vranovské novinky spektrum týždenník okresu vranov nad topľouČlánky / Cykloklub Fatimskej Panny Márie najazdil počas tohtoročnej cyklopúte viac ako 600 km!

Cykloklub Fatimskej Panny Márie najazdil počas tohtoročnej cyklopúte viac ako 600 km!

Cykloklubu Fatimskej Panny Márie pri rímsko-katolíckej farnosti v Čemernom sa podarilo spojiť vášeň pre cyklistiku s povzbudením ducha dokonalým spôsobom. Jeho členovia totiž už deväť rokov jazdia na bicykloch po pútnických miestach. Predtým to boli víkendové túry. Posledné štyri roky trávia na bicykloch celý týždeň. Počas tohtoročnej tour absolvovali v rámci siedmich etáp na trase Vranov – Levoča - Badín – Topoľčany – Šaštín (cez Trnavu) – Mariánka – Dunajská Lužná - Podunajské Biskupice a na záver Humenné – Vranov viac ako 600 kilometrov!
V predchádzajúcich rokoch spoznávali členovia Cykloklubu Fatimskej Panny Márie pútnické miesta v Poľsku (Krakow, Czenstochowa). Posledné dva roky sa vrátili na slovenské cesty (Turzovka, Podunajské Biskupice). Nad trasou sedeli jeho členovia od januára a dôraz kládli na to, aby mohli navštíviť predovšetkým miesta s mariánskou tradíciou. Popri cyklistike si totiž dávajú záležať aj na duchovnom rozmere. „Chceme dať nášmu jazdeniu na bicykloch hlbší zmysel, preto spájame toto dobrodružstvo s návštevami pútnických miest. Okrem toho sme mali dva týždne pred štartom v našej farnosti vyloženú krabičku, kde mohli veriaci vhodiť svoje úmysly a my sme potom za nich na rôznych miestach po Slovensku slúžili omše,“ vysvetľoval Michal Jenčo.
Vzhľadom k tomu, že členovia cykloklubu sú zároveň športovcami telom, aj dušou, pri plánovaní trasy sa nevyhli ani výzvam ako Branisko, Čertovica, či horský prechod Jablonica. Dodáme, že najdlhšia etapa z Levoče do Badína merala 164 km a cyklisti nastúpali viac ako 2000 výškových metrov, kedy navyše zo všetkých dní vládlo ešte aj najteplejšie počasie. „Najnáročnejšia bola asi Jablonica. Ani nie tak kvôli stúpaniu, ale stretli sme tam množstvo kamiónov. Nakoniec sme sa rozhodli rozdeliť na menšie skupinky, aby sme neohrozili bezpečnosť nikoho z nás. Počas rovinatých etapách na západnom Slovensku pre zmenu vždy fúkalo. Nech sme jazdili akýmkoľvek smerom, vždy sme šliapali proti vetru. Keďže v pelotóne sme boli štrnásti, snažili sme sa na čele prestriedať, ale patrí sa povedať, že najviac toho odtiahli naše dve „lokomotívy“ Fero Baník s Matúšom Fiaskym,“ usmieval sa M. Jenčo.
Keďže v 14-člennom pelotóne mali vranovskí cyklisti najazdených v tejto sezóne od 100 do 2 500 km, platilo, že tempo sa prispôsobovalo najpomalšiemu. Ak bolo treba, navzájom sa napr. v kopcoch potlačili, počkali alebo si urobili prestávku, aby si pocit z jazdy užíval naozaj každý. „Napriek tomu, že sme sa nenaháňali za časmi, predsa len sme neodolali a interne sme si určili niekoľko horských, či šprintérskych prémií. Hoci to nikto nevyhodnocoval, najaktívnejším v tomto smere bol Šimon Kuruc (minulý rok druhé miesto v kategórii kadetov na Tour de Vranov). Paradoxne patril medzi tých, ktorí mali toho natrénované najmenej, ale vyhral Branisko, aj Čertovicu a darilo sa mu i v šprintoch,“ referoval M. Jenčo.
Hoci o rôzne zaujímavé a nezabudnuteľné zážitky počas tohtoročnej pútnickej tour núdza nebola, jeden predsa len vyčnieval nad všetkými. „Na štrnástich bicykloch sme najazdili viac ako 600 km a nedostali sme ani jeden defekt, čo sa nám doteraz ešte nestalo. Napr. minulý rok v Poľsku sme počas jednej etapy museli riešiť až desať defektov. Vtedy to však bolo spôsobené vysokými horúčavami. Asfalt mal 78°C a gumy na ňom od prehriatia strieľali,“ zaspomínal si M. Jenčo.
Tohtoročnú sezónu odštartoval M. Jenčo, spolu s partiou ďalších vranovských cyklistov, na „sústredení“ na Malorke, kde si popri dokonalých podmienkach pochvaľoval aj mimoriadnu ohľaduplnosť domácich vodičov. „Domáci Malorčania si uvedomujú, že ich hlavné zdroje sú z turizmu, preto si aj turistov, ktorí tam chodia jazdiť na bicykloch, veľmi vážia a sú k nim ohľaduplní. Slovenskí vodiči sa ešte musia naučiť akceptovať cyklistov, ale zase nemôžem povedať, že je to úplne hrozné. Zaujímavý je napr. prístup poľských vodičov kamiónov. Na našich cestách sa občas pozastaví rozum nad spôsobom, akým jazdia, ale doma sa správajú úplne inak. Stalo sa nám, že kamiónista v Poľsku išiel za nami aj štyri, päť kilometrov bez toho, aby sa nás pokúsil predbehnúť a tým pádom možno i ohroziť, práve naopak, prispôsobil sa nášmu tempu,“ dodal M. Jenčo.

Adriana Hricová: Veľmi rada privítam v tíme aj ženskú posilu a sparingpartnerku

Viac ako 600 kilometrov na bicykli je športová výzva, ktorá si zaslúži rešpekt. Kým členovia Cykloklubu Fatimskej Panny Márie majú s tour po pútnických miestach už dostatočné skúsenosti, Adriana Hricová si tento rok odkrútila premiéru. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že v 14-člennom pelotóne bola jedinou a zároveň prvou ženou, ktorá toto športové dobrodružstvo absolvovala aktívne na bicykli.
* Ako dlho sa venujete cyklistike na tejto úrovni?
- Cestný bicykel som si kúpila túto zimu a prvú jazdu som absolvovala 17. marca. Odvtedy jazdím rekreačne a posledné mesiace sme mali s chlapcami intenzívnejšie tréningy. Pred cyklotúrou som mala najazdených okolo 620 km.
* Čo Vás inšpirovalo a motivovalo k tomu, aby ste absolvovali cyklopúť?
- Určite tak ako u každého člena aj ja som si zvolila úmysel, s ktorým som do tejto cyklopúte šla a za ktorý som obetovala všetko negatívne a všetko pozitívne, čo sa na cestách dialo a stalo. Taktiež to pre mňa bola obrovská výzva. Bola som zvedavá ako a či to vôbec zvládnem. Je ťažké odhadnúť svoje limity, možnosti a schopnosti pred takouto náročnou a zložitou cestou. Nešlo len o fyzickú, ale aj o psychickú výzvu, to znamená nastaviť svoje zmýšľanie tak, aby som sa nevzdala, vydržala a došla do cieľa, ktorý sme si stanovili.
* Ktorá z etáp Vám učarovala najviac?
- Všetky etapy viedli cez naše krásne Slovensko s cieľom v Podunajských Biskupiciach pri pozostatkoch blahoslavenej sestry Zdenky (jej relikviu máme na oltári). Najväčšou výzvou pre mňa bola práve druhá etapa z Levoče do Badína s dĺžkou 164 km a 2 147 výškovými metrami. V tejto etape bola pre mňa najväčším zážitkom Čertovica, kde sme zo seba všetci dali všetko, ale následne nás čakal zjazd až do Banskej Bystrice, ktorý naozaj stál za to. Pri tomto zjazde som úplne zabudla, čo sa dialo a koľko námahy nám dalo tento kopec vyšľapať. Tomu hovorím sila prítomného okamihu. V tomto zjazde som mala najvyššiu maximálnu rýchlosť 82 km/h. Chlapci ešte vyššiu. V zjazdoch som predsa len opatrnejšia (úsmev).
* V pelotóne ste boli jediná žena. Boli k Vám ostatní členovia cykloklubu dostatočne galantní?
- Chlapci boli neskutočne galantní a veľkí gentlemani. Ako pelotón sme jazdili naozaj spolu a pokope až na kopce, kde to ani nie je veľmi možné. Chlapci ma podporovali po všetkých stránkach. V pelotóne som sa držala v prvej polovici a chlapci podľa toho udávali primerané tempo. V kopcoch ma nikdy nenechali ísť samú a bez podpory. Cítila som sa s nimi veľmi dobre a bezpečne. Uvedomujem si to a zároveň som im veľmi vďačná, pretože bez ich podpory a skvelého prístupu by som to nezvládla a nedopadlo by to takto dobre.
* Z Vašich slov máme pocit, že cyklistika Vás „chytila“. Aké teda máte ďalšie športové plány?
- Určite sa plánujem pridať o rok na ďalšiu cyklopúť a aj pokračovať v tréningoch s mojimi chlapcami. Samozrejme, veľmi rada privítam v tíme aj ženskú posilu a sparingpartnerku (úsmev).   
 

Platená reklama

Kadernícky salón Janka
Hobby centrum
Zelená Lagúna
GRAND STUDIO, s.r.o. - reklamná, produkčná a umelecká spoločnosť
Pink Floyd
Noc divadiel
Svet zdravia
Zdieľajte túto stránku na FECEBOOKu Konktujte nás - Rýchla správa Formulár na zadanie inzercie
Stropkovské Spektrum