vranovské novinky spektrum týždenník okresu vranov nad topľouČlánky / I. Kažimirová: Vydatá žena nemohla vyjsť bez čepca ani na vlastný dvor

  I. Kažimirová: Vydatá žena nemohla vyjsť bez čepca ani na vlastný dvor

Šiesty Tanečný dom v Múzeu ľudovej kultúry vo Vranove nad Topľou sa niesol v znamení dvoch tancov – „Do šaflíka“ z Fintíc a čardáša z Bidoviec. Pre jeho účastníkov bol zároveň pripravený prvý Etnodom, ktorého témou boli tradičné účesy východného Slovenska.

Umelecký vedúci a choreograf folklórneho súboru Vranovčan Peter Kocák prišiel s iniciatívou organizovania Tanečných domov pred troma rokmi. Keďže táto myšlienka sa okamžite medzi folkloristami chytila, postupne sa k nemu v spolupráci s Hornozemplínskym osvetovým strediskom pridal Detský tanečný domček, Spevavý dom a naposledy Etnodom s cieľom predstaviť ďalšie súčasti tradičnej ľudovej kultúry. „V rámci Etnodomu by sme radi postupne odprezentovali formou prednášok a tvorivých dielní rôzne remeslá, tradičné odevy a iné etnologické javy, pričom začať sme sa rozhodli účesmi. Dnes sa totiž dievčatá češú štylizovane, podľa vzorov súborovej tvorby zo 70-tych a 80-tych rokov, čo bol však vymyslený účes. Našim cieľom je vrátiť sa o niekoľko desaťročí späť a budovať povedomie tradičnej ľudovej kultúry i v tejto oblasti a uchovávať tak jej čaro pre ďalšie generácie,“ vysvetľoval Peter Kocák.

Kým dnes sú účesy už iba doménou módnych trendov, v minulosti zohrávali podstatne inú a hlavne neprehliadnuteľnú úlohu. S nástupom povojnového folklórneho boomu sa síce do česania vniesli nové štylizované prvky, čo malo pragmatický základ, pretože počas vystúpení nebol priestor na prieťahy pri úprave vlasov, ale Iveta Kažimírová z Ústavu ľudovej umeleckej výroby počas svojej prednášky zdôraznila práve spoločenský význam účesov. „Každá dedina sa odlišovala detailmi, čo malo jasný význam. Keď chlapec zbadal dievčinu na zábave a ona bola upravená, ako u nich v dedine, pre neho to bol signál, že môžu byť rodovo spriaznení. Pokiaľ si však našiel dievčinu, ktorá bola upravená inak, mal vysokú pravdepodobnosť, že medzi nimi pokrvné puto nebude,“ pripomenula Iveta Kažimírová.

Štýly česania sa líšili aj v závislosti od veku a stavu ženy. V kombinácií s krojmi odkrýval každý detail jedinečnú informáciu. Uvedomiť si treba i takú maličkosť, že kedysi sa používali do vlasov iba stuhy alebo spony, napr. gumičku v minulosti nepoznali. Ak to zhrnieme a podčiarkneme, tento precízny svet symbolov fascinuje aj dnes. „Malé dievčatá nemali účesy, preto nosili vlasy rozpustené. Väčšie dievčatá si už plietli jeden alebo dva vrkoče, aby im nezavadzali pri práci. Na zábavy si ich zdobili stuhami, vencami alebo sponami, čím dávali signál, že sú zrelé na vydaj. Keď sa vydali, mohli nosiť iba čepiec, bez ktorého nesmeli vyjsť z domu ani na krok, dokonca ani na vlastný dvor. Keď sa ráno ponáhľala žena obriadiť statok a vyšla iba v spodničke, nikto sa nad tým nepozastavoval. Ak by mala na sebe akýkoľvek parádny kroj, ale vlasy by si neupravila, vzbudila by okamžite pohoršenie,“ upozornila I. Kažimírová. 
 

Platená reklama

Žihadielko
Hobby centrum
Česko-slovenský večer
GRAND STUDIO, s.r.o. - reklamná, produkčná a umelecká spoločnosť
Kadernícky salón Janka
STD Donivo pracovné ponuky
Zdieľajte túto stránku na FECEBOOKu Konktujte nás - Rýchla správa Formulár na zadanie inzercie
Stropkovské Spektrum