Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

Vranovčan pri štarte celoslovenského turné fascinoval osobnosti slovenského folklóru

Kultúra / Folklórne súbory / Vranovčan pri štarte celoslovenského turné fascinoval osobnosti slovenského folklóru

Vranovčan pri štarte celoslovenského turné fascinoval osobnosti slovenského folklóru

Folklórny súbor Vranovčan oslávil 45. výročie svojho založenia veľkolepým tanečným divadlom Čierno-biely svet. Autor námetu, scenára a režisér Peter Kocák pracoval viac ako tri roky s ideou ukázať mágiu tanečných, speváckych a hudobných tradícií majoritnej a minoritnej spoločnosti, v tomto prípade motivovanej rómskym národom. Postupne, ako sa scenár kreoval, rozhodol sa ponúknuť širší pohľad, ktorý vychádza z duálneho princípu – deň a noc, svetlo a tma, dobro a zlo, pohreb a svadba... Práve na týchto pilieroch vznikol príbeh mladej gadžovky a Cigána. Obidvaja sa do seba zaľúbia a ich láska je nakoniec spečatená sobášom v osade. 

Po mimoriadnom úspechu pred domácim publikom v Estrádnej sále Mestského domu kultúry vo Vranove sa členovia FS Vranovčan rozhodli predstaviť Čierno-biely svet v rámci celoslovenského turné, ktoré odštartovali v Zrkadlovom háji v Bratislave. Pripraviť a technicky zabezpečiť predstavenie na druhom konci republiky nie je jednoduchá záležitosť, no ich námaha sa dočkala zaslúženej odmeny v podobe prítomnosti a ocenenia významnými osobnosťami slovenského folklóru a folklorizmu ako prof. Štefan Nosáľ (umelecký šéf Lúčnice), majstro Juraj Kubánka (vynikajúci choreograf SĽUK-u), akademikmi z VŠMÚ a SAV-ky - prof. Oskár Elschek, doc. Ján Blaho, CSc., PhDr. Stanislav Dúžek, PhDr. Ondrej Demo. Predstavenia zhliadli aj mnohí predstavitelia spoločenského, kultúrneho i politického života – podpredseda NR SR Ján Figeľ, či minister školstva, vedy, výskumu a športu SR, Dušan Čaplovič. „Predstavenie Čierno-biely svet ma zaujalo ako nezvyklý počin mladého autora – choreografa, ktorý sa odvážil spracovať v amatérskom folklórnom súbore tak náročnú tému. V zdanlivo nelogickom, viac-menej nereálnom príbehu v autorom zidealizovanom priestore nabáda rozvíjajúcim sa príbehom k tolerancii, ľudskosti poukázaním na závažné medziľudské vzťahy a medzietnické problémy,“ uviedol pre Vranovské Novinky doc. Ján Blaho, CSc, pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

 
V prípade P. Kocáka a FS Vranovčan zároveň ocenil skutočnosť, že v histórii tvorby u amatérskych súborov iba málokedy pozoroval odvahu popasovať sa s náročnejšou témou a prístupom formy, ktorá má parametre tanečného divadla. Ako dodal, väčšina amatérskych, ale aj profesionálnych tvorcov v amatérskych folklórnych súboroch si vystačí reprodukciou archaického tanečného materiálu na úrovni imitácie dedinských tanečných príležitostí. „Nositeľov tak výraznej myšlienky spracovanej do uceleného celovečerného predstavenia je v celej histórii poskromne. Preto po zhliadnutí predstavenia si nesmierne vážim prácu relatívne mladého tvorcu Petra Kocáka, ktorý v tak komplikovanom diele dokázal sústrediť široký okruh spolupracovníkov, s ktorými mohol konzultovať výber pohybových prostriedkov a hudby, ktorí sa spolupodieľali na dramaturgii a réžii predstavenia, hereckých výstupoch, na zvukovej réžii i vizualizácii celého programu, ktorá výrazne podporila jeho kvalitu,“ konštatoval J. Blaho a pripomenul, že len výrazná osobnosť dokáže okolo seba stmeliť kolektív spolupracovníkov a zapáliť pre projekt všetkých členov súboru. Čierno-biely svet vníma ako „empirickú vysokú školu“, ktorú uvedením diela P. Kocák aj imaginárne obhájil. „Možno v začiatkoch autor ani netušil do čoho ide a viem si predstaviť koľko jemu neznámych problémov musel riešiť za pochodu. Určite však s každým vyriešením nastoleného problému rástol, vzdelával sa... Odhliadnuc od umeleckej tvorby musel prejsť aj školou divadelného managera, spústou mravenčej organizačnej práce, ktorú v prostredí amatérskeho folklórneho hnutia za neho neurobí nikto. Určite však nemalú zásluhu v tejto oblasti má aj jeho otec, ktorý môže byť na svojho syna dnes právom pyšný a to o to viac, že vidí perspektívu pokračovania svojej dlhoročnej práce,“ zdôraznil jeden z najuznávanejších choreografov ľudového tanca na Slovensku. 
 
FS Vranovčan sleduje J. Blaho už dlhé roky a nikdy ho nezažil v krízovej situácii, ktorá z času na čas postihne každý súbor, pričom len málo súborov na Slovensku sa môže pochváliť tak dlhotrvajúcou kvalitou reprezentácie svojho regiónu i Slovenska. „Roky ho skromne, ale s o to výraznejšími úspechmi viedol Štefan Kocák, Petrov otec. Kdekoľvek som sa s Vranovčanom stretol, vždy na mňa zapôsobil. Je len prirodzeným vývojom, že po rokoch tak kvalitnej práce a súčasnom postupnom prenášaní tvorčieho potenciálu z otca na syna, ktoré možno už dlhší čas pozorovať, sa objavujú v tvorbe Vranovčanu aj náročnejšie scénické prístupy. Myslím si, že je pozitívnym faktom, že perspektívny autor sa snaží aj o tvorbu tohto typu. Tým, že sa roky stará aj o výchovu mladých interpretov, môže na nich stavať. Dôverne pozná ich možnosti, čo sú schopní dokázať a čo je dôležité, že kolektív Vranovčanu verí jeho predstavám a ide s ním aj do náročnejších projektov vyžadujúcich si vysoké interpretačné tanečné i herecké kvality,“ nemá obavu o budúcnosť FS Vranovčan J. Blaho.
 
Pre dlhoročného choreografa a pedagóga na katedre Vysokej školy múzických umení bolo, podľa jeho slov, úžasné sledovať oduševnený a obetavý prístup všetkých členov Vranovčanu, pretože dnes nie je samozrejmosťou, aby mladí ľudia mali toľko ochoty obetovať folklóru nemalé penzum svojho času. „V súčasnosti vo všeobecnosti vo folklórnych súboroch na Slovensku klesá počet záujemcov a tu sa mi zdal pravý opak. Akoby ani nemohli všetkých záujemcov uspokojiť. Čo by som im teda zaželal? Hlavne, aby mali vždy dôvod veriť svojim vedúcim, aby prežili v súbore svoje nádherné obdobie, aby im bolo veľmi smutno, keď budú musieť odísť a najmä čo najviac takých chvíľ aké som zaregistroval po predstavení Čierno – bieleho sveta v piatok 21. marca v Bratislave, keď padla opona a a spoza nej sa dali vytušiť odozvy pocitu neutíchajúcej radosti a spokojnosti všetkých členov súboru Vranovčan s predvedeným výkonom. To im prajem, aby ten pocit mali čo najčastejšie. A najlepšie aj so slzami šťastia v očiach,“ dodal J. Blaho. 
 
Dlhoročný umelecký šéf SĽUK-u J. Kubánka: 
Poklona za radosť a krásu, ktorú šírite!
 
Čierno-biely svet v podaní FS Vranovčan je na pomery amatérskeho súboru výnimočným umeleckým dielom. O to viac zaujal a nadchol aj viaceré osobnosti slovenského folklóru. Všetci – umelecký vedúci a choreograf Peter Kocák, odborný konzultant Miroslav Cina, taneční lektori Peter Vajda a Danka Kavalcová, autor dialógov režisér KĽUD-u Jozef Jenčo, hudobní spolupracovníci Ľubomír Gális s Radoslavom Gajdošom a všetci členovia folkórneho súboru, pričom nad celým projektom držal ochrannú odbornú ruku Štefan Kocák, si zaslúžia absolutórium. „Brilantne zvládnutý program „Čierno – biely svet“ ukazuje jednu z ciest, akým spôsobom môžeme tvorivo pracovať s folklórnymi prejavmi a na ich základe vytvárať zaujímavé a citovo silno pôsobiace ucelené programy, plné humoru, ale aj smútku, radosti, krásy, slovom poetickosti ľudského životného diania. Je on výsledkom nesmierne mravčej práce jeho autorov, ale aj všetkých účinkujúcich a je zároveň dôkazom ich veľkej lásky k hodnotám, ktoré nám zanechali naši predkovia. Vranovčan znovu potvrdil, že patrí medzi avantgardné slovenské folklórne súbory a myslím si, že nielen slovenské. Za krásu a radosť, ktorú šírite všade, kde účinkujete Vám Vranovčanom patrí moja hlboká poklona!“ ocenil FS Vranovčan Juraj Kubánka, vynikajúci slovenský choreograf jeden z priekopníkov choreografie ľudového tanca na Slovensku a dlhoročný umelecký šéf SĽUK-u.

Slová uznania a rešpektu vyjadril aj bývalý riaditeľ Umeleckého súboru Lúčnica Pavol Čorej, ktorý si počas celého večera viackrát zaspomínal na detské roky v Remeninách. „Veľmi silno emotívne na mňa zapôsobila scéna v časti smrť a život. Melódie odobierkových piesní mi pripomenuli moje detské roky v rodných Remeninách, kde bez môjho otca kantora a starostu sa neuskutočnilo nijaké vešele. Fascinovali ma vynikajúce výkony tanečníkov, tanečníc, speváčok, primáša i celej hudby! Program Čierno biely svet sa mi páčil tak, že mi bolo ľúto, že už skončil. Držím Vám palce, aby sa Vám darilo v umeleckých výkonoch, aby ste boli zdraví a pripravovali ľuďom veľa takých krásnych zážitkov,“ zaprial P. Čorej.

Vranovčan pri štarte celoslovenského turné fascinoval osobnosti slovenského folklóru

Kultúra / Folklórne súbory / Vranovčan pri štarte celoslovenského turné fascinoval osobnosti slovenského folklóru

Vranovčan pri štarte celoslovenského turné fascinoval osobnosti slovenského folklóru

Folklórny súbor Vranovčan oslávil 45. výročie svojho založenia veľkolepým tanečným divadlom Čierno-biely svet. Autor námetu, scenára a režisér Peter Kocák pracoval viac ako tri roky s ideou ukázať mágiu tanečných, speváckych a hudobných tradícií majoritnej a minoritnej spoločnosti, v tomto prípade motivovanej rómskym národom. Postupne, ako sa scenár kreoval, rozhodol sa ponúknuť širší pohľad, ktorý vychádza z duálneho princípu – deň a noc, svetlo a tma, dobro a zlo, pohreb a svadba... Práve na týchto pilieroch vznikol príbeh mladej gadžovky a Cigána. Obidvaja sa do seba zaľúbia a ich láska je nakoniec spečatená sobášom v osade. 

Po mimoriadnom úspechu pred domácim publikom v Estrádnej sále Mestského domu kultúry vo Vranove sa členovia FS Vranovčan rozhodli predstaviť Čierno-biely svet v rámci celoslovenského turné, ktoré odštartovali v Zrkadlovom háji v Bratislave. Pripraviť a technicky zabezpečiť predstavenie na druhom konci republiky nie je jednoduchá záležitosť, no ich námaha sa dočkala zaslúženej odmeny v podobe prítomnosti a ocenenia významnými osobnosťami slovenského folklóru a folklorizmu ako prof. Štefan Nosáľ (umelecký šéf Lúčnice), majstro Juraj Kubánka (vynikajúci choreograf SĽUK-u), akademikmi z VŠMÚ a SAV-ky - prof. Oskár Elschek, doc. Ján Blaho, CSc., PhDr. Stanislav Dúžek, PhDr. Ondrej Demo. Predstavenia zhliadli aj mnohí predstavitelia spoločenského, kultúrneho i politického života – podpredseda NR SR Ján Figeľ, či minister školstva, vedy, výskumu a športu SR, Dušan Čaplovič. „Predstavenie Čierno-biely svet ma zaujalo ako nezvyklý počin mladého autora – choreografa, ktorý sa odvážil spracovať v amatérskom folklórnom súbore tak náročnú tému. V zdanlivo nelogickom, viac-menej nereálnom príbehu v autorom zidealizovanom priestore nabáda rozvíjajúcim sa príbehom k tolerancii, ľudskosti poukázaním na závažné medziľudské vzťahy a medzietnické problémy,“ uviedol pre Vranovské Novinky doc. Ján Blaho, CSc, pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

 
V prípade P. Kocáka a FS Vranovčan zároveň ocenil skutočnosť, že v histórii tvorby u amatérskych súborov iba málokedy pozoroval odvahu popasovať sa s náročnejšou témou a prístupom formy, ktorá má parametre tanečného divadla. Ako dodal, väčšina amatérskych, ale aj profesionálnych tvorcov v amatérskych folklórnych súboroch si vystačí reprodukciou archaického tanečného materiálu na úrovni imitácie dedinských tanečných príležitostí. „Nositeľov tak výraznej myšlienky spracovanej do uceleného celovečerného predstavenia je v celej histórii poskromne. Preto po zhliadnutí predstavenia si nesmierne vážim prácu relatívne mladého tvorcu Petra Kocáka, ktorý v tak komplikovanom diele dokázal sústrediť široký okruh spolupracovníkov, s ktorými mohol konzultovať výber pohybových prostriedkov a hudby, ktorí sa spolupodieľali na dramaturgii a réžii predstavenia, hereckých výstupoch, na zvukovej réžii i vizualizácii celého programu, ktorá výrazne podporila jeho kvalitu,“ konštatoval J. Blaho a pripomenul, že len výrazná osobnosť dokáže okolo seba stmeliť kolektív spolupracovníkov a zapáliť pre projekt všetkých členov súboru. Čierno-biely svet vníma ako „empirickú vysokú školu“, ktorú uvedením diela P. Kocák aj imaginárne obhájil. „Možno v začiatkoch autor ani netušil do čoho ide a viem si predstaviť koľko jemu neznámych problémov musel riešiť za pochodu. Určite však s každým vyriešením nastoleného problému rástol, vzdelával sa... Odhliadnuc od umeleckej tvorby musel prejsť aj školou divadelného managera, spústou mravenčej organizačnej práce, ktorú v prostredí amatérskeho folklórneho hnutia za neho neurobí nikto. Určite však nemalú zásluhu v tejto oblasti má aj jeho otec, ktorý môže byť na svojho syna dnes právom pyšný a to o to viac, že vidí perspektívu pokračovania svojej dlhoročnej práce,“ zdôraznil jeden z najuznávanejších choreografov ľudového tanca na Slovensku. 
 
FS Vranovčan sleduje J. Blaho už dlhé roky a nikdy ho nezažil v krízovej situácii, ktorá z času na čas postihne každý súbor, pričom len málo súborov na Slovensku sa môže pochváliť tak dlhotrvajúcou kvalitou reprezentácie svojho regiónu i Slovenska. „Roky ho skromne, ale s o to výraznejšími úspechmi viedol Štefan Kocák, Petrov otec. Kdekoľvek som sa s Vranovčanom stretol, vždy na mňa zapôsobil. Je len prirodzeným vývojom, že po rokoch tak kvalitnej práce a súčasnom postupnom prenášaní tvorčieho potenciálu z otca na syna, ktoré možno už dlhší čas pozorovať, sa objavujú v tvorbe Vranovčanu aj náročnejšie scénické prístupy. Myslím si, že je pozitívnym faktom, že perspektívny autor sa snaží aj o tvorbu tohto typu. Tým, že sa roky stará aj o výchovu mladých interpretov, môže na nich stavať. Dôverne pozná ich možnosti, čo sú schopní dokázať a čo je dôležité, že kolektív Vranovčanu verí jeho predstavám a ide s ním aj do náročnejších projektov vyžadujúcich si vysoké interpretačné tanečné i herecké kvality,“ nemá obavu o budúcnosť FS Vranovčan J. Blaho.
 
Pre dlhoročného choreografa a pedagóga na katedre Vysokej školy múzických umení bolo, podľa jeho slov, úžasné sledovať oduševnený a obetavý prístup všetkých členov Vranovčanu, pretože dnes nie je samozrejmosťou, aby mladí ľudia mali toľko ochoty obetovať folklóru nemalé penzum svojho času. „V súčasnosti vo všeobecnosti vo folklórnych súboroch na Slovensku klesá počet záujemcov a tu sa mi zdal pravý opak. Akoby ani nemohli všetkých záujemcov uspokojiť. Čo by som im teda zaželal? Hlavne, aby mali vždy dôvod veriť svojim vedúcim, aby prežili v súbore svoje nádherné obdobie, aby im bolo veľmi smutno, keď budú musieť odísť a najmä čo najviac takých chvíľ aké som zaregistroval po predstavení Čierno – bieleho sveta v piatok 21. marca v Bratislave, keď padla opona a a spoza nej sa dali vytušiť odozvy pocitu neutíchajúcej radosti a spokojnosti všetkých členov súboru Vranovčan s predvedeným výkonom. To im prajem, aby ten pocit mali čo najčastejšie. A najlepšie aj so slzami šťastia v očiach,“ dodal J. Blaho. 
 
Dlhoročný umelecký šéf SĽUK-u J. Kubánka: 
Poklona za radosť a krásu, ktorú šírite!
 
Čierno-biely svet v podaní FS Vranovčan je na pomery amatérskeho súboru výnimočným umeleckým dielom. O to viac zaujal a nadchol aj viaceré osobnosti slovenského folklóru. Všetci – umelecký vedúci a choreograf Peter Kocák, odborný konzultant Miroslav Cina, taneční lektori Peter Vajda a Danka Kavalcová, autor dialógov režisér KĽUD-u Jozef Jenčo, hudobní spolupracovníci Ľubomír Gális s Radoslavom Gajdošom a všetci členovia folkórneho súboru, pričom nad celým projektom držal ochrannú odbornú ruku Štefan Kocák, si zaslúžia absolutórium. „Brilantne zvládnutý program „Čierno – biely svet“ ukazuje jednu z ciest, akým spôsobom môžeme tvorivo pracovať s folklórnymi prejavmi a na ich základe vytvárať zaujímavé a citovo silno pôsobiace ucelené programy, plné humoru, ale aj smútku, radosti, krásy, slovom poetickosti ľudského životného diania. Je on výsledkom nesmierne mravčej práce jeho autorov, ale aj všetkých účinkujúcich a je zároveň dôkazom ich veľkej lásky k hodnotám, ktoré nám zanechali naši predkovia. Vranovčan znovu potvrdil, že patrí medzi avantgardné slovenské folklórne súbory a myslím si, že nielen slovenské. Za krásu a radosť, ktorú šírite všade, kde účinkujete Vám Vranovčanom patrí moja hlboká poklona!“ ocenil FS Vranovčan Juraj Kubánka, vynikajúci slovenský choreograf jeden z priekopníkov choreografie ľudového tanca na Slovensku a dlhoročný umelecký šéf SĽUK-u.

Slová uznania a rešpektu vyjadril aj bývalý riaditeľ Umeleckého súboru Lúčnica Pavol Čorej, ktorý si počas celého večera viackrát zaspomínal na detské roky v Remeninách. „Veľmi silno emotívne na mňa zapôsobila scéna v časti smrť a život. Melódie odobierkových piesní mi pripomenuli moje detské roky v rodných Remeninách, kde bez môjho otca kantora a starostu sa neuskutočnilo nijaké vešele. Fascinovali ma vynikajúce výkony tanečníkov, tanečníc, speváčok, primáša i celej hudby! Program Čierno biely svet sa mi páčil tak, že mi bolo ľúto, že už skončil. Držím Vám palce, aby sa Vám darilo v umeleckých výkonoch, aby ste boli zdraví a pripravovali ľuďom veľa takých krásnych zážitkov,“ zaprial P. Čorej.
×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok