Mestský dom kultúry vo Vranove nad Topľou čakajú v roku 2025 dve zásadné výzvy. Zakúpiť nový projektor, aby mohlo Kino Mladosť naďalej premietať a dať odpoveď na otázku, aké fatálne riziko predstavuje vodný vak pod budovou. Riaditeľ Alfonz Kobielsky však nemôže počítať s finančnou rezervou, ktorú si tvoril od roku 2011.
Alfonz Kobielsky je riaditeľom Mestského domu kultúry vo Vranove nad Topľou dve desaťročia. Ako vizionár mal jasnú predstavu, na akú úroveň chce zázemie, podmienky a prostredie pre kultúru posunúť. Ako manažér si zase veľmi dobre uvedomoval, že musí čítať spoločensko-ekonomickú situáciu, predvídať a plánovať. Jeho skúsenosti a výsledky nakláňajú misky váh na stranu argumentov, že hospodársky modus operandi, ktorý aplikuje v praxi, elegantne funguje. Prečo takýto (takmer filozofický) úvod? Alfonz Kobielsky vytváral pre Mestský dom kultúry od roku 2011 rezervný fond, ktorým sa snažil eliminovať riziko spojené turbulenciami v príjmovej časti rozpočtov samospráv, a práve ten sa stal predmetom diskusie na ostatnom rokovaní mestského zastupiteľstva.
Krátenie príspevku
Mestský dom kultúry je príspevková organizácia mesta, ktorá má povinnosť hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Ako vysvetlil vedúci ekonomického oddelenia Mestského úradu vo Vranove nad Topľou Milan Malý, príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku od zriaďovateľa, pričom vlastné zdroje používa prednostne. Tiež dodal, že vytváranie rezervného fondu pre príspevkové organizácie skončilo po úprave zákona v roku 2021. „Zriaďovateľ poskytuje príspevkovej organizácii príspevok na prevádzku v takej výške, aby bol jej rozpočet vyrovnaný,“ doplnil Milan Malý.
Keďže za rok 2023 bol výsledok hospodárenia Mestského domu kultúry prebytok vo výške 124 tis. eur a k 30. septembru 2024 disponovala organizácia finančnými prostriedkami v sume 155 tis. eur, navrhol Milan Malý krátiť príspevok mesta pre MsDK o 210 tis. eur. „Príspevková organizácia nie je holdingová spoločnosť alebo banková inštitúcia, ktorá si necháva na účte peniaze a vytvára si rezervu. Rozpočet má smerovať k tomu, aby bol vyrovnaný. Ak príspevková organizácia potrebuje zainvestovať navyše mimo prevádzky, napr. do digitálneho kina, v priebehu rozpočtového roka sa majú finančné zdroje na tento účel vyčleniť rozpočtovým opatrením,“ vysvetľoval M. Malý, ktorý vyzdvihol hospodárenie Mestského domu kultúry, čo dokumentoval konštatovaním, že vlastné príjmy mal na 100% dosiahnuté k prvému polroku a k tretiemu štvrťroku presahovali rozpočtované vlastné príjmy 84. tis. eur.
Logika rezervného fondu
Alfonz Kobielsky rozhodnutie radnice, aj mestského zastupiteľstva o krátení príspevku rešpektuje. Vysvetlil však, že na vytváranie rezervného fondu mal racionálne dôvody. Pre ilustráciu uviedol situáciu spojenú s rozsiahlou rekonštrukciou Mestského domu kultúry v roku 2010. „Vedel som, že keď skončí záručná doba, budeme musieť investovať do mnohých technológií, ale nezaťažoval som tým ani zriaďovateľa, ani mestské zastupiteľstvo. Tvoril som si fond a z neho sme vymenili technológiu protipožiarneho systému, domáci rozhlas, repasovali klimatizačné jednotky, investovali do zabezpečovacieho systému a svojpomocne sme vykonali rad ďalších opráv,“ vymenoval Alfonz Kobielsky, ktorý napriek viacerým investíciám dokázal nakumulovať rezervu 160 tis. eur.
Digitalizácia kina
Za iných okolností by rozprava vo vranovskom zastupiteľstve mohla skončiť slovami rešpektu smerom k zodpovednému hospodárskemu prístupu vedenia Mestského domu kultúry. Okolnosti sú však zložitejšie. V hre je totiž osud kina. Zdigitalizované bolo v roku 2012. Za úspechom tohto projektu je treba vidieť aj diplomaciu Alfonza Kobielskeho. Z Audiovizuálneho fondu získal MsDK v roku 2011 dotáciu 35 tis. eur. Na dofinancovanie z vlastných zdrojov bolo potrebných 120 tis. eur. Mesto Vranov nad Topľou si v tom čase takúto sumu objektívne nemohlo dovoliť vyčleniť. „Keď sme si robili neoficiálny prieskum, obyvatelia Vranova nad Topľou kino chceli. V situácii, aká bola v roku 2011, však hrozilo, že nám dotácia z Audiovizuálneho fondu prepadne. Stálo ma to nemálo úsilia, aby som jeho vedenie presvedčil, že v roku 2012 kino zdigitalizujeme, preto som ich požiadal, aby čerpanie dotácie posunuli o rok. Mal som totiž z mesta prísľub, že v roku 2012 bude situácia priaznivejšia a 100 tis. eur nám poskytnú. Keďže celkový rozpočet predstavoval 155 tis. eur, s dodávateľom technológie sme sa dohodli, že zvyšok doplatíme na splátky. Rozhodnutie v roku 2012 sa ukázalo ako správne, pretože kino je naše zlaté vajce,“ zdôraznil A. Kobielsky.
Nový projektor
Dnes stojí Kino Mladosť na ďalšej križovatke. Dôvodom je končiaca technická podpora, vrátane dodávky náhradných dielov a softvérovej kompatibility, pre projektor. Tento fakt si A. Kobielsky uvedomoval už v čase spustenia kina. „Keď som v priebehu minulých rokov prišiel za zriaďovateľom so žiadosťou o dofinancovanie nad rámec schváleného príspevku, dostával som rovnakú odpoveď. Máš príspevok, hospodár s ním. Povedal som si teda, že musím vytvoriť rezervu, aby som zriaďovateľa nezaťažoval. Počas tých rokov sme boli úspešní v niekoľkých projektoch, vďaka ktorým sme získavali mimorozpočtové zdroje. Keď sa nám z nich podarilo zrealizovať kultúrne podujatia, šetrili sme vlastné prostriedky. Peniaze som nerozhadzoval, ale odkladal ich,“ dodal A. Kobielsky.
Po zrealizovanej výmene kinoservera je momentálne alfou a omegou investícia do výmeny projektora s predpokladaným rozpočtom 80 tis. eur. Nová laserová technológia garantuje o dve tretiny nižšiu spotrebu elektriny a mnohonásobne vyššiu životnosť lampy. Pre ilustráciu doplníme, že lampa v práve používanom projektore, ktorá stojí 2 tis. eur, sa musí meniť každé dva roky. „V miestnosti odkiaľ sa premieta, máme priestor pre dva projektory. Na novom projektore by sme premietali 2D filmy. Pokiaľ bude slúžiť súčasný, púšťali by sme na ňom 3D filmy. Pokiaľ by sme chceli premietať 3D filmy na novom projektore, museli by sme za ďalších cca 40 tis. eur vymeniť plátno a kúpiť novú 3D technológiu. Keďže som rátal s rezervou, ktorú sme si vytvorili, počítal som s tým, že postupne by sme zrealizovali celú investíciu. Chcem, aby naše kino premietalo kontinuálne, no vzhľadom na skúsenosti z minulosti, to garantovať neviem,“ reagoval A. Kobielsky.
Riziko vodného vaku
Kino však nie je jediná výzva, s ktorou sa musia v Mestskom dome kultúry vysporiadať. Otázka znie. Aká veľká je vodná bublina pod budovou MsDK a ako môže narušiť statiku? Dom kultúry je totiž postavený na studniach. Vodu, ktorá sa pod ním kumuluje, odvádza od jeho výstavby v roku 1987 sieť potrubí do zbernej nádrže. Odtiaľ sa prečerpáva do kanalizácie. V čase kovidovej pandémie sa prečerpávací systém upchal a hrozilo zaplavenie centra mládeže v suteréne. Dôvodom bolo zanesenie potrubia od čerpadla bahnom. Situácia sa opakovala vo februári 2024 a opäť pred troma týždňami. „Znepokojilo nás to, že niečo zdola tlačí bahno do potrubí, ktoré ho privádzajú do zbernej nádrže. Preverovali sme to kamerou a keď sme s ňou prišli na koniec rúry, ktorá má privádzať len studňovú vodu do zbernej nádrže, kamera padla do vodného vaku. Momentálne nevieme, aké má rozmery,“ pýta sa A. Kobielsky.
Na základe odborného odporúčania je nevyhnutným krokom realizácia vrtu do hĺbky aspoň 15 metrov mimo budovy s cieľom stiahnuť do neho vodu z nádrže. Absolútnou samozrejmosťou musí byť podrobná analytika rozmerov vodného vaku. „Vedel som, že mám vlastné zdroje, preto som sa pustil do riešenia daného problému. Teraz som to však musel zastaviť a len som oznámil zriaďovateľovi, že sa to musí akútne riešiť,“ dodal A. Kobielsky, ktorému nepridáva ani fakt, že nedávna veterná smršť poškodila na celej budove atiku. Odborná technická obhliadka stavu 268 metrov dlhej atiky odhalila jej nevyhovujúci stav a nutnosť kompletnej rekonštrukcie. Stavebná firma rozpočtovala materiál a práce na sumu 34 tis. eur.
Sľub radnice
Primátor Ján Ragan mestskému zastupiteľstvu a verejnosti prisľúbil, že radnica bude, napriek zlej finančnej situácii v samospráve, priebežne zabezpečovať investície, aj opravy. V rovnakom duchu odpovedal poslancom Milan Malý, ktorý pripomenul, že v rozpočte pre Mestský dom kultúry na rok 2025 je príspevok na digitalizáciu kina vo výške 80 tis. eur už navrhnutý. „Treba to brať tak, že Mestský dom kultúry je súčasťou mesta. Je to síce samostatná zložka, ale tak ako máme sociálnu oblasť, bezpečnosť, dopravu, školstvo…, aj toto je súčasť mesta, súčasť rozpočtu. V minulosti to bolo tak, že sa mohli kumulovať peniaze a v MsDK si ich kumulovali, ale teraz sa to zmenilo. Nič to nemení na tom, že rozpočet bude navrhnutý tak, aby bol chod domu kultúry zabezpečený a aby sme zabezpečili aj potrebné opravy. Ak je potrebná modernizácia kina, musíme nájsť peniaze. Bude možno trošku väčší drobnohľad nad týmito vecami, ale financovanie bude zabezpečené,“ prisľúbil J. Ragan.
