„Všetci si pamätáme, ako nás vždy dokázala rozšantiť svojimi šibalskými očami a úsmevom…“
Priatelia nezabúdajú! Potvrdili to aj v sobotu svojou účasťou na 4. ročníku Memoriálu Elišky Lenkovej. Na palubovke ZŠ Bernolákova sa predstavili „Dôchodkárky“, „Koňare“, „Obchodňare“ a „Výťahári“.
Eliška Lenková bola veselá baba a talentovaná hádzanárka, no v roku 2013 do jej života zasiahla krutá správa – lekári u nej diagnostikovali leukémiu. Napriek tomu, že bola bojovníčkou, zákernej chorobe v októbri pred štyrmi rokmi podľahla. Rodina a priatelia však spomienku na ňu zapadnúť prachom nenechali a každý rok sa na jej počesť stretávajú na hádzanárskom turnaji.
Tento rok sa konal 4. ročník Memoriálu Elišky Lenkovej. Jej bývalé spoluhráčky si dali recesistický názov „Dôchodkárky“, partia okolo trénera Jána Lazúra nastúpila ako „Obchodňare“, na chuť hádzanej prišli aj vranovskí nohejbalisti – „Výťahári“ a hosťami z Prešova boli „Koňare“.
Sobotňajšie športové dopoludnie sa začalo svätou omšou v Bazilike Minor Narodenia Panny Márie. Po jej skončení sa všetci presunuli na cintorín, aby Eliške venovali tichú spomienku a modlitbu. Memoriál otvoril primátor Vranova nad Topľou Ján Ragan. Po príhovore maminy Evy Lenkovej odspievala jej sestra Šárka skladbu „Anjel“ od Desmodu a Hymnu vranovských hádzanárok, ktorá vychádza z originálu melódie „Láska je tu s nami“ od Petra Nagya. „Eliška bola zžitá so športom, pričom najviac milovala hádzanú, preto sme sa rozhodli na počesť jej pamiatky zorganizovať memoriál. Eliška bola totiž vždy za to, aby mali ľudia k sebe blízko…, aby stále vznikali nové priateľské putá…, aby sme sa mali, jednoducho, radi a boli spolu šťastní… Všetci si pamätáme, ako nás vždy dokázala rozšantiť svojimi šibalskými očami a úsmevom. Spolu s rodičmi si vážime, že priatelia na našu Elišku nezabúdajú a spomienku na ňu si v srdci stále uchovávajú ako živú,“ uviedla Eliškina sestra Šárka.
Keď počas slávnostného vyhodnotenia spievala druhýkrát Hymnu vranovských hádzanárok, dievčatá sa postarali o silný emotívny moment, pretože spontánne objali manželov Lenkovcov a aj takto vyjadrili, ako hlboko si vo svojich srdciach uchovávajú spomienku na Elišku.
