V týchto dňoch, môžeme na oblohe pozorovať početné kŕdle vtákov letiacich v klinovitej formácii. Mnohí sa mylne domnievajú, že to letia husi. Sú to však žeriavy popolavé. Od letiacich husí ich môžeme rozoznať podľa dlhých nôh ďaleko presahujúcich chvost a charakteristického hlasu. V prípade že narazia na stúpavý vzdušný prúd snažia sa krúživým letom vystúpať čo najvyššie až do 700 m nad terénom. Údolie riek Topľa a Ondava patrí k najvýznamnejším migračným trasám cez Slovensko. V jarnom období sa sústreďujú v okolí rybníkov na Sennom v počtoch až do 10 000 jedincov. Vtáky tu odpočívajú, zbierajú potravu a pripravujú sa na prelet Karpát. Keď nastanú vhodné poveternostné podmienky vydávajú sa na sever v kŕdľoch od 50 do 200 jedincov, výnimočne až do 1000 vtákov. Jedna z trás vedie aj priamo nad centrom Vranova. Jesenná migrácia je menej nápadná, žeriavy často letia v noci a zastavujú sa až v Maďarsku na puste.
Žeriav popolavý je veľký vták s dlhými nohami a krkom a s charakteristickým popolavo-sivým sfarbením. Žeriavy hniezdia hlavne v severovýchodnej Európe a na Sibíri. Obývajú rybníky s rozsiahlym porastmi trste a pálky, prípadne močiarovitým územím, ale aj podmáčané riedke lesy v ktorých si z rastlinného materiálu stavajú kopovité hniezda. Pri dvorení predvádzajú žeriavy charakteristický tanec, pri ktorom sa klaňajú a vyskakujú do výšky s roztiahnutými krídlami. V apríli až máji znášajú zvyčajne dve vajcia, na ktorých obidvaja striedavo sedia asi jeden mesiac. Mláďatá sú nekrmivé a rodičia ich vodia ďalších 8 – 10 týždňov. Aj potom sa rodina zdržuje pohromade. Žeriavy sa živia hmyzom, rastlinami, zrnom a hľuzami alebo korienkami. Často ich môžeme vidieť na poliach po zbere kukurice. Zimujú v Stredomorí a v Malej Ázii.
Peter Pjenčák
Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou
