Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

Precestovať na Felícii 5 000 km kvôli Balkánu? Žiadny problém!

Správy / Ostatné / Precestovať na Felícii 5 000 km kvôli Balkánu? Žiadny problém!

Precestovať na Felícii 5 000 km kvôli Balkánu? Žiadny problém!

Precestovať za 23 dní Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Grécko, Rumunsko, Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Macedónsko, Srbsko a Bulharsko so zachádzkou do Rakúska a Talianska, vrátane hlavných miest Ľubľany, Záhrebu, Sarajeva, Podgorice, Tirany, Skopje, Sofie, či Belehradu je viac ako slušný cestovateľský trip. Ak viac ako 5 000 kilometrov absolvujete na klasickej Škode Felícii za 500 eur, cestovateľský zážitok získava na cene a pozornosti.

Príbeh trojice cestovateľov Maroša Kopčana, Petra Tatára a Borisa Kimáka začal ešte v jeseni minulého roka, keď Boris vyhlásil, že v zime by chcel precestovať Moldavsko na starom aute. Keď sa ho po mesiaci Maroš opýtal, v akom štádiu sú prípravy, dozvedel sa, že na nule. „Keďže Borisov kamarát to vzdal, povedal som mu, že do toho pôjdem s ním. Do piatich minút sa k nám pridal Peťo a do polhodiny sme mali aj štvrtého do partie, ktorý bol s nami iba v Moldavsku,“ vysvetľoval Maroš.

Škodu Felícia kúpili za 500 eur od známeho. Pred Moldavskom do nej investovali 120 eur a po návrate ďalších 170. Keďže auto jazdilo spoľahlivo, Boris navrhol ďalšie dobrodružstvo, tentokrát smer Balkán. „Naša Felícia nemá žiadne úpravy. Je v pôvodnom stave, ale jazdila naozaj spoľahlivo až na to, že nám počas cesty odišiel termostat. Chceli sme si ho nechať vymeniť v Albánsku, kde sme v nedeľu našli vedľa seba štyri autoservisy, z ktorých boli tri otvorené. Naše nadšenie postupne vystriedala realita, lebo ani v jednom z nich nemali súčiastku. Jeden chlapík nám aspoň spojil kábliky, ventilátor sa roztočil a tak sme jazdili ďalší týždeň,“ vysvetľoval Peter.


Vodopády za mestom Jajce v Bosne a Hercegovine.

Hoci pôvodným zámerom bolo precestovať krajiny Balkánu, trojica cestovateľov si urobila zachádzku aj do Rakúska a Talianska. Pokiaľ im to príležitosti dovoľovali, snažili sa prespávať v stanoch vo voľnej prírode (ak ich od toho neodradila napr. svorka ôsmich túlavých psov), prípadne kempoch a na pláži. Služby hotelov využili iba šesťkrát. „Po takejto ceste si človek začína vážiť maličkosti. Kým dovtedy pre nás bola posteľ samozrejmosť, tam sme si na ňu odvykli. Keď som prišiel domov, nemohol som na posteli zaspať. Musel som si aspoň otvoriť okno, aby som mal kontakt so zvukmi vonku,“ smial sa Peter.

Ako s úsmevom poznamenal, snažili sa riadiť pravidlom – čím horšia cesta, tým väčší zážitok. Vďaka tejto filozofii objavili naozaj niekoľko turistami takmer nedotknutých miest, ktoré ich fascinovali. „Keď sme chceli spať vonku, v prírode, hľadali sme na mape poslednú dedinu a poslednú uličku v nej, kde by nás policajti nikdy nehľadali, aby sme sa tam mohli pokojne rozložiť,“ doplnil ho Maroš. Niekedy však pri rozhodovaní okrem navigácie, máp a cestovateľských bedekerov musel pomôcť aj basketbalový kôš. „Pri našej spiatočnej ceste som navrhol, aby sme sa ešte raz zastavili v Grécku. Dohodli sme sa, že si v jednom kempe zahádžeme na basketbalový kôš a ak vyhrám, bude po mojom. Vyhral som,“ spokojne konštatoval Peter.

Prvým predpokladom, aby ich trip dopadol šťastne, bolo jazdiť bezpečne. V tomto smere im neprekonateľnú lekciu poskytlo Albánsko. „Albánski vodiči nás obiehali z pravej strany, z ľavej strany, smerovka bol pre nich cudzí pojem, v kruháči jazdili v obidvoch smeroch, plus sa pomedzi to motali cyklisti, chodci a motorkári, ale na naše prekvapenie nikto na nikoho netrúbil. Niečo podobné sme však zažili aj v Moldavsku, kde bola cesta s troma jazdnými pruhmi a ten stredný využívali na obiehanie z obidvoch strán,“ pridal ďalší z postrehov Maroš.


Fotené z mosta v Mostare, ktorý rozdeľuje mesto na kresťanskú a moslimskú časť.

Popri striedaní metropol a turistických prírodných destinácií mala trojica Slovákov možnosť spoznať život vo viacerých krajinách aj z autentickej stránky. Vďaka Borisovým kontaktom v rámci programu Erazmus+ ich vo väčšine krajín čakali jeho známi, ktorí im rozprávali o krajinách, či regiónoch z prvej ruky. „Sme veľmi vďační za tieto stretnutia, pretože sme nechceli spoznať len to, čo môžeme vidieť alebo prečítať si na internete. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavostí a aj vďaka tomu sme si mohli o tej ktorej krajine urobiť vlastný obraz. Môžem však povedať, že nikde sme nemali žiadny problém a ľudia sa k nám všade správali slušne,“ vysvetľoval Maroš.

Nezabudnuteľným pre nich ostane stretnutie so 65-ročným starcom v Srbsku, ktorého spoznali náhodou, keď sa vybrali hľadať vhodné skryté miesto na kempovanie so studničkou. Podľa mapy sa vybrali úzkou cestou lemovanou kríkmi a občas im myšlienky na civilizáciu vrátila skupinka domov. „Chvíľami nám nebolo všetko jedno, či sme sa naozaj rozhodli správne. Keď sme zastavili na konci cesty, rozpršalo sa, a to tak, že do stanov by sa vliezť nedalo. Jeden starší pán však počul zastaviť naše auto a pozval nás dnu. Vysvetlil nám, že dva týždne má manželku v nemocnici a je veľmi rád, že konečne môže s niekým podebatovať. Pripravil nám občerstvenie, nejaké zásoby sme vytiahli aj my a práve tá jeho dobrosrdečnosť spojená s radosťou bola jedným z našich najväčších zážitkov,“ dodal Peter.


65-ročný pán prichýlil trojicu Slovákov pred búrkou.

Všetko nasvedčuje tomu, že cestovateľský trip po Balkáne nebol pre Maroša Kopčana, Petra Tatára a Borisa Kimáka posledným. Zoznam ďalšej trasy ešte prezradiť nechceli, pretože ju nemajú definitívne uzavretú, ale pravdepodobne už dajú dokopy väčšiu partiu. „Viem si predstaviť, že by sme vycestovali v dodávke, pretože len mne sa už ozvali traja kamaráti, ktorí by chceli ísť s nami tiež. Pred odchodom na Balkán sa viacerí pozerali na náš plán nedôverčivo, preto som rád, že sme ich presvedčili o tom, že sa nás môžu spoľahnúť. Netvrdím, že sme nezažili aj vypätejšie situácie, ale vždy sme vedeli, že nás nič nerozdelí a trip dotiahneme do konca,“ pripomenul Maroš.

Precestovať na Felícii 5 000 km kvôli Balkánu? Žiadny problém!

Správy / Ostatné / Precestovať na Felícii 5 000 km kvôli Balkánu? Žiadny problém!

Precestovať na Felícii 5 000 km kvôli Balkánu? Žiadny problém!

Precestovať za 23 dní Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Grécko, Rumunsko, Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Macedónsko, Srbsko a Bulharsko so zachádzkou do Rakúska a Talianska, vrátane hlavných miest Ľubľany, Záhrebu, Sarajeva, Podgorice, Tirany, Skopje, Sofie, či Belehradu je viac ako slušný cestovateľský trip. Ak viac ako 5 000 kilometrov absolvujete na klasickej Škode Felícii za 500 eur, cestovateľský zážitok získava na cene a pozornosti.

Príbeh trojice cestovateľov Maroša Kopčana, Petra Tatára a Borisa Kimáka začal ešte v jeseni minulého roka, keď Boris vyhlásil, že v zime by chcel precestovať Moldavsko na starom aute. Keď sa ho po mesiaci Maroš opýtal, v akom štádiu sú prípravy, dozvedel sa, že na nule. „Keďže Borisov kamarát to vzdal, povedal som mu, že do toho pôjdem s ním. Do piatich minút sa k nám pridal Peťo a do polhodiny sme mali aj štvrtého do partie, ktorý bol s nami iba v Moldavsku,“ vysvetľoval Maroš.

Škodu Felícia kúpili za 500 eur od známeho. Pred Moldavskom do nej investovali 120 eur a po návrate ďalších 170. Keďže auto jazdilo spoľahlivo, Boris navrhol ďalšie dobrodružstvo, tentokrát smer Balkán. „Naša Felícia nemá žiadne úpravy. Je v pôvodnom stave, ale jazdila naozaj spoľahlivo až na to, že nám počas cesty odišiel termostat. Chceli sme si ho nechať vymeniť v Albánsku, kde sme v nedeľu našli vedľa seba štyri autoservisy, z ktorých boli tri otvorené. Naše nadšenie postupne vystriedala realita, lebo ani v jednom z nich nemali súčiastku. Jeden chlapík nám aspoň spojil kábliky, ventilátor sa roztočil a tak sme jazdili ďalší týždeň,“ vysvetľoval Peter.


Vodopády za mestom Jajce v Bosne a Hercegovine.

Hoci pôvodným zámerom bolo precestovať krajiny Balkánu, trojica cestovateľov si urobila zachádzku aj do Rakúska a Talianska. Pokiaľ im to príležitosti dovoľovali, snažili sa prespávať v stanoch vo voľnej prírode (ak ich od toho neodradila napr. svorka ôsmich túlavých psov), prípadne kempoch a na pláži. Služby hotelov využili iba šesťkrát. „Po takejto ceste si človek začína vážiť maličkosti. Kým dovtedy pre nás bola posteľ samozrejmosť, tam sme si na ňu odvykli. Keď som prišiel domov, nemohol som na posteli zaspať. Musel som si aspoň otvoriť okno, aby som mal kontakt so zvukmi vonku,“ smial sa Peter.

Ako s úsmevom poznamenal, snažili sa riadiť pravidlom – čím horšia cesta, tým väčší zážitok. Vďaka tejto filozofii objavili naozaj niekoľko turistami takmer nedotknutých miest, ktoré ich fascinovali. „Keď sme chceli spať vonku, v prírode, hľadali sme na mape poslednú dedinu a poslednú uličku v nej, kde by nás policajti nikdy nehľadali, aby sme sa tam mohli pokojne rozložiť,“ doplnil ho Maroš. Niekedy však pri rozhodovaní okrem navigácie, máp a cestovateľských bedekerov musel pomôcť aj basketbalový kôš. „Pri našej spiatočnej ceste som navrhol, aby sme sa ešte raz zastavili v Grécku. Dohodli sme sa, že si v jednom kempe zahádžeme na basketbalový kôš a ak vyhrám, bude po mojom. Vyhral som,“ spokojne konštatoval Peter.

Prvým predpokladom, aby ich trip dopadol šťastne, bolo jazdiť bezpečne. V tomto smere im neprekonateľnú lekciu poskytlo Albánsko. „Albánski vodiči nás obiehali z pravej strany, z ľavej strany, smerovka bol pre nich cudzí pojem, v kruháči jazdili v obidvoch smeroch, plus sa pomedzi to motali cyklisti, chodci a motorkári, ale na naše prekvapenie nikto na nikoho netrúbil. Niečo podobné sme však zažili aj v Moldavsku, kde bola cesta s troma jazdnými pruhmi a ten stredný využívali na obiehanie z obidvoch strán,“ pridal ďalší z postrehov Maroš.


Fotené z mosta v Mostare, ktorý rozdeľuje mesto na kresťanskú a moslimskú časť.

Popri striedaní metropol a turistických prírodných destinácií mala trojica Slovákov možnosť spoznať život vo viacerých krajinách aj z autentickej stránky. Vďaka Borisovým kontaktom v rámci programu Erazmus+ ich vo väčšine krajín čakali jeho známi, ktorí im rozprávali o krajinách, či regiónoch z prvej ruky. „Sme veľmi vďační za tieto stretnutia, pretože sme nechceli spoznať len to, čo môžeme vidieť alebo prečítať si na internete. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavostí a aj vďaka tomu sme si mohli o tej ktorej krajine urobiť vlastný obraz. Môžem však povedať, že nikde sme nemali žiadny problém a ľudia sa k nám všade správali slušne,“ vysvetľoval Maroš.

Nezabudnuteľným pre nich ostane stretnutie so 65-ročným starcom v Srbsku, ktorého spoznali náhodou, keď sa vybrali hľadať vhodné skryté miesto na kempovanie so studničkou. Podľa mapy sa vybrali úzkou cestou lemovanou kríkmi a občas im myšlienky na civilizáciu vrátila skupinka domov. „Chvíľami nám nebolo všetko jedno, či sme sa naozaj rozhodli správne. Keď sme zastavili na konci cesty, rozpršalo sa, a to tak, že do stanov by sa vliezť nedalo. Jeden starší pán však počul zastaviť naše auto a pozval nás dnu. Vysvetlil nám, že dva týždne má manželku v nemocnici a je veľmi rád, že konečne môže s niekým podebatovať. Pripravil nám občerstvenie, nejaké zásoby sme vytiahli aj my a práve tá jeho dobrosrdečnosť spojená s radosťou bola jedným z našich najväčších zážitkov,“ dodal Peter.


65-ročný pán prichýlil trojicu Slovákov pred búrkou.

Všetko nasvedčuje tomu, že cestovateľský trip po Balkáne nebol pre Maroša Kopčana, Petra Tatára a Borisa Kimáka posledným. Zoznam ďalšej trasy ešte prezradiť nechceli, pretože ju nemajú definitívne uzavretú, ale pravdepodobne už dajú dokopy väčšiu partiu. „Viem si predstaviť, že by sme vycestovali v dodávke, pretože len mne sa už ozvali traja kamaráti, ktorí by chceli ísť s nami tiež. Pred odchodom na Balkán sa viacerí pozerali na náš plán nedôverčivo, preto som rád, že sme ich presvedčili o tom, že sa nás môžu spoľahnúť. Netvrdím, že sme nezažili aj vypätejšie situácie, ale vždy sme vedeli, že nás nič nerozdelí a trip dotiahneme do konca,“ pripomenul Maroš.

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok