Národná kultúrna pamiatka Vodný hrad vo Vranove nad Topľou. Čo je z jeho histórie pravdivým príbehom? Čo sa do faktov nezmestilo a stalo sa legendou? Historik Krajského múzea v Prešove Jakub Šnajder dal v našom rozhovore odpovede na obidve otázky.
Identitu každého mesta, obce, regiónu… definuje aj jeho história. Vo Vranove nad Topľou jej dominuje vodný hrad, ktorý stále skrýva mnoho zaujímavostí. Reálne, aj symbolicky. V areáli Gymnázia C. Daxnera sa pod asfaltovým ihriskom nachádzajú dve podlažia, ktoré patrili k hradnému areálu, slúžili ako pivnice a ešte nevydali všetky svedectvá.
Existenciu pivničných priestorov pripomenul v minulosti riaditeľ Mestského domu kultúry a dnes aj poslanec Prešovského samosprávneho kraja Alfonz Kobielsky. Myšlienku oživiť časti priestorov hradu, v ktorom sa vydávala legendárna Alžbeta Báthoryová, predstavil v rozhovore pre Vranovské NOVINKY ešte v roku 2015. „Vranov bol v minulosti letným sídlom panovníckych rodín a významným obchodným centrom, pretože Matej Korvín mu udelil právo skladu. Najviac však vo verejnosti rezonuje skutočnosť, že vo Vranove sa vydávala známa krvavá pani Alžbeta Báthoryová. Som presvedčený, ak by sme mali tieto priestory opravené, známy film Juraja Jakubiska by sa natáčal u nás. Pre Vranov je to veľmi dôležitý objekt, pretože v ňom máme hmatateľnú stopu o vzniku a stredovekej histórii mesta,“ zdôraznil v rozhovore pred desiatimi rokmi Alfonz Kobielsky.
Tému vodného hradu vo Vranove nad Topľou otvoril riaditeľ Mestského domu kultúry Alfonz Kobielsky.
Historicky presný a overiteľný dátum vzniku hradu neexistuje. Odborná verejnosť vychádza z faktu, podľa ktorého sa v druhej polovici 14. storočia nachádzala vo Vranove rezidencia patriaca majiteľom mesta – rodu Rozgoňovcov. O storočie neskôr už je k dispozícii listinný materiál, ktorý zmieňuje stavbu ďalších objektov. Dôležitá je v tomto kontexte zmienka z roku 1472, kedy Reynold II. z Rozhanoviec dostal od panovníka povolenie obohnať svoj kaštieľ, po vzore iných opevnených kaštieľov, hradbami. Keďže hrad má prívlastok vodný, logicky sa očakáva, že okolo hradieb bola vodná priekopa. K takejto interpretácii nabáda aj rytina Justusa van den Nypoorta z roku 1686, ktorá bola vytvorená do učebnice geometrie a matematiky. Práve podľa nej vznikla pre expozíciu regionálnych dejín Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou v 90-tych rokoch minulého storočia maketa zobrazujúca aj vodnú priekopu. „Napriek tomu, že na makete je vodná priekopa, písomnú zmienku o nej nemáme. Napr. v prípade slobodných kráľovských miest Košice a Prešov máme stav hradieb zachytený detailne. Mestá častokrát vynakladali na výstavbu, údržbu alebo v prípade poškodení počas vojnových konfliktov na opravu veľké finančné prostriedky. O týchto investíciách a nákladoch sa viedli podrobné dokumenty, no v prípade Vranova takéto informácie nemáme. Na makete sú tiež zobrazené brány a hradby, ale ani o nich neexistujú záznamy, ktoré by potvrdzovali ich existenciu,“ uviedol Jakub Šnajder.
Historik Jakub Šnajder.
Vodné priekopy mali strategickú obrannú funkciu. Príkladom je hrad Parič v Trebišove, ktorý bol postavený na rovine. To znamená, že bol zraniteľnejší a toto bola jediná možnosť, ako znásobiť jeho šancu ubrániť sa pred nepriateľom. Jakub Šnajder existenciu vodnej priekopy v teoretickej rovine nevylučuje, no pridáva ďalší argument, ktorý tejto teórii prakticky nepridáva. Rovnako si pre reálnu ilustráciu treba predstaviť, že nešlo o monumentálne dielo, ale hradby siahali maximálne do výšky troch metrov. „V staršej literatúre viacerí historici znázorňovali hrad s vodnou priekopu. Napájaná mala byť z miestneho potoka, ktorý aj dnes tečie neďaleko. Realita doby však mohla byť úplne iná, a teda, že súčasný potok tam vôbec nemusel byť. Pivnice, ktoré sa zachovali a sú pomenované ako národná kultúrna pamiatka Vranovský vodný hrad, sú na svahu kopca, preto nie je pravdepodobné, aby tam bola nejaká vodná priekopa,“ vysvetlil J. Šnajder.
Kde sú pochovaní rodičia Alžbety Báthoryovej?
Kde je miesto posledného odpočinku Anny a Juraja Báthoryovcov, rodičov Alžbety? Historickým faktom je, že pochovaní boli v krypte v Kostole sv. Štefana. Dôkazov o tom je viac, napr. aj list ich syna Štefana, ktorý v ňom píše, že by chcel byť pochovaný spolu s nimi vo Vranove nad Topľou. „Šľachta bola pochovávaná v krypte pod svätyňou. Predpokladáme, že tomu inak nebolo ani vo Vranove nad Topľou. V prípade Kostola sv. Štefana bola svätyňa orientovaná z dnešného parku cez cestu smerom k chodníku. Svätyňa mohla byť pod súčasnou cestou alebo až za ňou. To, či sa krypta v tomto priestore stále nachádza, nie je stopercentne vylúčené. Potvrdiť alebo vyvrátiť by to však musel archeologický prieskum,“ reagoval Jakub Šnajder.
Vranovský hrad mal viac majiteľov. Najviac pozornosti púta rod Báthoryovcov. Mesto Vranov a panstvo Čičva získali od Rozgoňovcov v roku 1523. Napriek tomu, že mainstreamovo sa do popredia dávajú najmä dejinné udalosti súvisiace s hradom Čachtice, nič to nemení na tom, že najmä po bitke pri Moháči získal Vranov v spojení s týmto rodom významné postavenie. V čase, keď turecké vojská zaberali juh Uhorska, šľachta sa sťahovala na svoje severnejšie majetky. Pamiatkou na tento rod je dodnes Bazilika Minor Narodenia Panny Márie, ktorú dal v roku 1580 postaviť brat Alžbety Báthoryovej Štefan s manželkou Eufrozínou Drugethovou. „Kostol sv. Štefana, v ktorom sa vydávala Alžbeta Báthoryová a ktorý dnes už nestojí, bol kalvínsky. Rovnako kalvínska bola dnešná Bazilika Minor. Rozdiel bol v tom, že Kostol sv. Štefana bol určený pre slovensky hovoriace obyvateľstvo a Bazilika Minor pre maďarsky hovoriacich občanov. V tom čase to odrážalo skladbu obyvateľstva vo Vranove, ktorá bola v pomere viac-menej na 50 na 50,“ dodal J. Šnajder.
Rytina Justusa van den Nypoorta z roku 1686.
Svadba Alžbety Báthoryovej s Františkom Nádašdym sa konala 8. mája 1575. Podľa písomných dokladov sa svadby zúčastnilo až 4500 hostí. Jakub Šnajder vysvetľuje, že pod stredovekou šľachtickou svadbou si musíme predstaviť iný priebeh, než aký poznáme zo súčasnosti. „Na takéto svadby sa pozývali hostia z celej krajiny, vrátane panovníkov. Členovia aristokratických rodov prichádzali v sprievode svojich dvoranov, ktorí sa o nich starali. Obrad prebiehal, samozrejme, v kostole a hostina v reprezentatívnych priestoroch na hrade, ale celá slávnosť sa podobala v našom ponímaní na jarmok. Nebolo výnimkou, že svadba trvala aj týždeň. Keďže sa bavíme o niekoľkých tisícoch hostí, nebolo ich možné všetkých ubytovať v priestoroch hradu, preto bývali v stanoch a celé mesto aj vďaka ním žilo,“ pripomenul J. Šnajder.
Maketa Vranova vznikla v závere minulého storočia, ale nie je úplne historicky presná.
Úpadok komplexu budov, ktoré patrili k vranovskému vodnému hradu, sa predpokladá v súvislosti s poľsko-uhorskou vojnou, kedy došlo k ich výraznému poškodeniu. Situácii nepomohlo ani to, že postupne zanikal jeho vojenský a strategický význam. Na území mesta sa dnes nachádzajú iba pivnice v areáli Gymnázia C. Daxnera, ktoré prešli čiastočným archeologickým prieskumom. Postavené boli v 15. storočí. Postupne sa dobudovávali o ďalšie podlažie s tým, že ich prestavba prebiehala ešte aj v 18. storočí. „Tieto priestory mali jednoduchý praktický význam. Slúžili na uskladnenie potravín a najmä nápojov. Iný spôsob, ako potraviny zakonzervovať, aby dlhšie vydržali, totiž v tom čase nemali. Máme presný inventár z Vranova, aj z hradu Čičva, čo všetko a v akom množstve tam bolo uskladnené. Môžem povedať, že najčastejšie sa spomínajú pivo, víno, kapusta a bryndza,“ vymenoval J. Šnajder.
Je tajná chodba na hrad Čičva iba legendou?
K hradom patria legendy. Vranovskou legendou sú chodby z vodného hradu do Baziliky Minor Narodenia Panny Márie a na hrad Čičva. „Teoreticky, aj prakticky by to možné bolo, ale pravdou je, že o nich nemáme žiadne dôkazy. Takéto rozsiahle stavby by totiž museli byť vedené v účtovných dokladoch, pretože ich vybudovanie by si vyžiadalo nemalé financie. Tento typ legiend neprekvapuje, pretože ich nachádzame pri viacerých hradoch, no v prípade Vranova nad Topľou takéto dôkazy naozaj nemáme,“ uviedol Jakub Šnajder.
