vranovské novinky spektrum týždenník okresu vranov nad topľouČlánky / Na hradnom kopci nielen hrad (2)

 Na hradnom kopci nielen hrad (2)

V predchádzajúcom príspevku seriálu o najvýznamnejších výsledkoch výskumu Vlastivedného múzea v Hanušovciach pri príležitosti 40. výročia jeho vzniku sme sa venovali osídleniu Čičvianskeho hradného kopca v mladšej dobe kamennej (pol. 5. tisícročia pred Kr.) a v mladšej a neskorej dobe bronzovej (13. – 8. stor. pred Kr.). Dnes sa pozrieme, ako sa človek dotkol tohto vynikajúceho strategického miesta od doby železnej až po stredovek.

Kelti

Ako a prečo zanikol život na hradisku gávskej kultúry z doby bronzovej nevieme zatiaľ odpovedať. Možno ľudí vyhnal nepriateľ, možno hlad, choroby alebo prírodná katastrofa. Isté je, že poloha bola znovu osídlená až v polovici 3. stor. pred Kr. a to nikým iným ako prvým historicky známym etnikom v našich končinách – Keltmi. Keltské osídlenie sa koncentrovalo na svahy (výhodný, južný i západný) vrchu a na polohu tesne pod vrcholom kopca. Rozsahom bolo, ako to ukazuje súčasný stav výskumu, menšie ako osídlenie ľudu gávskej kultúry z doby bronzovej, určite však pre túto oblasť nie menej významné. Kelti, toto celoeurópsky významné etnikum, pri svojej expanzii prenikali nielen na juh ale aj ďaleko na východ. Sídlisko na Čičve je jedným z dokladov takéhoto prieniku. Zanechali tu po sebe výrazné stopy v podobe fragmentov na kruhu vytáčanej, remeselne dokonale zvládnutej keramiky, črepy charakteristického riadu so silným obsahom grafitu, zlomky železných predmetov, niekoľko zlomkov typického keltského šperku – náramku zo sapropelitu, nádherný bronzový šperk a zároveň súčasť odevu – šatovú spínaciu sponu, či gracilný bronzový prstienok s tordovanou obrúčkou a očkom vyhotoveným v plastickom štýle. Najmä spona je dokladom vysokého remeselného umeleckého zvládnutia materiálu. Patrí k najvýznamnejším archeologickým exponátom nášho múzea. Kelti opúšťali sídlisko v chvate, po zasiahnutí požiarom. Aj preto tu zostal priamy doklad ich potravy, keď sa pod amforou, v ktorej bolo uskladnené, zachovalo zuhoľnatené obilie s dominujúcou pšenicou špaldovou. Osídlenie v 3.-2. stor. pred Kr. zasiahlo tiež aj vyššie polohy, i keď na severnom predhradí sa s keltskými prejavmi stretávame zriedkavejšie a zatiaľ nedokážeme zrekonštruovať charakter tohto osídlenia. Veľmi výrazné bolo na neveľkej plošinke na juhovýchodnej strane, tesne pod vrcholom (tzv. Panská lúčka), dá sa preto predpokladať, že bol osídlený aj vrchol kopca, ibaže jeho stopy neodvratne zničil stredoveký zásah.
 
Slovania tu žili, ale ich stopy sú zatiaľ chudobné

Menej ako o pravekých osadníkoch Čičvy vieme o jej slovanských obyvateľoch. Že tu Slovania boli je neodškriepiteľné, ale v ktorej časti sa nachádzalo sídlisko, či zasiahlo tiež výšinnú polohu alebo sa koncentrovalo v dnešnej Podčičve, je nateraz nezodpovedanou otázkou. Odpovede môže priniesť iba ďalší výskum. Veľmi lákavá je predstava, že hrad vznikol na mieste slovanského hradiska, ktoré v podstate prekryl, preto sme ho zatiaľ neodhalili. Ak by tak bolo, hradisko by muselo byť rozsahom pomerne malé a obmedzovalo by sa na samotný vrchol kopca, kde dnes stoja ruiny horného hradu. Nikde na svahoch ani na severozápadnom predhradí sme totiž nenašli stopy po objektoch (chatách) Slovanov. Máme iba niekoľko črepov keramiky s typickou vlnovkovou výzdobou, ktorá sa na svahy mohla dostať z vyšších polôh.

Stredovek – to nebol len hrad

Uzavrieme kruh rozprávania o Čičve jej stredovekou fázou, dodnes viditeľnou v podobe hradných ruín. Treba povedať, že archeologický výskum sa nikdy nezameriaval na výskum tejto fázy osídlenia, avšak pri výskume usilujúcom o poodhalenie tajomstiev ukrytých pod nánosmi hliny a suťou sa v priestore dolného hradu našli aj doklady života na stredovekom hrade, ktoré dotvárajú strohý historicky známy obraz. Od prelomu 15. a 16. stor. na dolnom hrade pracovala zaujímavá kovoliatecká dielňa. Podarilo sa odkryť jej časť. Dielňa mala kováčsky priestor s kruhovým, tehlami obloženým ohniskom a kovoliatecký s pieckou obmurovanou masívnou štvoruholníkovou konštrukciou. Vedľa piecky sa nachádzala hlboká jama. V peci zostal veľký koláč bronzoviny obohatený o olovo, zrejme posledný produkt jej činnosti. Dielňa vyrábala predmety potrebné pre bežný život na hrade, ale jej najdôležitejšia funkcia spočívala pravdepodobne vo výrobe munície pre hradnú posádku.

Druhý nález súvisiaci so stredovekým/novovekým osídlením pochádza z polohy pod východnou baštou, kde sa pri úpravách terénu narušili základy neznámej architektúry. Okrem bežných črepov sa tu našiel aj železný kutáč a zuhoľnatené obilie, čo evokuje, že mohlo ísť o kuchynský priestor. Jeho situovanie je však viac ako neprirodzené. Snáď to bola hospodárska stavba v čase opráv hradu.
Nevysoký kopec nad Ondavou má na svojom vrchole ruiny stredovekého hradu ako korunu. Mnohé, neviditeľné poklady histórie však ukrýva v sebe. Vydáva ich postupne, akoby váhavo, neochotne a vo veľmi malých dávkach. Každá informácia stojí veľa námahy, pretože výskum v zalesnenom, ťažko prístupnom teréne nie je nijako jednoduchý. Ale to, čo o osídlení Čičvy dnes vieme nás oprávňuje povedať už teraz, že viditeľné pamiatky nie sú tým celkom najzaujímavejším, čo hradný kopec má.

PhDr. Mária Kotorová-Jenčová, PhD.

Platená reklama

Česko-slovenský večer
GRAND STUDIO, s.r.o. - reklamná, produkčná a umelecká spoločnosť
Žihadielko
Hobby centrum
STD Donivo pracovné ponuky
Kadernícky salón Janka
Zdieľajte túto stránku na FECEBOOKu Konktujte nás - Rýchla správa Formulár na zadanie inzercie
Stropkovské Spektrum