Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

Vranovskí gymnazisti chcú pomôcť prírode - papier vyrobili zo slamy

Správy / Školstvo / Vranovskí gymnazisti chcú pomôcť prírode - papier vyrobili zo slamy

Vranovskí gymnazisti chcú pomôcť prírode - papier vyrobili zo slamy

Environmentálna problematika je v dnešnej dobe rozšírenou témou a ničím novým nie je ani fakt, že sa o tieto témy zaujímajú aj žiaci a študenti z nášho mesta, ktorí sa aktivizujú vo viacerých smeroch. Posledným skvelým úspechom Vranovčanov je projekt výroby papiera zo slamy, ktorý sa uskutočnil na Gymnáziu Cyrila Daxnera.

Projekt bol vytvorený v rámci súťaže „Všetko je chémia - efektívne a udržateľne“, ktorú organizuje Spolok učiteľov chémie Rakúska a do súťaže tradične pozývajú aj krajiny V4. Do súťaže sa napokon zapojilo vyše 200 škôl a aj gymnazisti z nášho mesta sa dostali medzi ocenené školy. „Ponúkli nám na spracovanie témy, ktoré sa týkali spracovania materiálov, plastov, ale aj znečistenia vody, pôdy a vzduchu. Prišlo mi veľmi sympatické, že Rakúšania ukazujú aj prostredníctvom takéhoto projektu, že voda, pôda a vzduch nemajú hranice a teda budúce generácie budú musieť spolupracovať, ak chcú docieliť ochranu životného prostredia,“ hovorí koordinátorka projektu, učiteľka chémie RNDr. Silvia Konečná, vyučujúca na Gymnáziu Cyrila Daxnera.

Gymnazisti z tretieho a druhého ročníka Alena Jančíková, Dajana Bozdošová, Ivana Baníková, Kristína Lazúrová a Branislav Čakurda robili projekt vo svojom voľnom čase, no hodiny strávené pri práci na výrobe papiera nepovažujú za stratené, práve naopak. „Keby som nepracovala na tomto projekte, pravdepodobne by som ležala doma. Ak môžem nejako pomôcť planéte, radšej urobím to,“ hovorí Alena Jančíková. „Museli sme vo voľnom čase študovať odborné články a premýšľať o tom, ako slamu chemicky čo najlepšie spracovať,“ vysvetľuje Branislav Čakurda o ďalších povinnostiach, ktoré im pribudli namiesto leňošenia.

Cieľom projektu mladých gymnazistov bolo vyrobiť papier zo slamy, ktorá je často spaľ.ovaná alebo používaná ako podstielka pod zver, no podľa skupinky je využiteľná aj inak a práve v nej je budúcnosť papierenského priemyslu vo svete. „Najprv sme sa oboznámili s procesom výroby buničiny v blízkom závode Bukóza, kde nám ukázali postup, ktorý sme neskôr aplikovali v našom školskom laboratóriu, no na výrobu buničiny zo slamy, nie z dreva,“ hovorí Branislav Čakurda a dodáva, že závod Bukóza bol zároveň ich sponzorom, ktorý bol podmienkou účasti v súťaži.

Slamu študenti najprv strihali, neskôr pripravili výluh, ktorým uvoľňovali celulózové vlákna a gymnazisti získali hnedú, zapáchajúcu hmotu. Potom nasledoval proces prania a premývania hmoty, mixovania a napokon bielenia. „Nemali sme k dispozícii také technológie ako majú závody na výrobu papiera. Mixovali sme ju v mixéri na jogurty našej pani profesorky a bielili sme ju klasickým peroxidom,“ konštatuje s úsmevom B. Čakurda. „Na konci nastal proces sušenia, ktoré sme mohli robiť aj vďaka sitám, ktorá spravila doma členka nášho tímu Dajana spolu so svojím otcom,“ vysvetlil.

Ako hovorí členka tímu Kristína, papier skúšali nechávať schnúť na vzduchu, no pomohli si aj sušičkou, aby proces urýchlili a kvalitu porovnávali. „Vyrábali sme rôzne menšie kúsky papiera, ktoré sme dokonca aj farbili. Hlavným výsledkom práce však bol jeden veľký papier A4, ktorý sme použili aj ako obal na našu odbornú prácu o tejto výrobe,“ doplnila Kristína Lazúrová. „Náš papier je zrnitejší, pretože bol vyrobený ručne a teda sú v ňom viditeľné aj menšie čiastočky, ktoré sa nám nepodarilo v procese úplne rozbiť. Keďže je to obal našej práce, museli sme naňho tiež písať a aj keď je to trochu zložitejšie ako písanie na klasický papier, myslím, že sme sa veľmi priblížili klasickému recyklovanému papieru,“ hovorí Dajana Bozdošová.

Výroba papiera zo slamy je podľa študentov veľmi výhodnou alternatívou a to najmä kvôli tomu, ako rýchlo sa dokáže obnoviť. „Tiež sa lepšie spracúva, lebo je mäkšia a môže sa použiť aj na výrobu slamiek alebo papierových riadov,“ dopĺňa Ivana Baníková. Študenti sa v rámci bádania tiež dozvedeli, že jeden takýto závod už na svete existuje. Kanaďania zistili, že na výrobu rovnakého množstva papiera je potrebných buď 1,5 tony slamy alebo 5 ton dreva, čo prispelo k zvýšeniu produkcie týmto spôsobom, vďaka čomu krajina javorového listu dokázala zachrániť vyše 100 miliónov stromov. „Myslím, že ľudia na Slovensku by boli najprv veľmi skeptickí, keďže je to niečo nové, no musíme začať rozmýšľať ekologicky a aj keď by boli potrebné isté financie na rozbehnutie takéhoto závodu, v konečnom dôsledku by to bolo veľmi výhodné,“ hodnotí Alena Jančíková.

Práca mladých študentov sa vďaka spolupráci s UPJŠ objaví aj v odbornom časopise. „Bola to tímová práca, študenti boli maximálne samostatní, prichádzali s nápadmi a všetko sme spolu konzultovali. Mladí by sa nemali báť experimentovať a bádať, lebo sa im možno napokon podarí objaviť niečo veľmi prínosné,“ hovorí Silvia Konečná, ktorá bola na svojich žiakov po skvelom úspechu patrične hrdá. „Každého z nás asi tento projekt zobudil a primäl k tomu, aby sme zmýšľali ekologickejšie, pretože okolo seba môžeme vidieť, že každým dňom je znečistenie našej planéty horšie,“ hovorí Alena Jančíková. „Aj obyčajný človek môže pomôcť životnému prostrediu, nemusí robiť žiadne špeciálne projekty. Jednoducho stačí, ak nebude kupovať jednorazové plasty alebo si napríklad kúpi zošit z recyklovaného papiera,“ dodáva na záver Kristína Lazúrová.

Vranovskí gymnazisti chcú pomôcť prírode - papier vyrobili zo slamy

Správy / Školstvo / Vranovskí gymnazisti chcú pomôcť prírode - papier vyrobili zo slamy

Vranovskí gymnazisti chcú pomôcť prírode - papier vyrobili zo slamy

Environmentálna problematika je v dnešnej dobe rozšírenou témou a ničím novým nie je ani fakt, že sa o tieto témy zaujímajú aj žiaci a študenti z nášho mesta, ktorí sa aktivizujú vo viacerých smeroch. Posledným skvelým úspechom Vranovčanov je projekt výroby papiera zo slamy, ktorý sa uskutočnil na Gymnáziu Cyrila Daxnera.

Projekt bol vytvorený v rámci súťaže „Všetko je chémia - efektívne a udržateľne“, ktorú organizuje Spolok učiteľov chémie Rakúska a do súťaže tradične pozývajú aj krajiny V4. Do súťaže sa napokon zapojilo vyše 200 škôl a aj gymnazisti z nášho mesta sa dostali medzi ocenené školy. „Ponúkli nám na spracovanie témy, ktoré sa týkali spracovania materiálov, plastov, ale aj znečistenia vody, pôdy a vzduchu. Prišlo mi veľmi sympatické, že Rakúšania ukazujú aj prostredníctvom takéhoto projektu, že voda, pôda a vzduch nemajú hranice a teda budúce generácie budú musieť spolupracovať, ak chcú docieliť ochranu životného prostredia,“ hovorí koordinátorka projektu, učiteľka chémie RNDr. Silvia Konečná, vyučujúca na Gymnáziu Cyrila Daxnera.

Gymnazisti z tretieho a druhého ročníka Alena Jančíková, Dajana Bozdošová, Ivana Baníková, Kristína Lazúrová a Branislav Čakurda robili projekt vo svojom voľnom čase, no hodiny strávené pri práci na výrobe papiera nepovažujú za stratené, práve naopak. „Keby som nepracovala na tomto projekte, pravdepodobne by som ležala doma. Ak môžem nejako pomôcť planéte, radšej urobím to,“ hovorí Alena Jančíková. „Museli sme vo voľnom čase študovať odborné články a premýšľať o tom, ako slamu chemicky čo najlepšie spracovať,“ vysvetľuje Branislav Čakurda o ďalších povinnostiach, ktoré im pribudli namiesto leňošenia.

Cieľom projektu mladých gymnazistov bolo vyrobiť papier zo slamy, ktorá je často spaľ.ovaná alebo používaná ako podstielka pod zver, no podľa skupinky je využiteľná aj inak a práve v nej je budúcnosť papierenského priemyslu vo svete. „Najprv sme sa oboznámili s procesom výroby buničiny v blízkom závode Bukóza, kde nám ukázali postup, ktorý sme neskôr aplikovali v našom školskom laboratóriu, no na výrobu buničiny zo slamy, nie z dreva,“ hovorí Branislav Čakurda a dodáva, že závod Bukóza bol zároveň ich sponzorom, ktorý bol podmienkou účasti v súťaži.

Slamu študenti najprv strihali, neskôr pripravili výluh, ktorým uvoľňovali celulózové vlákna a gymnazisti získali hnedú, zapáchajúcu hmotu. Potom nasledoval proces prania a premývania hmoty, mixovania a napokon bielenia. „Nemali sme k dispozícii také technológie ako majú závody na výrobu papiera. Mixovali sme ju v mixéri na jogurty našej pani profesorky a bielili sme ju klasickým peroxidom,“ konštatuje s úsmevom B. Čakurda. „Na konci nastal proces sušenia, ktoré sme mohli robiť aj vďaka sitám, ktorá spravila doma členka nášho tímu Dajana spolu so svojím otcom,“ vysvetlil.

Ako hovorí členka tímu Kristína, papier skúšali nechávať schnúť na vzduchu, no pomohli si aj sušičkou, aby proces urýchlili a kvalitu porovnávali. „Vyrábali sme rôzne menšie kúsky papiera, ktoré sme dokonca aj farbili. Hlavným výsledkom práce však bol jeden veľký papier A4, ktorý sme použili aj ako obal na našu odbornú prácu o tejto výrobe,“ doplnila Kristína Lazúrová. „Náš papier je zrnitejší, pretože bol vyrobený ručne a teda sú v ňom viditeľné aj menšie čiastočky, ktoré sa nám nepodarilo v procese úplne rozbiť. Keďže je to obal našej práce, museli sme naňho tiež písať a aj keď je to trochu zložitejšie ako písanie na klasický papier, myslím, že sme sa veľmi priblížili klasickému recyklovanému papieru,“ hovorí Dajana Bozdošová.

Výroba papiera zo slamy je podľa študentov veľmi výhodnou alternatívou a to najmä kvôli tomu, ako rýchlo sa dokáže obnoviť. „Tiež sa lepšie spracúva, lebo je mäkšia a môže sa použiť aj na výrobu slamiek alebo papierových riadov,“ dopĺňa Ivana Baníková. Študenti sa v rámci bádania tiež dozvedeli, že jeden takýto závod už na svete existuje. Kanaďania zistili, že na výrobu rovnakého množstva papiera je potrebných buď 1,5 tony slamy alebo 5 ton dreva, čo prispelo k zvýšeniu produkcie týmto spôsobom, vďaka čomu krajina javorového listu dokázala zachrániť vyše 100 miliónov stromov. „Myslím, že ľudia na Slovensku by boli najprv veľmi skeptickí, keďže je to niečo nové, no musíme začať rozmýšľať ekologicky a aj keď by boli potrebné isté financie na rozbehnutie takéhoto závodu, v konečnom dôsledku by to bolo veľmi výhodné,“ hodnotí Alena Jančíková.

Práca mladých študentov sa vďaka spolupráci s UPJŠ objaví aj v odbornom časopise. „Bola to tímová práca, študenti boli maximálne samostatní, prichádzali s nápadmi a všetko sme spolu konzultovali. Mladí by sa nemali báť experimentovať a bádať, lebo sa im možno napokon podarí objaviť niečo veľmi prínosné,“ hovorí Silvia Konečná, ktorá bola na svojich žiakov po skvelom úspechu patrične hrdá. „Každého z nás asi tento projekt zobudil a primäl k tomu, aby sme zmýšľali ekologickejšie, pretože okolo seba môžeme vidieť, že každým dňom je znečistenie našej planéty horšie,“ hovorí Alena Jančíková. „Aj obyčajný človek môže pomôcť životnému prostrediu, nemusí robiť žiadne špeciálne projekty. Jednoducho stačí, ak nebude kupovať jednorazové plasty alebo si napríklad kúpi zošit z recyklovaného papiera,“ dodáva na záver Kristína Lazúrová.

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok