Medailové sady v NIKÉ HANDBALL EXTRALIGE sú pre sezónu 2020/2021 rozdané. Bronz získali hádzanári Košice Crows. V ich drese si premiérový štart v najvyššej slovenskej súťaži pripísal pivot Michal Capik.
Michal Capik je bývalý kadetský reprezentant Slovenska. V národnom výbere si ako hráč 1. MHK Košice zahral v roku 2006 na Majstrovstvách Európy v tejto vekovej kategórii v estónskom Talline. Medzi seniormi pôsobil v Sečovciach, Košiciach Crows, Trebišove a v predminulej sezóne v Stupave, kde však do prerušenia súťaže stihol odohrať iba dva zápasy. Kluby, v ktorých doteraz hral, účinkovali v I. lige a keď sa zdalo, že do najvyššej súťaže už nenakukne, všetko zmenil jeden telefonát… „V polovici augusta mi zavolal prezident klubu Maroš Šiška, s ktorým sa poznáme dlhé roky a opýtal sa ma, či by som prišiel na tréning. Povedal som mu, že práve prerábam byt a nebol som si istý, ako by som to stíhal. Po krátkej úvahe som si povedal, že tento šport mám rád a tak som sľúbil, že prídem. Naskočiť do tréningového kolotoča nebolo pre mňa úplne jednoduché, lebo počas koronakrízy som pribral. Zhodil som však slušných 16 kíl a potom to už bolo lepšie,“ dodal s úsmevom pivot Košice Crows Michal Capik.
Košice Crows vstúpili do Extraligy v súťažnom ročníku 2019/2020, no ten bol zo známych okolností kvôli pandémii spôsobenej novým koronavírusom anulovaný. V novej sezóne mali v klube ambíciu držať sa do 6. miesta. Nakoniec zverenci Radoslava Antla obsadili v základnej časti 3. miesto a postúpili do semifinále. „S prípravou na novú sezónu sme začali pomerne neskoro a keďže sme prišli dvaja noví hráči, tréner to musel ešte vyskladať. Na úvod sme prehrali s Modrou, čo asi nikto nečakal, no postupne ako sa zlepšovala naša trénovanosť, prišiel aj herný progres a s ním výsledky. Keď sme začali voziť body z vonku, posunuli sme sa do prvej štvorky, ale potom sa súťaž opäť prerušila. Dlho sa nevedelo, či sa bude hrať, no návrat na palubovky sa nám vydaril. Posledné štyri stretnutia pred play off sme vyhrali a to nám pomohlo správne sa naladiť. V šatni bola výborná nálada, ktorá sa premietla do odhodlania niečo dokázať,“ uviedol M. Capik.
Košice Crows sú unikátnym rodinným klubom
Košice Crows sú rodinným klubom do slova a do písmena. V tíme pôsobia otec a syn Jiří a Jiří Shejbalovci, Radoslav a Radoslav Antlovci a Alexander a Kiriil Radčenkovci. Aby toho nebolo málo, Michal Capik a Patrik Hruščák sú bratranci z druhého kolena. „Patrikov otec je rodákom z Dlhého Klčova. Práve on ma priviedol k hádzanej, pričom zároveň bol aj mojim prvým trénerom. V Košiciach sme si hádzanú užívali – otcovia si zahrali so svojimi synmi, aktívne hrá aj náš prezident Maroš Šiška a to všetko sa podpísalo pod to, že sme vytvorili naozaj skvelú partiu, ktorá to nakoniec potiahla za medailou,“ dodal Michal Capik.
Patrik Hruščák (3) sleduje, ako jeho bratranec z druhého kolena Michal Capik odvádza skvelú prácu v obrane.
V semifinále vyzvali Košičania súpera z Považskej Bystrice. Pripomenieme, že v základnej časti si podelili na súperovej palubovke po jednom víťazstve. Vyrovnaný priebeh malo aj prvé stretnutie, do ktorého nešťastne vstúpil najviac diskutovaný moment celej série. Vášne v slovenskej hádzanárskej obci vyvolalo kontroverzné vylúčenie Patrika Hruščáka, ktorý dostal modrú kartu. Fakt, že sa rozhodcovia sekli, potvrdila vzápätí disciplinárka, ktorá v jeho prípade upustila od trestu v podobe zastavenej činnosti. Toto extempore s vylúčeným najlepším strelcom Crows mrzelo Košičanov o to viac, že na Považí prehrali iba o gól 27:28.
V ďalších dvoch zápasoch už Považská Bystrica vyhrala dvakrát o 11 gólov 15:26, resp. 23:34 a M. Capik chlapsky športovo priznal, že postúpila zaslúžene. „Možno aj okolnosti prvého zápasu zavážili, že sme druhý duel, ktorý sme hrali doma, nezvládli. Dali sme v ňom totiž iba 15 gólov a to je na úspešný výsledok málo. V útoku sme urobili viacero chýb a hoci v obrane to z našej strany nebolo zlé, prehrali sme. Keď s tímom kvalít Považskej Bystrice prehrávate 0:2, otáča sa to ťažko. Musím však športovo priznať, že súper bol lepší a do finále postúpil zaslúžene,“ hodnotil semifinálovú sériu M. Capik.
Súboj o bronz bol festivalom hádzanárskych osobností
Súboj o 3. miesto medzi Košice Crows a HK Košice spojil na obidvoch stranách hráčov, ktorí majú za sebou bohaté skúsenosti z reprezentácie a medzinárodnej scény.
HK Košice trénuje bývalý reprezentačný kouč Slovenska Martin Lipták, ktorému robí asistenta brankárska ikona Richard Stohl. Na palubovke pod ich taktovkou pracovali osobnosti ako Peter Tumidalský, Radovan Pekár, či Vladimír Guzy.
Hrajúcim trénerom Košice Crows je legendárny kanonier a súčasný reprezentačný asistent Radoslav Antl. Na lavičke mu počas zápasu pomáhal bývalý česko-slovenský reprezentant Jiří Shejbal st. V bráne kryl „Vranám“ chrbát jeho syn Jiří Shejbal ml., ktorý má skúsenosti z nemeckej bundesligy, ale aj ME 2008 a MS 2009. Českú republiku reprezentoval Alexander Radčenko, ktorý svojho času taktiež obliekal dres Tatrana Prešov. Aktuálnym slovenským reprezentantom vo výbere Petra Kukučku je Patrik Hruščák. „Zahrať si s hráčmi, ako Rado Antl alebo Saša Radčenko bolo pre mňa obrovským zážitkom. Obidvaja majú obrovské skúsenosti, ktorými posúvali aj nás ostatných. Za seba môžem povedať, že Sašove prihrávky do pivota sú neskutočné. Z tejto spolupráce som mal asi najväčšiu radosť, hoci nie každú loptu som chytil a potom som sa od neho o týchto situáciách aj napočúval,“ smial sa Michal Capik.
Alexander Radčenko (73), Michal Capik (69) a Radoslav Antl (82).
V súboji o bronz sa fanúšikovia tešili na derby Košice Crows – HK Košice. V sérii hranej opäť na tri víťazné stretnutia vyleteli „Vrany“ po výsledkoch 32:23, 24:21 a 35:31 na bronzový piedestál. „V prvom zápase sme ich zlomili až okolo 40. min., kedy sme im ušli na štyri góly. V druhom súboji v Prešove, kde hrali HK Košice „domáci“ duel, sa nevedeli presadiť proti našej obrane. Hoci sme ich vrátili do hry našimi stratami v útoku, predsa len sme opäť v závere naklonili misky váh na našu stranu. Najťažšie bolo tretie stretnutie v našej domácej hale. Súper hral v útoku celý čas 7 na 6, čo je náročné najmä pre obrancov, ktorí musia reagovať na to, že bránia o jedného hráča naviac. Náš brankár Jirko Shejbal však dal do prázdnej brány tri góly a aj to nám výrazne pomohlo, aby sme zvíťazili i do tretice,“ reagoval M. Capik.
Telefonát od kamaráta – prezidenta, extraligový debut, postup do play off, emotívne semifinále, košické derby o 3. miesto… Hádzanársky príbeh Michala Capika v práve skončenej sezóne gradoval od prvého momentu, ako vstúpil do kabíny Košice Crows, a na jeho konci vygradoval fotografiou, na ktorej sa v spoločnosti rodičov tešil s bronzovou medailou na krku. „Aj tréner Antl povedal v rozhovore po sérii s HK Košice, že sme vyhrali vďaka partii, akú sa nám podarilo v kabíne, ale aj na ihrisku vytvoriť. Aj keď sme si v šatni povedali priamo a otvorene, kto a kde urobil chybu, nikto sa neurazil! Pre mňa osobne bola celá sezóna veľkým prekvapením. V mojom veku som už nečakal, že by som mohol dostať ešte príležitosť zahrať si Extraligu. O to viac ma potešil augustový telefonát od Maroša Šišku, no a na konci sme sa tešili z bronzu, ktorý má pre mňa cenu zlata,“ usmieval sa M. Capik.
