„Ak má človek rád prírodu, ak ju rád spoznáva a chce ju vnímať v súvislostiach, včely mu o nej veľa prezradia.“ Včelár Tomáš Doboš inak, ako s rešpektom, o včelách nehovorí. Vzťah včelára s jeho včelstvami má vlastné čaro, ktoré sa nikde inde nasimulovať nedá…
Tomáš Doboš je včelárom pomerne krátko. Včeláriť začal pred piatimi rokmi v rodných Ondavských Matiašovciach. Témou nášho rozhovoru mal byť fenomén včely medonosnej i jeho motivácia, ktorá stála kdesi na začiatku, predtým než vstúpil do včelárskeho stavu. Táto záľuba či povolanie si totiž v dnešnej dobe svojich pokračovateľov ľahko nehľadá. „Ak sa nám týmto článkom podarí získať pre včely ďalších nadšencov, bude to skvelá spätná väzba. Ideálne, ak by to boli naši mladí, tak poďme na to,“ súhlasil s rozhovorom Tomáš Doboš pričom podčiarkol, že nie je žiadnym tajomstvom, že aj naše včelárstvo potrebuje nutne generačnú výmenu, v našom okrese nevynímajúc.
„So včelami som začal prakticky od nuly. V rodine sme tradíciu včelárenia nemali. Bolo to obdobie, kedy v mojom rodisku už žiadni aktívni včelári neboli. Zaujímalo ma, ako by asi chutil miestny med. Našiel som si kurz, oficiálne zaregistroval chov a vzápätí na to obstaral prvé úle s včelami,“ priblížil T. Doboš. Na odporúčanie začal s troma včelstvami a dnes ich má v sade svojich rodičov takmer 20. „To sú počty, ktoré mi aktuálne vyhovujú, aby som včelstvá zvládal popri zamestnaní, rodine, či mojich ďalších aktivitách. Držím si líniu, že to musí byť v prvom rade o relaxe, o radosti, nie o honbe za profitom.“
Včelnica Tomáša Doboša v Ondavských Matiašovciach. V obci sú aktuálne aktívni ďalší traja včelári. Ešte pred pár rokmi sa tu včeláreniu pritom nikto nevenoval. Starú tradíciu sa teda podarilo obnoviť. FOTO: Archív T. Doboš.
Napriek tomu, že ho žiadna z otázok neprekvapila a odpovede rozvádzal v detailoch, počas rozhovoru viackrát prízvukoval, že je stále iba začínajúcim včelárom. „A tvrdiť to o sebe budem ešte dlho,“ dodal s úsmevom. Včelárenie je, podľa jeho slov, o pokore a celoživotnom vzdelávaní. Je to o behu na dlhé trate, poctivej a zodpovednej práci. „Všetko, čo pri včelách zanedbáte, sa Vám vráti ako bumerang. Preveria Vás fyzicky i mentálne. Včelár musí mať chuť učiť sa nové veci, musí ho baviť objavovať a v tomto sú včely veľmi vďačným spoločníkom,“ hovorí matiašovský rodák s tým, že je potrebné nasať rokmi overené postupy, no prijímať aj nové trendy. „Včelárstvo stojí pred novými výzvami v zootechnike, čo súvisí s klieštikom, vírusmi, ktoré šíri a ďalšími chorobami včiel. Novým strašiakom je sršeň ázijsky decimujúci včelstvá, ktorý žiaľ dorazil už aj k nám na Slovensko. Samostatnou kapitolou je falšovanie medu, čo je veľmi nefér voči spotrebiteľom.“
Narážal pri tom na čerstvú aféru u našich západných susedov. Informáciu o nej priniesla Slovenská apiterapeutická spoločnosť. „V Rakúsku údajne našli kontrolóri namiesto medu cukrový sirup. Pochybnosti smerujú k tomu, že okolo takéhoto medu včela ani nepreletela. Rakúski včelári preto chcú požadovať povinné testy DNA medu, aby sa zabránilo takýmto potravinovým podvodom. Kúpa medu býva u mnohých motivovaná zdravotnými benefitmi. Môžeme za takéto medy považovať tie, ktoré sa dovážajú z rôznych kútov sveta, spoločne potom premiešavajú pri vysokých teplotách, pričom sa do nich ešte pridávajú rôzne sirupy?“ nastoľuje otázku T. Doboš. Ak sa podľa jeho slov chceme zbaviť týchto pochybností a cielime na poctivý med, máme ho na dosah ruky skoro v každej dedine a náš okres nie je výnimkou. „V tejto súvislosti má nesmierny význam podpora lokálnych včelárov nie len zo strany štátu, ale aj miestnych komunít. Doprajme si poctivý med aspoň teraz na Vianoce. Podporme svojho včelára, dajme prednosť jeho produktom pred pochybnými medmi neznámeho zloženia či pôvodu a nezdráhajme sa priplatiť si za kvalitu.“
V júli 2023 sa porátala víchrica so starými orechmi akoby to boli iba krehké zápalky. K zemi padli dva statné stromy a len zázrakom minuli úle s včelami. Doslova o vlások. FOTO: Archív T. Doboš.
Ale poďme naspäť k úľom do Ondavských Matiašoviec. Vo vzťahu včelár – včely považuje T. Doboš včelára za dodávateľa servisu a služieb, ktoré pripravia včelstvo na sezónu v TOP stave a kondícii. Chlapsky priznal, že v začiatkoch urobil (v najlepšej viere) niekoľko chýb aj on. Včelstvu chcel pomôcť, ale išiel na to niekedy ľudskou logikou. Vďaka svojmu nastaveniu a empatickému prístupu k prírode, začal postupne chápať svet včiel, ktoré majú vlastné inštinktívne vzorce. Pre všetkých, ktorých láka včelárstvo má dôležité posolstvo: „Rád by som upozornil všetkých záujemcov o včelárenie, aby si neobstarali včelstvá s nastavením, že veď skúsenosti či potrebné znalosti prídu samé od seba a že im v najhoršom prípade pomôže internet či obstaraná kniha. Určite treba začať niekde u skúseného strýka, suseda, kamaráta…, ktorý s včelami pracuje dlhodobo. Takto sa mladý včelár vyhne problémom a najmä sklamaniam, lebo mu práca nejde,“ upozornil T. Doboš.
Ako dodal, včelári vo vranovskom regióne nemusia chodiť po dobrú radu ďaleko. Mnohé podnetné podujatia, spolu s odbornými prednáškami, organizuje počas roka naša okresná organizácia Slovenského zväzu včelárov, pod taktovkou predsedu Jozefa Tomčáka a ďalších členov združenia. „Dávajú do toho srdce, robia to ozaj dobre. Výbornú pomocnú ruku vedia ponúknuť profi včelári z okolia a ak niekomu neprekáža cestovanie, tak napríklad aj jedno z centier slovenského včelárstva Pod Bánošom v Banskej Bystrici, kde som aj ja absolvoval ročný kurz s užitočným prepojením teórie so zootechnickou praxou. Skvelá vec na začiatok. Navyše sa dá toto vzdelávanie, organizované po víkendoch, absolvovať bezplatne,“ poradil T. Doboš.
Moderné elektrické medomety, ktoré slúžia na uvoľnenie medu z včelích plástov na princípe odstredivej sily. Bývajú už v nerezovom prevedení čo prispieva ku kvalite a hygiene pri práci s medom. FOTO: Archív T. Doboš.
V akom prostredí vlastne chovajú našinci svoje včely ? To sme pri rozprávaní opäť u nás na východe. Tak napríklad chotár Ondavských Matiašoviec je ešte stále tradičnou poľnohospodárskou krajinou. Pastvu pre včely poskytuje repka olejná, príležitostne slnečnica, okolité lúky či blízky les. Z drevín sú to predovšetkým agáty, lipy a v tesnom závese za nimi ovocné stromy, ktorých počet sa žiaľ rokmi redukuje. „Tu by som si dovolil ďalší apel na verejnosť, aby sme dali ovocným stromom opäť šancu. Ľudia sa zbavujú stromov, lebo sa im nechce zbierať popadané ovocie, prípadne že im zavadzajú pri kosení. Práve ovocné stromy sú pre jarný rozvoj včiel mimoriadne dôležité kvôli nektáru i zdroju peľu. Napríklad divo žijúce včely zimujú prevažne na mede z ovocných stromov. Našťastie aj u nás v obci máme príklady dobrej praxe, keď sa tu v uplynulých rokoch vysadili nové stromy. Pribudli hlavne lipy, ktoré sú významným zdrojom nektáru i peľu, niekedy aj medovice. Tá sa potom prejaví v tmavšom sfarbení medu. Čiže, ak chceme v prírode rozmanitosť a rovnováhu, začnime napríklad tým, že u seba na záhrade vysadíme nové stromy. Podporíme tak opeľovače a pre seba či svojich blízkych získame zdroj zdravého ovocia,“ konštatoval T. Doboš.
Prehliadky včelstiev na včelnici, zamerané na kontrolu plodovania matky, stav zásob či zisťovanie rojovej nálady vo včelstvách. Včelára zamestnávajú intenzívnejšie hlavne do letného slnovratu. FOTO: Archív T. Doboš.
Med, propolis, materská kašička, perga, peľ, vosk… Rozprávanie o včelách s Tomášom Dobošom je aj malou prednáškou o včelích produktoch. Debatu o včelách povyšuje predovšetkým na charizmatický zážitok, v ktorom zrkadlí fakt, že vzťah včelár – včelstvo je originálny, a magický, miestami akoby z iného sveta. Včelstvo od včelstva sa svojimi vlastnosťami niekedy odlišuje. Alfou a omegou je mať ho čo najviac navnímané, aby sa pri akomkoľvek zásahu eliminovalo riziko škôd či omylu. Keďže i včelárenie drží krok s modernou dobou, pomocnú ruku podáva šľachtiteľstvo. „Včelári majú zažité, že niektoré včelstvá sú viac či menej „bodavé“ alebo majú rozdiely v medných výnosoch. Z tohto dôvodu sa šľachtiteľská činnosť dotkla aj včelárstva. Včelári cielia na včelstvá s očakávanými vlastnosťami. Zháňajú sa teda po včelích matkách, ktoré to vedia zabezpečiť, pričom ich nachádzajú u profesionálnych šľachtiteľov. Tí chovajú svoje včelstvá na izolovaných staniciach, aby sa ich matky párili iba s tými správnymi trúdmi,“ vysvetlil T. Doboš.
Vo výsledku sú tak včelstvá, po výmene matky, menej bodavé, majú vyšší medný výnos alebo lepší čistiaci pud. „Aj moje včelstvá boli v začiatkoch o dosť „štipacie“, než tie ostatné, čiže som si postupne obstaral nové matky. Včelstvá získali iné vlastnosti, sú pokojnejšie, preto je dnes práca s nimi oveľa príjemnejšia. Aj keď mi nejaké to žihadlo občas uštedria, keďže s nimi pracujem bez rukavíc. Občasné bodnutie nám včelárom až tak neprekáža, pokiaľ niekto nie je na bodnutie alergický. Berieme to ako istý druh apiterapie,“ dodal s úsmevom T. Doboš. (Apiterapia je liečba včelími produktmi, pozn. redakcie).
Surový propolis, ktorý sa odoberá zo špeciálnych sieťok ponechávaných v úľoch. Získaný propolis je potom základom pre mastičky či obľúbené tinktúry. Včely propolisom vypĺňajú škáry a pokrývajú ním steny úľov. Má antibakteriálny účinok čo chráni včely a dezinfikuje ich príbytky (úle alebo dutiny stromov v divokej prírode). FOTO: Archív T. Doboš.
Pre zodpovedného včelára sa nová sezóna začína na konci tej starej. Bavíme sa o období zazimovania včelstiev paradoxne v teplejších mesiacoch roka – august, september a dopĺňaní zásob na zimu. Svätým pravidlom je, že z plodiska sa med nevytáča. Po vytočení posledného medu je dôležité, aby včely nestrádali. Niektorí včelári začínajú s prikrmovaním už koncom júla. Samozrejmosťou je dôsledné sledovanie zásob. Prirodzených, aj tých po zakŕmení. „Včelám nikdy nevytáčame všetok med. Po odobratí posledného medu je veľmi podstatné, aby včely následne za žiadnych okolností nehladovali,“ zdôraznil T. Doboš.
Práve v tomto období totiž dochádza k výmene generácie krátkovekých včiel za tie dlhoveké. Ich životným poslaním je úspešné prezimovanie včelstva a výchova jarnej generácie. „Tieto včely by mali byť, čo najmenej namáhané, preto so zakrmovaním na zimu netreba veľmi otáľať. Ideálne je, aby bolo včelstvo zakŕmené ešte v čase, kedy dlhovekých včiel nie je veľa. Tým, že sa včelstvo dokrmuje cukrovým roztokom, včely ho musia štiepiť na jednoduché cukry. Keďže to má vplyv na ich metabolizmus a včely sa pri tom vysiľujú, nemali by to robiť už dlhoveké včely, ktoré musia zostať v dobrej kondícii, aby preniesli včelstvo životaschopné až do jari,“ podotkol T. Doboš. Na otázku, či je možné, aby sa cestou zakrmovania včelstiev dostal cukor až do medu určenému na predaj, odpovedá, že k tomu nikdy nedôjde. Včely totiž všetky tieto zásoby spravidla skonzumujú najneskôr pri jarnom rozvoji svojej kolónie. Nič z toho sa do medu teda nedostane. „Ak časť z týchto zásob včelám zostala, včelári ich ešte pred hlavnými znáškami z úľov vyberajú a uskladňujú ako zásobné pre potreby ďalšieho prikrmovania, ak by včely napríklad vplyvom zlého počasia strádali.“
Včelia kráľovná je schopná položiť vyše 2000 vajíčok za deň. Tieto supermamy nezriedka atakujú hranicu 2500 vajíčok – to je výkon, čo poviete? Výsledky ich práce radi obdivujeme na kompletne zaplodovaných plástoch, kde by ste zásoby medu hľadali márne – proste všade samé vajíčko, kam sa len pozriete. Skutočná radosť včelára a ukážka sily i húževnatosti prírody. FOTO: Archív T. Doboš.
Na vrchole sezóny, v čase okolo letného slnovratu, má včelstvo 50 000 až 60 000 včiel. V zime ich počet klesne na 10 000 až 15 000. Počet jedincov v úli však včelár v sezóne eliminuje protirojivými opatreniami. „Aktívne vstupujeme do populačnej explózie tohto superorganizmu, ako včelstvo označujú mnohí odborníci. Včelstvá oslabujeme a z odobratých jedincov vytvárame takzvané odložence, alebo nimi posilňujeme slabšie včelstvá. Cieľom je zabrániť rojeniu silných včelstiev, ktoré môže mať za následok stratu časti včelstva (ak sa roj nepodarí odchytiť) a s tým súvisiaci pokles medných výnosov,“ ozrejmuje včelár.
A ako je to vlastne s tým superorganizmom? Núka sa nám takéto vysvetlenie: „Nemeckí autori napísali nevšednú knihu s názvom Fenomenálne včely, je to veľmi zaujímavé čítanie. Pri včelstve nachádzajú podobné rysy ako u cicavcov, pritom sa celý čas rozprávame o hmyze.“ Tak napríklad produkciu materského mlieka u cicavcov dávajú do súvislosti s materskou kašičkou tvorenou vo včelstve, nízku intenzitu rozmnožovania u cicavcov prirovnávajú k množeniu včiel ako spoločenstva jedným rojením za sezónu. „Telesná teplota ľudí sa pohybuje okolo 36°C, no a podobná teplota je aj pri včeľom plode, cca 35°C“, spresnil matiašovský včelár, pričom priložil ďalšie zaujímavé informácie: „Na stránke vedator.space sa uvádza, že včely sú, podobne ako aj cicavce, schopné učiť sa, konkrétne od iných včiel, majú fotografickú pamäť, údajne vedia počítať či rozlišovať tváre. Mnoho aspektov ich života a správania pritom stále nie je dostatočne vysvetlených, a to sa chystáme kolonizovať Mars, pričom „mikrokozmos“ včely medonosnej je pre nás ešte stále plný záhad.“
Medy bývajú rôznych farieb, chutí a vôni, podľa toho z akej znášky pochádzajú. Tmavšie medy signalizujú prítomnosť medovice. K najobľúbenejším medom patrí agátový, v pláste na obrázku na prvej fotografii. FOTO: Archív T. Doboš.
Ako sa vlastne darilo v tomto roku včelám v našom okrese? Jediný faktor, ktorý včelár nedokáže za žiadnych okolností ovplyvniť je, počasie. Ak chlad alebo dážď nepustia včely z úľa, resp. iné prírodné fenomény zničia zdroje znášky, logicky sa to premietne do výnosu. Rok 2024 však včelstvám prial. „Sezónu hodnotím pozitívne, pretože počasie jednotlivým znáškam prialo, čo nie je bežná vec. Od prvej znášky z ovocných stromov či púpav následne cez agátovú znášku až po neskorú letnú znášku sa stále stretli priaznivé faktory počasia, aby bolo medu dosť. Táto sezóna bola za pomerne krátku históriu môjho včelárenia určite najlepšia.“ ozrejmil T. Doboš.
Priblížil aj výsledky včelárov z nášho okresu. „Registrujem dobrý rok aj u kolegov v okolí. Premostil by som to ešte na úspechy našich medovinárov, čo síce s tohtoročným medom nesúvisí, ale určite treba podčiarknuť víťazné medoviny včelárov zo Sedlísk, ktorí brali prvé priečky v regionálnych, aj celoštátnych súťažiach. Medovina je skvelý produkt, ktorý by sa mal vrátiť na náš stôl. Vie ponúknuť rôzne chute, farby, vône a pripraviť degustačný zážitok, ktorý si dovolím prirovnať ku kvalitným vínam so sladkým charakterom. Nedá mi ešte nespomenúť, že niektoré slovenské pálenice už ponúkajú kvalitné destiláty z medu, ktoré získali pomenovanie medovec. Je to špičkový alkohol na špeciálne príležitosti, určite stojí za povšimnutie.“
Včelár v zime nezaháľa, práve naopak. Nevyhnutnosťou pri prípravách na nadchádzajúcu sezónu je potrebné technické a priestorové zázemie. Popri zvuku remeselných nástrojov znejú na pozadí v dielni podcasty, rozhlasové hry, neraz i svetová klasika… FOTO: Archív T. Doboš.
Aktuálne sme v zimnom období. Aktivita včiel ustála, sú stiahnuté do zimného chumáča, ktorý vyhrievajú a pomaly ujedajú zo zásob. Sú takpovediac v kľudovom režime aj samotní včelári? Dozvedáme sa, že nie. Mnohí si na december ešte naplánovali liečenie svojich včelstiev. Nevyhnutné je vysporiadať sa s rozmachom varroázy (choroba včiel spôsobená klieštikom varroa destructor, pozn. red.), ktorá sa dostala na sklonku roka do bežnej zootechnickej praxe. Otváranie úľov v zime sa pritom ešte pred pár rokmi nezvyklo realizovať, keďže panovalo presvedčenie, že včely počas zimy rušiť netreba. Klieštik však vytvára tlak, na ktorý je potrebné reagovať, včelári z toho dôvodu nezaháľajú ani v chladnejších mesiacoch roka. „Popri poslednom liečení študujeme odbornú literatúru, na ktorú počas roka nemáme čas, spracovávame vosk, propolis, dezinfikujeme staršie rámiky, venujeme sa medovine a prípravám na nadchádzajúcu sezónu čoho predpokladom je potrebné technické a priestorové zázemie. V dielni sa tak zbíjajú nové rámiky, zatavujú medzistienky, robia nové úle… Ak sme v rámci povinného čítania v škole niečo nestihli, je šanca dohnať to po rokoch, práve teraz, cez dlhé zimné večery,“ uzavrel T. Doboš.
„Keď zomrie posledná včela, ľudstvu ostávajú štyri roky.“ Tento citát je pripisovaný Albertovi Einsteinovi. Pre včelára z Matiašoviec sú práve včely kompasom a inšpiráciou objavovať prírodu z nového uhla pohľadu. Sú zároveň výbornou platformou pre „work-life balance“. „V dnešnom uponáhľanom svete mi osobne určite poskytujú rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Včelár sa zároveň pozerá na svet inými očami. Nedočkavo sleduje hlavne z jari, čo a kedy kvitne, v akom počasí, aby si to vyhodnocoval vo vzťahu k svojej včelnici. Kvety sa stávajú potom jeho vášňou. Nech cestujem kdekoľvek po svete, vždy si všímam, kde kvitnú aké kvety a či na nich uvidím sedieť včelu. Musíme mať na zreteli, že včely sú najvýznamnejším opeľovačom, aj keď nie jediným. Ich podiel je zhruba na úrovni 70%. Ak si uvedomíme ich nezastupiteľnú hodnotu, pochopíme, že je nevyhnutné sa o nich starať a vytvárať pre nich priaznivé životné podmienky či už v meste, alebo na dedine.“
