V regióne, v ktorom každá škola spievala detským zborom a v ktorom mali zastúpenie aj dospelé zbory, táto oblasť predsa nemohla len tak zmiznúť. Nepoľavujúci rytmus každodenného života vám neumožňuje ani trochu pohodlnosti a vťahuje vás do víru problémov, ktoré treba vyriešiť. Jeho pravou tvárou sa nakoniec preukázala SOCIETAS CANTICA. Náhoda zapísala zaujímavý deň vzniku dnešného komorného speváckeho zboru: 21. marec 1993. To podstatné je však zakódované v ľuďoch. Stretli sa mladí nadšenci, s perfektným hudobným cítením, s talentom interpretov, so zborovými skúsenosťami a hlavne so zodpovedným prístupom k pretlmočeniu hudobného zápisu a zámeru autorov. Niektorí sa zdržali krátko, iní zas dlhšie. Vysoká úroveň zboru sa dosiahla najmä preto, že väčšina vydržala a vládne cennými speváckymi, hudobnými a emocionálnymi skúsenosťami.

- Čím Vás osobne napĺňala práca so zborom?

Mojim želaním bolo hrať na hudobný nástroj. Rodičia splnili moju túžbu a kúpili mi akordeón, zapísali ma do Hudobnej školy v Košiciach a odvtedy som úplne prepadol osídlam hudby. Keďže v zborovom speve tiež dominuje hudba, len sa realizuje inými vyjadrovacími prostriedkami než na akordeóne, nebolo k tej múze vôbec ďaleko. Zborový spev, popri akordeóne, ma vlastne sprevádzal celým mojim životom. Na základnej škole som ako akordeonista sprevádzal detský spevácky zbor, na konzervatóriu nás v miešanom zbore viedol prof. Eugen Sáraz, kde som spieval tenor a tu vo Vranove som bol hlasovým korepetítorom a dirigentom troch speváckych zborov. Podstatné je, že hudba sa stala mojim životným údelom a dovolila mi nazrieť do svojej tajnej komnaty, v ktorej dominuje umelecký vkus, harmónia, krása a emóciami nabité príbehy. Hudba neubližuje, ale robí človeka lepším.

- Na čo ste ako dirigent a hudobný pedagóg kládli v práci so zborom najväčší dôraz? Čo je najdôležitejšie pri práci so zborom, aby dosiahol vysokú umeleckú hodnotu?

Cieľ, ktorý bol pred nami, mohol byť len jediný: poskytnúť poslucháčovi kvalitnú umeleckú reprodukciu hudobného diela. Ľahko sa povie, lenže ako naplniť obsah takej smiešne jednoduchej vety? Myslím, že iného východiska nebolo, ako akceptovať základné atribúty hudby. Jednoducho povedané, nepodvádzať poslucháča. Bolo potrebné sa vyrovnať s intonáciou, metrorytmickou pulzáciou, s časovým priebehom skladby, artikuláciou, frázovaním, s dynamickou a architektonickou výstavbou skladby, s emocionálnym uchopením diela atď., atď. Chvíľu to trvalo, spočiatku sme aj blúdili, ale niet väčšieho zadosťučinenia keď zistíte, že kráčate po správnej ceste.

Arnold Schönberg, hudobný skladateľ II. viedenskej školy povedal: „Hudba nie je iba nejaký druh zábavy, ale stvárnenie hudobných ideí hudobným básnikom, hudobným mysliteľom. Tieto hudobné idey musia zodpovedať zákonom ľudskej logiky - sú súčasťou toho, čo človek môže vnímať, posudzovať a vyjadrovať“.

Dnes, keď existujú „recepty“ na rýchlokvasené spevácke hviezdy, keď komerčná hudba podporujúca pohodlnosť konzumnej spoločnosti svojimi nízkymi nárokmi na poslucháča, ktorý sa žiaľ uspokojuje s nákazlivým klamom, spôsobuje nenávratné škody na našich tradíciách a hodnotách. Hudobný vkus poslucháča je už tak deformovaný, že aj podpriemernému speváckemu výkonu venuje standing ovations. Na pódiá malých okresných miest sa dostávajú rôzni umelci a interpretujú diela z vypitvaných partitúr. Obecenstvo je nadšené lebo umelci sú až z Prahy, nasleduje standing ovations, ale aj lukratívny honorár od mesta. To všetko za vypitvané partitúry. Takíto tiežumelci už ani v Košiciach by si to nemohli dovoliť. Hovorím im muzikantskí šmejdi.

Mne ostáva len veriť, že raz príde čas, keď aj vo Vranove týmto „numizmatikom“ bude zahataná cesta na pódium.
Za to, že SOCIETAS CANTICA ostala na poctivej muzikantskej ceste, za to ďakujem všetkým spevákom, súčasným aj bývalým.

- Koľko členov sa vystriedalo v zbore? Podľa akých kritérií ste vyberali členov do zboru?

Keď som robil so spevákmi, ktorí mali záujem o spoluprácu, predspievanie, nerobil som konkurz. V meste, kde je približne dvadsaťštyri tisíc obyvateľov, kde je zopár stredných škôl a odkiaľ musí za vzdelaním odchádzať viac ako sedemdesiat percent mladých ľudí na stredné a vysoké školy, to ani nie je možné. Bol som rád, keď niekto prejavil záujem o zborový spev. Všetko ostatné je zodpovedná a systematická práca s hlasom, chuť zdokonaľovať svoje dispozície a byť „fandom“ zborového spevu. Mať hudbu nesmierne rád. To predspievanie malo mi len povedať, aký hlasový rozsah má budúci spevák a aká je jeho farba hlasu, aby som ho mohol zaradiť do niektorého z hlasov zborovej partitúry.

V zbore sa vystriedal taký počet spevákov, ktorí by dnes mohli vytvoriť tri komorné spevácke zbory alebo jeden veľký miešaný zbor s 52 členmi.

- Ktoré koncerty sú pre Vás nezabudnuteľné?

Každý z koncertov, ktoré sme odspievali na Slovensku alebo v zahraničí mal svoje čaro. Vždy nás čakal iný priestor, kde bolo potrebné riešiť interpretáciu v existujúcom akustickom priestore. Vždy to boli nové podnety, s ktorými sme sa museli vyrovnať. Tým neustálym prispôsobovaním sa rástla aj interpretačná zručnosť zboru. V Tarnowskej katedrále sme sa museli vyrovnať s dlhým doznievaním tónu, t.j. bolo nevyhnutné zvoliť také tempá v skladbách, ktoré by zabránili rýchlemu striedaniu harmonických hladín a urobili ich kombinácie zrozumiteľnými. Alebo ináč. Domy kultúry sú dnes stavané bez nárokov na zmysluplný akustický priestor. Preto v „kulturákoch“ musia znieť aj pomalé skladby o niečo živšie, aby naopak harmonické vzťahy sa v priestore nestrácali.

Bohaté umelecké, ale aj úsmevné, zážitky máme z koncertov v Českej republike, Poľsku, Slovinsku, Bosne a Hercegovine, Maďarsku, Rakúsku.

- Ku ktorej z piesní máte najosobnejší vzťah?

Každú interpretovanú skladbu musí dirigent aj emocionálne spracovať. Čiže, veľmi osobný vzťah si vytvorím ku každému dielu autora. Výber skladieb však závisí od niekoľkých požiadaviek. Záleží na charaktere koncertu (súťažný, sakrálny, príležitostný atď.). Tomu je prispôsobený aj výber kompozícií. Pri súťažnom vystúpení musíte splniť určité podmienky, zadefinované súťažnými pokynmi. V nich sa objavujú aj povinné skladby, ktoré sú napísané výlučne za účelom prekonávania hlasových, akordických, rytmických, výškových, atonálnych atď. komplikácií. K takej skladbe si nemôžete vytvoriť žiadny osobný vzťah. Tento typ skladby odspievate na súťaži a už sa k nej nikdy nevrátite. Pre náš zbor to bola napr. Seele Christi, heilige mich od A. Heillera. Bola zaspievaná na súťaži vo Viedni a dnes sme radi, že už môže ostať iba v našich spomienkach.

- Akú budúcnosť bude mať Societas Cantica?

Aká budúcnosť môže čakať komorný spevácky zbor SOCIETAS CANTICA keď oň v meste nie je záujem? Napriek tomu, že patrí medzi špičkové komorné zbory na Slovensku! Pravdou je, že Mesto Vranov nad Topľou istý čas podporovalo zbor určitou finančnou dotáciou. Ostatné štyri roky sme však nedostali ani cent. O sponzorstve a sponzoroch radšej pomlčím. Zborový spev nie je folklór a pre sponzorov je neatraktívny. Aj v rokoch podpory zo strany Mesta, stále najvyššiu finančnú záťaž znášali samotní speváci. Dnes nie je záujem o SOCIETAS CANTICA ani zo strany Mesta Vranov nad Topľou, ani z úrovne zástupcov občanov - poslancov (za dvadsať rokov ich nezaujímalo o zbore zhola nič), ani z úrovne kultúrnych(?) inštitúcií. Keby SOCIETAS CANTICA v lete, v zime cvičila na topoľoch, bolo by im všetko jedno. Takže zhrniem: po dvadsiatich rokoch tvorivej a špičkovej práce, po dvadsaťročnej reprezentácii Mesta Vranov nad Topľou na Slovensku aj v zahraničí (viď POCTU), zbor nemá inú alternatívu ako ukončiť svoju činnosť.

Poďakovať sa chcem všetkým spevákom, cirkevným inštitúciám za priestor pre koncerty, Ing. Igorovi Šestákovi a Strednej odbornej škole drevárskej vo Vranove nad Topľou, za priestor na nácviky zboru a skromnému počtu individuálnych podporovateľov nášho speváckeho zboru.

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok