Vulkány dávnej minulosti – príbeh Slanských vrchov ožil vďaka Kožarom

Reklamný priestor

Náučný chodník Vulkány dávnej minulosti je otvorený. Dobrovoľníci z neformálnej skupiny Kožare opäť raz inšpirujú! Do Slanských vrchov pozývajú moderným jazykom, napr. aj v spolupráci s americkým geológom Timothym Catronom.

Prečítajte si tiež

Slavo Pačuta vystúpil na Kamčatke na „vrchol sveta“

Kamčatka bola pre Slavomíra Pačutu, ktorý precestoval tridsaťpäť krajín, vždy cestovateľským snom.

Obec Cabov je jednou z brán do Slanských vrchov. Dedina s necelými štyrmi stovkami obyvateľov pôsobí pokojným, až idylickým dojmom. Jej súčasný obraz je však v dokonalom kontraste s tým, čo predchádzalo vzniku niekoľko desiatok kilometrov tiahnuceho sa pohoria.

Slanské vrchy začali vznikať pred 13 miliónmi rokov, keď sa v hĺbke niekoľkých stoviek kilometrov natavili tektonické dosky. Po vystúpaní na povrch vytvorili vulkanický oblúk. Pre príklad, ako to vyzeralo, môžeme použiť dnešné Japonské ostrovy. „Všetko to tu bolo zaliate morom. Vulkány sa od severu na juh, pomaly jeden za druhým, vynárali z morskej hladiny. Všetko to sprevádzali naozaj toxické podmienky. Popol sa vznášal do výšky niekoľkých desiatok kilometrov, prchavé látky unikali do priestoru a po svahoch sa valila láva, niekedy aj rýchlosťou sto kilometrov za hodinu,“ vysvetľoval geológ Peter Varga.

Prednášku Petra Vargu si turisti môžu vypočuť aj spätne prostredníctvom aplikácie. FOTO: Imrich Makó.

Keďže sopečná aktivita v Slanských vrchoch je ukončená, predseda neformálnej skupiny Kožare Slavomír Pačuta nechcel, aby odkaz na túto monumentálnu silu prírody zapadol prachom. Ako priznal, inšpirovala ho napr. spomienka na vlastnú detskú zvedavosť o sopkách, ktorú neskôr rozviedol o cestovateľské zážitky z Islandu, Azorských ostrovov či Kamčatky. „Práve počas môjho cestovania som si uvedomil, aká úchvatná dokáže byť sila prírody. Na druhej strane, jej dielo máme hneď za našou dedinou, preto vo mne skrsla myšlienka… Poďme o tom povedať viac aj našim miestnym ľuďom, aby vedeli kde a pod čím žijú. Keď sme stavali tabule a kreslili turistické značky, mnoho ľudí z dediny sa priznalo, že na Mazolíne neboli. Verím a teším sa, že cestu za oddychom a pokojom do lesa si teraz nájdu aj oni,“ uviedol Slavomír Pačuta.

Náučný chodník vedie k okraju kaldery stratovulkánu Strechový vrch, ktorého súčasťou je napr. aj Mazolín nad Cabovom. V smere výstupu na jeho vrchol prevedie turistov sopečnou históriou, a to nielen Slanských vrchov a Slovenska, desať informačných tabúľ. Detailne sa z nich dozvedia o celom fascinujúcom procese, ako vulkány vznikajú. Dobrovoľníci z neformálnej skupiny Kožare si však nedali záležať iba na grafickom spracovaní obsahu. Prostredníctvom QR kódov sa množstvo zaujímavostí dozviete z aplikácie a Youtube kanálu, na ktorom spolupracovali s americkým geológom Timothym Catronom. „Timothy pre nás vyrobil sériu videí nielen o Slanských vrchoch, ale aj o Vihorlate, Poľane či supervulkáne Štiavnica, ktorý môžeme pokojne prirovnať k americkému Yellowstoneu. Rovnako sme si nahrali prednášku Petra Vargu a cez aplikáciu si ju bude môcť vypočuť každý, kto k nám v budúcnosti zavíta“ dodal S. Pačuta.

Otvorenia náučného chodníka sa zúčastnila viac ako stovka turistov. FOTO: Imrich Makó.

Na náučnom chodníku pracovali miestni dobrovoľníci z neformálnej skupiny Kožare. Slavomír Pačuta dal dokopy partiu, ktorá odviedli kus poctivej práce. Reagoval tak i na to, že mladí ľudia odchádzajú za možnosťami do miest a vidiek sa vyľudňuje. Ako zdôraznil, bez toho, aby dostali v jednom balíku príležitosť a šancu, sa tento fenomén zastaviť nepodarí. „S mladými ľuďmi sa stretávam pri rôznych príležitostiach a projektoch. Preto je mi často ľúto, že sa ich potenciálu nevenuje dostatok pozornosti. Z vlastných skúseností môžem povedať, že majú veľa nápadov a energie. Keď sme založili neformálnu skupinu Kožare, išlo mi o to, aby sme dali priestor práve im. Nie je to stratená generácia, ako sa o nich rozpráva, výsledok môžete vidieť sami,“ pripomenul S. Pačuta.

Partia dobrovoľníkov pracovala na náučnom chodníku dva a pol roka, počas ktorých si prešli celou tortúrou od plánovania, grafiky či vybavovania povolení a samozrejme najväčšiu časť tvorila manuálna práca. Kým na začiatku sa aktívne zapájala štyridsiatka mladých ľudí, postupne sa ich rady rozširovali! „Každý si pozval kamarátov a takto nás postupne pribúdalo. Bolo fajn pracovať na niečom, čo nám dáva zmysel a zároveň spoznať nových ľudí,“ uviedol Riccardo Belloni.

Dobrovoľníci z Cabova už niekoľko rokov pravidelne čistia okolie obce a Slanské vrchy od odpadu (a že majú každú sezónu plné ruky práce!). Keď rozmýšľali nad nadstavbou k ich aktivitám, vyšla im ako pridaná hodnota ponúknuť náučný chodník, ktorý by odkazoval „na vulkány dávnej minulosti“. „Chceli sme pokračovať v rozvíjaní okolia obce s dôrazom na budovanie turizmu v Slanských vrchoch. Podľa mňa je u nás práve turizmus dosť podceňovaný a keď sme mali možnosť priložiť ruku k dielu, tak pre čo ju nevyužiť. Večer pred slávnostným otvorením náučného chodníka sme mali prednášku s Petrom Vargom a debata po nej bola najdlhšia, akú sme doteraz zažili. Myslím si, že aj toto je dôkazom, že vulkány sú témou, ktorá láka a priťahuje pozornosť,“ dodal s úsmevom Riccardo Belloni.

Projekt náučný chodník Vulkány dávnej minulosti bol spolufinancovaný Európskou úniou.