Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

V Nižnom Hrušove pristúpili k odpadovému hospodárstvu inovatívne

Správy / Obce / V Nižnom Hrušove pristúpili k odpadovému hospodárstvu inovatívne

V Nižnom Hrušove pristúpili k odpadovému hospodárstvu inovatívne

Starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák sa téme odpadového hospodárstva venuje intenzívne od roku 2015. V snahe inšpirovať obyvateľov k tomu, aby produkovali menej odpadu s dôrazom na jeho triedenie, obec pravidelne zverejňuje informácie o vývoji v odpadovom hospodárstve na webe, či v obecných novinách a súčasťou tejto stratégie je aj komunikácia s občanmi, napr. formou popularizačných prednášok.

Skúsenosti J. Fenčáka a fakt, že od januára 2019 sa zo zákona zavádza povinný poplatok za uloženie komunálneho odpadu na skládkach, ho motivovali vyhodnotiť rezervy ešte detailnejšie. Na to, aby však mohol spracovať podrobnú analýzu, potreboval konkrétne dáta. „Každý mesiac dostávame na obec faktúru za komunálny odpad, kde vidím počet vysypaných nádob, či vyhodených vriec, ale netuším, či každá z našich 440 domácností odovzdala odpad aspoň raz za mesiac. A už vôbec neviem, koľko domácnosti separuje. Môžem sa previezť po dedine autom a urobiť si vizuálne obraz, ale stále to nie sú dáta, s ktorými by sme mohli sofistikovane pracovať,“ uviedol starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák.

Riešenie navrhol prostredníctvom modernej technológie QR kódu. Ten je umiestnený na tabuľkách, ktoré sú práve v týchto dňoch inštalované na verejne prístupne miesta na plotoch, vstupných bránach, či poštových schránkach. Cieľom je zozbierať informácie nielen o množstve odovzdávaného komunálneho odpadu, ale taktiež skla, papiera, plastov, kovov, jedlých tukov a olejov. „Funguje to jednoducho. Zamestnanec obce v deň zberu odpadu pôjde s tabletom v ruke pred zberovým autom, naskenuje QR kód, otvorí sa mu tabuľka konkrétnej domácnosti a zadá do nej informáciu o odpade, ktorý sa bude zbierať. Napr. otvorí nádobu na klasický komunálny odpad a vyhodnotí, z koľkých percent je naplnená, prípadne zapíše počet vriec. Rovnako to bude aj pri ostatných separovaných komoditách,“ vysvetlil J. Fenčák.

Takto získané informácie nemajú, samozrejme, absolútnu výpovednú hodnotu. Ich relevantnosť je na odhadovanej úrovni 80%, no ako dodal J. Fenčák, dnes nemá k dispozícii žiadne výstupy, ktoré by mohol s občanmi objektívne odkomunikovať. Na konci mesiaca vygeneruje program pre každú z domácnosti odpadové konto. Tieto výsledky zašle obec občanom e-mailom alebo im ich doručia vo vytlačenej forme a zároveň im ponúknu manuál, ako zvýšiť podiel separácie. „Každej z domácnosti ponúkneme odporúčania, ako by mohli zlepšiť separáciu, ktorú rozdelíme po percentách do viacerých hladín. Ak niekto separuje do 10%, dostane od nás základné odporúčania, ako podiel triedeného odpadu zvýšiť. Takto postupne budeme naše rady stupňovať a vychytávať rezervy,“ doplnil J. Fenčák.

Ako zdôraznil starosta N. Hrušova, dôraz kladie práve na komunikáciu s občanmi. Uvedomuje si totiž, že na jednotlivé domácnosti sa nemôže pozerať rovnakou optikou. „Stále sa bavíme o procese. Podstatné pre nás nie sú len čísla, ale aj návyky v domácnostiach. Je jasné, že dvaja seniori vyprodukujú menej komunálneho odpadu, ako klasická 4-členná rodina. Podob­ných faktorov nájdeme viac, no ak sa chceme posunúť ďalej, pokúsime sa pracovať s každým individuálne, aby sme naozaj dosiahli želanú zmenu,“ reagoval J. Fenčák.

Edukatívny proces je len prvým krokom. Jeho výsledkom by malo byť primárne zmiernenie dopadov zákona o odpadoch na peňaženky občanov. Legislatíva totiž nepustí. Najbližšie tri roky nás čaká navyšovanie skládkovného. V N. Hrušove chcú doviesť zavedený systém do dokonalého SMART riešenia, aby mohli nastaviť formát objektívnej platby za odpad, čo predpokladá vybavenie vozidiel zberovej spoločnosti váhami. „Dáta, ktoré získame, budú súčasťou podkladov pre spustenie verejného obstarávania na nového dodávateľa, ktorého zberové vozidlá budú mať nainštalované váhy v aute, aj na háku, ktorý vysypáva kontajnery. Chceme sa k tomu dopracovať v roku 2020, ale predpokladom je, že sa do toho musí zapojiť viacero samospráv. Ak sa toto podarí, bude každý občan platiť len toľko, koľko odpadu reálne vyprodukuje,“ konštatoval J. Fenčák.

Fakt, že spoločnosť sa stáva stále viac konzumnou, vníma aj ako výzvu pre štát, ktorý by mal riešiť a regulovať politiku produkcie obalových materiálov. „Malá baterka do ovládača je zabalená vo väčšom plaste, potom v menšom plaste a papieri... Rovnako ideálne by bolo zálohovanie skla a plastových fliaš. Podľa dostupných informácií k tomu pristúpime v roku 2022, no pokiaľ dovtedy neurobíme konkrétne kroky, poplatky za skládkovanie budú narastať,“ pripomenul J. Fenčák.

Keďže výška skládkovného je odstupňovaná podľa úrovne separácie (viď tabuľka – pozn. red.), ovplyvniť ju môžu svojim prístupom iba obyvatelia obcí a miest. O to viac bude podľa starostu N. Hrušova dôležité pracovať s environmentálnym povedomím verejnosti, ktorá si musí uvedomiť, že iná cesta, ako produkovať menej odpadu nie je. „Zapojiť sa musí celá obec. Nestačí, aby to fungovalo iba v „piatich“ domácnostiach. Od mája do konca roka máme teda priestor na zlepšenie, aby sme budúci rok platili nižšie skládkovné. Počíta sa totiž každé euro! Mnoho samospráv si to ešte neuvedomuje, no obec nesmie doplácať na odpady zo svojho rozpočtu, lebo tým porušuje zákon,“ upozornil J. Fenčák.

Ján Fenčák: Voziť odpad do lesa alebo k potoku nemá význam

Jednou z častých otázok, ktoré starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák v debate v súvislosti s projektom objektívnej zodpovednosti v odpadovom hospodárstve počúval, bola obava, či nenarastie počet čiernych skládok, teda či efekt nebude opačný. Aj tu však považuje za dôležité vysvetľovať, že náklady spojené s ich likvidáciou nejdú z vrecka starostu alebo primátora, ale platíme ich všetci zo spoločného balíka. „Aký význam má voziť odpad k potoku alebo k lesu, keď vám ho komfortne vezmú pracovníci zberovej spoločnosti od brány pri dome? Dávať si námahu s vytváraním čiernych skládok je nezmysel. Chceme ľudí pozitívne motivovať, aby prehodnotili svoje návyky a pomohli šetriť peniaze, ktoré môžeme investovať do úplne iných aktivít. Napr. v obci N. Hrušov nie sú chodníky a nemôžeme na ne získať ani prostriedky z výziev. Viem si však predstaviť, že z ušetrených peňazí ich začneme postupne budovať, ale potrebujeme mať na to voľné zdroje, ktoré môžeme takto získať,“ zadefinoval konkrétnu motiváciu a cieľ J. Fenčák.

Systém s QR kódom je originálnym SMART produktom obce N. Hrušov

Projekt objektívnej zodpovednosti v odpadovom hospodárstve v Nižnom Hrušove nie je inšpiratívny iba z pohľadu prístupu k environmentálnym hodnotám. Keďže vývoj a know-how postavil Ján Fenčák so spolupracovníkmi na základoch vlastných skúseností, výsledkom je originálny SMART produkt. „Keď som bol pred viac ako mesiacom na konferencii o SMART riešeniach v odpadovom hospodárstve v Raslaviciach, môj kolega z Čiech prednášal o podobnom systéme, ktorý u nich prináša výsledky, ale my sme o tom nevedeli a v tom čase sme mali pri vývoji za sebou už kus cesty. Počas prednášky som sa však utvrdil v tom, že ideme správnym smerom a som rád, že dnes máme vlastný systém, ktorý chceme ďalej rozvíjať, aby nám ešte viac uľahčil spoluprácu a komunikáciu s občanmi,“ uviedol starosta obce Nižný Hrušov Ján Fenčák.

Hoci existujú aj profesionálne aplikácie, pre vlastnú cestu sa rozhodli v N. Hrušove nielen kvôli vysokým vstupným nákladom a následným paušálnym poplatkom, ale najmä kvôli tomu, že občanom negarantovali komfort. „Na nádobe na komunálny odpad by bol síce jeden nemenný QR kód, ale na vrecia s vytriedeným odpadom by si ho museli občania stále nalepiť sami. Chcem a hľadám riešenia, ktoré občanom ich prístup, v tomto prípade k separácii, nebudú komplikovať ďalšími povinnosťami, ale naopak, uľahčia im to,“ dodal J. Fenčák.
 

V Nižnom Hrušove pristúpili k odpadovému hospodárstvu inovatívne

Správy / Obce / V Nižnom Hrušove pristúpili k odpadovému hospodárstvu inovatívne

V Nižnom Hrušove pristúpili k odpadovému hospodárstvu inovatívne

Starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák sa téme odpadového hospodárstva venuje intenzívne od roku 2015. V snahe inšpirovať obyvateľov k tomu, aby produkovali menej odpadu s dôrazom na jeho triedenie, obec pravidelne zverejňuje informácie o vývoji v odpadovom hospodárstve na webe, či v obecných novinách a súčasťou tejto stratégie je aj komunikácia s občanmi, napr. formou popularizačných prednášok.

Skúsenosti J. Fenčáka a fakt, že od januára 2019 sa zo zákona zavádza povinný poplatok za uloženie komunálneho odpadu na skládkach, ho motivovali vyhodnotiť rezervy ešte detailnejšie. Na to, aby však mohol spracovať podrobnú analýzu, potreboval konkrétne dáta. „Každý mesiac dostávame na obec faktúru za komunálny odpad, kde vidím počet vysypaných nádob, či vyhodených vriec, ale netuším, či každá z našich 440 domácností odovzdala odpad aspoň raz za mesiac. A už vôbec neviem, koľko domácnosti separuje. Môžem sa previezť po dedine autom a urobiť si vizuálne obraz, ale stále to nie sú dáta, s ktorými by sme mohli sofistikovane pracovať,“ uviedol starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák.

Riešenie navrhol prostredníctvom modernej technológie QR kódu. Ten je umiestnený na tabuľkách, ktoré sú práve v týchto dňoch inštalované na verejne prístupne miesta na plotoch, vstupných bránach, či poštových schránkach. Cieľom je zozbierať informácie nielen o množstve odovzdávaného komunálneho odpadu, ale taktiež skla, papiera, plastov, kovov, jedlých tukov a olejov. „Funguje to jednoducho. Zamestnanec obce v deň zberu odpadu pôjde s tabletom v ruke pred zberovým autom, naskenuje QR kód, otvorí sa mu tabuľka konkrétnej domácnosti a zadá do nej informáciu o odpade, ktorý sa bude zbierať. Napr. otvorí nádobu na klasický komunálny odpad a vyhodnotí, z koľkých percent je naplnená, prípadne zapíše počet vriec. Rovnako to bude aj pri ostatných separovaných komoditách,“ vysvetlil J. Fenčák.

Takto získané informácie nemajú, samozrejme, absolútnu výpovednú hodnotu. Ich relevantnosť je na odhadovanej úrovni 80%, no ako dodal J. Fenčák, dnes nemá k dispozícii žiadne výstupy, ktoré by mohol s občanmi objektívne odkomunikovať. Na konci mesiaca vygeneruje program pre každú z domácnosti odpadové konto. Tieto výsledky zašle obec občanom e-mailom alebo im ich doručia vo vytlačenej forme a zároveň im ponúknu manuál, ako zvýšiť podiel separácie. „Každej z domácnosti ponúkneme odporúčania, ako by mohli zlepšiť separáciu, ktorú rozdelíme po percentách do viacerých hladín. Ak niekto separuje do 10%, dostane od nás základné odporúčania, ako podiel triedeného odpadu zvýšiť. Takto postupne budeme naše rady stupňovať a vychytávať rezervy,“ doplnil J. Fenčák.

Ako zdôraznil starosta N. Hrušova, dôraz kladie práve na komunikáciu s občanmi. Uvedomuje si totiž, že na jednotlivé domácnosti sa nemôže pozerať rovnakou optikou. „Stále sa bavíme o procese. Podstatné pre nás nie sú len čísla, ale aj návyky v domácnostiach. Je jasné, že dvaja seniori vyprodukujú menej komunálneho odpadu, ako klasická 4-členná rodina. Podob­ných faktorov nájdeme viac, no ak sa chceme posunúť ďalej, pokúsime sa pracovať s každým individuálne, aby sme naozaj dosiahli želanú zmenu,“ reagoval J. Fenčák.

Edukatívny proces je len prvým krokom. Jeho výsledkom by malo byť primárne zmiernenie dopadov zákona o odpadoch na peňaženky občanov. Legislatíva totiž nepustí. Najbližšie tri roky nás čaká navyšovanie skládkovného. V N. Hrušove chcú doviesť zavedený systém do dokonalého SMART riešenia, aby mohli nastaviť formát objektívnej platby za odpad, čo predpokladá vybavenie vozidiel zberovej spoločnosti váhami. „Dáta, ktoré získame, budú súčasťou podkladov pre spustenie verejného obstarávania na nového dodávateľa, ktorého zberové vozidlá budú mať nainštalované váhy v aute, aj na háku, ktorý vysypáva kontajnery. Chceme sa k tomu dopracovať v roku 2020, ale predpokladom je, že sa do toho musí zapojiť viacero samospráv. Ak sa toto podarí, bude každý občan platiť len toľko, koľko odpadu reálne vyprodukuje,“ konštatoval J. Fenčák.

Fakt, že spoločnosť sa stáva stále viac konzumnou, vníma aj ako výzvu pre štát, ktorý by mal riešiť a regulovať politiku produkcie obalových materiálov. „Malá baterka do ovládača je zabalená vo väčšom plaste, potom v menšom plaste a papieri... Rovnako ideálne by bolo zálohovanie skla a plastových fliaš. Podľa dostupných informácií k tomu pristúpime v roku 2022, no pokiaľ dovtedy neurobíme konkrétne kroky, poplatky za skládkovanie budú narastať,“ pripomenul J. Fenčák.

Keďže výška skládkovného je odstupňovaná podľa úrovne separácie (viď tabuľka – pozn. red.), ovplyvniť ju môžu svojim prístupom iba obyvatelia obcí a miest. O to viac bude podľa starostu N. Hrušova dôležité pracovať s environmentálnym povedomím verejnosti, ktorá si musí uvedomiť, že iná cesta, ako produkovať menej odpadu nie je. „Zapojiť sa musí celá obec. Nestačí, aby to fungovalo iba v „piatich“ domácnostiach. Od mája do konca roka máme teda priestor na zlepšenie, aby sme budúci rok platili nižšie skládkovné. Počíta sa totiž každé euro! Mnoho samospráv si to ešte neuvedomuje, no obec nesmie doplácať na odpady zo svojho rozpočtu, lebo tým porušuje zákon,“ upozornil J. Fenčák.

Ján Fenčák: Voziť odpad do lesa alebo k potoku nemá význam

Jednou z častých otázok, ktoré starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák v debate v súvislosti s projektom objektívnej zodpovednosti v odpadovom hospodárstve počúval, bola obava, či nenarastie počet čiernych skládok, teda či efekt nebude opačný. Aj tu však považuje za dôležité vysvetľovať, že náklady spojené s ich likvidáciou nejdú z vrecka starostu alebo primátora, ale platíme ich všetci zo spoločného balíka. „Aký význam má voziť odpad k potoku alebo k lesu, keď vám ho komfortne vezmú pracovníci zberovej spoločnosti od brány pri dome? Dávať si námahu s vytváraním čiernych skládok je nezmysel. Chceme ľudí pozitívne motivovať, aby prehodnotili svoje návyky a pomohli šetriť peniaze, ktoré môžeme investovať do úplne iných aktivít. Napr. v obci N. Hrušov nie sú chodníky a nemôžeme na ne získať ani prostriedky z výziev. Viem si však predstaviť, že z ušetrených peňazí ich začneme postupne budovať, ale potrebujeme mať na to voľné zdroje, ktoré môžeme takto získať,“ zadefinoval konkrétnu motiváciu a cieľ J. Fenčák.

Systém s QR kódom je originálnym SMART produktom obce N. Hrušov

Projekt objektívnej zodpovednosti v odpadovom hospodárstve v Nižnom Hrušove nie je inšpiratívny iba z pohľadu prístupu k environmentálnym hodnotám. Keďže vývoj a know-how postavil Ján Fenčák so spolupracovníkmi na základoch vlastných skúseností, výsledkom je originálny SMART produkt. „Keď som bol pred viac ako mesiacom na konferencii o SMART riešeniach v odpadovom hospodárstve v Raslaviciach, môj kolega z Čiech prednášal o podobnom systéme, ktorý u nich prináša výsledky, ale my sme o tom nevedeli a v tom čase sme mali pri vývoji za sebou už kus cesty. Počas prednášky som sa však utvrdil v tom, že ideme správnym smerom a som rád, že dnes máme vlastný systém, ktorý chceme ďalej rozvíjať, aby nám ešte viac uľahčil spoluprácu a komunikáciu s občanmi,“ uviedol starosta obce Nižný Hrušov Ján Fenčák.

Hoci existujú aj profesionálne aplikácie, pre vlastnú cestu sa rozhodli v N. Hrušove nielen kvôli vysokým vstupným nákladom a následným paušálnym poplatkom, ale najmä kvôli tomu, že občanom negarantovali komfort. „Na nádobe na komunálny odpad by bol síce jeden nemenný QR kód, ale na vrecia s vytriedeným odpadom by si ho museli občania stále nalepiť sami. Chcem a hľadám riešenia, ktoré občanom ich prístup, v tomto prípade k separácii, nebudú komplikovať ďalšími povinnosťami, ale naopak, uľahčia im to,“ dodal J. Fenčák.
 

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok