Archeopark Živá Archeológia v Hanušovciach nad Topľou otvoril svoje brány prvýkrát pred dvoma rokmi. Pri tejto príležitosti sa konal v jeho priestoroch archeofestival Tisícročia za palisádou 4, ktorý obohatil workshop Čarovanie s hlinou.
Archeopark vznikol vďaka spolupráci Vlastivedného múzea v Hanušovciach a jeho poľského partnera Muzea Podkarpackeho v Krosne v rámci projektu Archeologické dedičstvo regiónov – šanca na rozvoj turistiky. Komplex zaberajúci plochu cca 3500 m2 ohradený obrannou palisádou pozostáva z piatich obydlí simulujúcich časy paleolitu, neolitu, doby bronzovej, doby železnej a slovanského obdobia. Dva úspešné roky interaktívnej archeologickej expozície pod holým nebom si odborná verejnosť, aj laickí návštevníci pripomenuli v sobotu archeofestivalom Tisícročia za palisádou 4. „V úvode festivalu, ktorý tradične otvorila hymna archeoparku od známeho polyinštrumentalistu Michala Smetánku, sa predstavili „ľudia minulých dôb“, tzn. postavy z piatich období – Ulimon zo staršej doby kamennej, Miara – veľká matka z mladšej doby kamennej, Felippen z mladšej doby bronzovej, Kelt Praxites z mladšej doby železnej a kňažná Slavomíra z včasného stredoveku,“ uviedla riaditeľka Vlastivedného múzea v Hanušovciach Mária Kotorová.
Všetkých päť historických postáv pomohlo priblížiť svoju dobu a jej charakteristiku, pričom v rámci archeofestivalu vystupovali ako spolukomentátori a sprievodcovia pri jednotlivých obydliach počas obhliadky archeoparku. Okrem nich mohli návštevníci obdivovať zručnosť remeselníkov, vykonávajúcich rôzne činnosti – pletenie košov z prútia, štiepanie kameňa, výrobu keramiky v ruke a na kruhu, výrobu šperkov z medeného drôtu, zdobenie perníkov, pradenie, vyšívanie rekonštruovaných dávnovekých vzorov, tkanie tkaníc na malých krosienkach, kopanie políčka drevenou motykou, lukostreľbu a i. Všetky činnosti bolo možné nielen pozorovať, ale priamo sa aj do nich zapojiť a vyskúšať si ich. „Keďže aj ľudia minulosti jedli radi dobré jedlo, nesmelo chýbať ani pri výročnej slávnosti v archeoparku. Tentokrát nahradili známu kašu a placky šošovica s mäsom. Návštevníkom sme zároveň chceli ukázať, že k najstarším jedlám nemohla patriť kukurica, zemiaky, či paprika, ktoré dnes vnímame ako tradičnú súčasť našej stravy,“ dodala M. Kotorová.
Neodmysliteľnou súčasťou archeofestivalu sú zvieratá. Popri tých, ktoré je v archeoparku možné vidieť kedykoľvek, potešili aj kone z Ranča Breziny, pretože skúsení jazdci pomohli návštevníkom okúsiť pohľad na svet z konského chrbta.
Popri početných popularizačných interaktívnych podujatiach pre verejnosť sleduje Vlastivedné múzeum aj odborné ciele v rámci mladej vednej disciplíny – experimentálnej archeológie. Vďaka úspešnému projektu, ktorý podporil Fond na podporu umenia, zrealizuje 5 workshopov, v rámci ktorých sa vyškolia pracovníci múzea a externí spolupracovníci v remeselných činnostiach – výroba keramiky (vrátane stavby hrnčiarskej pece), výroba sklenených korálikov, štiepanie kameňa technikami doby kamennej, tkanie na zvislých krosnách (štýl doby železnej) a odlievanie bronzových predmetov. Workshopy povedú skúsení remeselníci, ktorí sa týmto činnostiam venujú dlhodobo. Každá z aktivít bude podrobne dokumentovaná a publikovaná v praktickej príručke. „Prvý workshop Čarovanie s hlinou sa pod vedením Amálie Holíkovej začal už v piatok prípravnými prácami pre stavbu hrnčiarskej pece, ktorá sa bude využívať na experimentálny výpal keramiky. Súčasne pokračoval školením dvoch našich pracovníkov v technike stavby pece a keramikárka ich usmernila vo výrobe keramiky v ruke a na kruhu. V našej digitálnej dobe bude určite zaujímavé sledovať, ako sa musíme pokorne učiť technikám známym pred tisícročiami,“ pripomenula M. Kotorová.
