Futbal má mágiu. Ak medzi vás nepostavíte bariéru, získa si vás tak, že puto sa nikdy nepretrhne. Príkladom je Marek Orosi. Obranca FK Javorina Rudlov patrí v päťdesiatke medzi najlepších hráčov a… Končiť sa ani zďaleka nechystá!
Keď som sa, ako autor článku, pripravoval na stretnutie s Marekom Orosim, spomenul som si na rozhovor s Ruslanom Ljubarskim. Bývalý hráč Chemlonu Humenné, 1. FC Košice či Sparty Praha bol v tom čase hrajúcim trénerom ŠK Slávia Lackovce. V jednej z odpovedí sa pozastavil nad tým, že mladí chalani vo veku 18 – 19 – 20 rokov chodia za ním s tým, že si potrebujú od futbalu oddýchnuť, preto končia s tréningovým procesom a zápasmi.
Marek Orosi oslávil tento rok päťdesiat a futbal ho baví stále rovnako. „Pokiaľ mi slúži zdravie, vyhýbajú sa mi zranenia a futbal ma baví, prečo si nezahrať. Samozrejme dnes je to iné, ako keď som bol mladší. S vekom sa už nemôžem tak spoliehať na rýchlosť, ale na druhej strane si viem pomôcť skúsenosťami, čítaním hry, predvídaním situácií… Myslím si, že ak hráč vládze a je zdravý, nech hrá aj do sto rokov,“ dodal s úsmevom Marek Orosi.
V jeho prípade hrá úlohu i genetika. Brat Michal má 48 rokov a taktiež zelené trávniky opustiť nemieni. „Brat mi stále hovorí, že nemôže prestať, pretože ak ja hrám v päťdesiatke, on to chce tiež potiahnuť minimálne do rovnakého veku. Keď sa nás prídu pozrieť manželky, tvrdia nám, že pri mladších spoluhráčoch vyzeráme ako dedovia. Nás však futbal baví…“ pokračoval Marek Orosi.
Marek Orosi patrí medzi najrešpektovanejších hráčov, a to nielen v Rudlove. FOTO: FB FK Javorina Rudlov.
Mimochodom, s bratom Michalom si zahral na obidvoch stranách barikád – v jednom tíme v Soli a Rudlove, proti sebe nastupovali v derby medzi Soľou a Hlinným. „Voči súperovi mám vždy rešpekt a brata vnímam ešte o čosi inak. Hoci sme hrali proti sebe a navyše v derby sa nič neodpúšťa, nešli sme do vzájomných súbojov, ani konfrontácií. Keď sme zase hrali spolu, Michal nastupoval na pozícii stredného obrancu, ja na kraji. Tým, že si rozumieme, vedeli sme, čo jeden od druhého potrebujeme a dokázali sme si navzájom pomôcť,“ pochvaľoval si spoluprácu s bratom Marek Orosi.
Samozrejme, nie je to len otázka genetiky. Prístup! V prípade Mareka Orosiho kľúčový pilier. Futbal hrá s rešpektom spoluhráčom, k protihráčom, k fanúšikom…, preto si nedovolí nastúpiť nepripravený. „Futbalom sa chcem baviť a pokiaľ by som nevládal, trápiť by sa nemalo zmysel, preto s tréningom problém nemám. Chodím si zabehať aj individuálne. Mám obľúbenú 4-kilometrovú trasu, lebo viem, že bez kondície sa futbal hrať nedá. Telo dnes reaguje inak ako v dvadsiatich, ale všetko je to otázka nastavenia hlavy a prístupu. Mladí to ešte môžu skúsiť bez tréningu, no v mojom veku potrebujem dobiť energiu,“ vysvetľoval Marek Orosi.
Zaujímavý fakt ponúkla štatistika Mareka Orosiho na Futbalnete. Datuje sa síce od roku 2012, ale za dvanásť rokov nevidel z rúk hlavného rozhodcu ani jednu červenú kartu. Hoci nás opravil, že predsa len raz vylúčený bol, nič to nemení na jeho vizitke futbalového džentlmena. „To, že by som odohral kariéru bez červenej karty povedať nemôžem. Vylúčený som bol v derby proti Hlinnému. Naše vzájomné zápasy mali náboj, boli vypäté. Už som mal na konte jednu žltú kartu a keďže som odhodil loptu smerom k protihráčovi, dostal som druhú, plus červenú,“ zaspomínal si Marek Orosi a s úsmevom pridal aj dôvod, pre ktorý je v ostatných sezónach najčastejšie napomínaný žltou kartou: „Za debaty s rozhodcami. Komunikujem bez nadávok, na to si dávam pozor, ale akosi automaticky zatykám a to sa rozhodcom často nepáči. Nechce sa mi vysvetľovať, že som o generáciu starší, tak to potom nechám tak.“
Marek Orosi je ambasádorom sloganu „Vek je len číslo!“ FOTO: Imrich Makó
Tento rozhovor nie je bilancujúci, pretože Marek Orosi s futbalom nekončí, no predsa len nás zaujímalo, ako by porovnal úroveň po desaťročiach. „Poviem to úprimne, futbal v nižších súťažiach upadá. Dôvodom je nedostatok hráčov. Vyskladať káder je náročné nielen z pohľadu kvality, ale často je problémom aj počet. Ak sa pýtaš na porovnanie, my sme trénovali trikrát do týždňa a cez víkend sa hrali majstráky alebo počas prestávky prípravné zápasy. Teraz sme radi, keď sa stretneme na jednom tréningu v piatok. Dopĺňať káder o mladých hráčov je zložité. Nie raz som od nich počul, že si v kategórii dorastu zahrali o majstra okresu, pre nich to bol vrchol kariére a už nemajú ďalšie ambície, ani motiváciu. V devätnástich to majú vyriešené tak, že dosiahli maximum. Ďalších zase zaujíma, koľko dostanú na ruku a keď sa k tomu pridajú výlety s frajerkami, niekde sa to ukázať musí,“ pripomenul Marek Orosi.
Vo svojej kariére si prešiel viacerými klubmi. S futbalom začínal v rodnom Cabove. Počas základnej vojenskej služby patril do kádra v tom čase druholigovej Jelšavy. Trinásť súťažných ročníkov strávil v Soli a práve posledná sezóna, po ktorej skončil v klube kvôli pracovnej ponuke v zahraničí, mu ostala v pamätí zarytá najhlbšie. „Vtedy sme sa zišli naozaj skvelá partia. Mužstvo viedol ako tréner Peter Mrážik, v kádri boli Peter Horanič, Lukáš Kulich, Aďo Jáchym, či Janko Krivák, ktorý je dnes kapitánom FC Košice. Pred posledným kolom sme mali rovnaký počet bodov s Radvaňou nad Laborcom, s ktorou sme však mali horšie vzájomné zápasy. V poslednom kole sme cestovali do Čierneho nad Topľou, povinnosť vyhrať sme splnili a na telefóne sme čakali na výsledok z Kamenice nad Cirochou. Domáci viedli nad Radvaňou v 68. min. 2:1. Hostia v 87. min. vyrovnali a my sme počítali sekundy veriac v postup. Nakoniec Radvaň predsa len skórovala v 90. min. ešte raz! Ak to zhrniem, postup nám ušiel o jeden gól v nadstavenom čase,“ zaspomínal si Marek Orosi.
V drese FK Javorina Rudlov má Marek Orosi ako hráč status „nenahraditeľný“. FOTO: Imrich Makó.
Od augusta 2015 oblieka dres FK Javorina Rudlov. Kým v Soli sa z pozície útočníka posunul na post stredopoliara, v Javorina Parku odvádza spoľahlivé výkony na kraji obrany. No a to je post, kde sa musí jazdiť! „Fanúšikovia sa ma pýtajú, či vládzem. Odpovedám im: Vládzem! Budem sa opakovať, futbal ma baví. Hral som ho a hrám ho s rovnakou vášňou na všetkých úrovniach a formách, či už to je „veľký“ futbal alebo svojho času vranovská miniliga v areáli TJ MASA. Jednoducho, keď sa ide hrať, tak sa hrá naplno. Myslím si, že naša generácia to inak ani nevedela a hoci nám roky pribúdajú, na našom odhodlaní a motivácii sa nič nemení,“ zdôraznil Marek Orosi.
FK Javorina Rudlov patrí medzi kluby so vzácnou atmosférou. Nie raz sa stalo, že klub po vypadnutí z vyššej súťaže stratil drive. To však nie je prípad Rudlovčanov. Prezident Javoriny Peter Sukovský s jeho tímom vytvára prostredie, kde platí podstata futbalu. Výnimkou nie je ani aktuálna sezóna. Po zostupe z krajskej IV. ligy pracujú v klube ďalej s rovnakým zanietením! „V krajskej súťaži sme doplatili na úzky káder. Proti kvalitným súperom so skúsenými hráčmi potrebujete aj prestriedať, no toto sme si viackrát dovoliť nemohli. Po vypadnutí bolo povedané, že ideme do okresu a pokiaľ si niekto nájde iný klub, v odchode mu brániť nebudeme. V Rudlove nehráme za peniaze. Preplatí sa cestové a po zápase si posedíme pri večeri. Peťo Sukovský má cit pre futbal a robí maximum, aby to fungovalo po každej stránke. Naše vzťahy v kabíne staviame na partii, preto základ tímu ostal, plus prišli štyria noví chlapci. Uvidíme, ako si to všetko sadne…,“ dodal Marek Orosi.
