DLHÉ KLČOVO: Šaffova ostroha pripomenie púte v obci s 30 000 veriacimi

Reklamný priestor

„Modli sa ruženec, bo ťa chcem navštíviť a v tvojom dome prebývať,“ týmito slovami sa mala prihovoriť Panna Mária v Dlhom Klčove vdove Anne Mezej, rodenej Šaffovej. Jedno z najvýraznejších období v histórii obce bude hlavným motívom piatkového programu Obdobnica. Pozývame na jubilejný 30. ročník celoštátnej súťaže a prehliadky sólistov tanečníkov v ľudovom tanci Šaffova ostroha!

Prečítajte si tiež

Dokument o Jurajovi Šaffovi je poctou človeku a tanečnému velikánovi

Juraj Šaffa z Dlhého Klčova, ako nositeľ ľudových tradícií, inšpiruje celé generácie. V jeho rodnej obci sa na počesť tejto výraznej osobnosti koná už takmer tri desaťročia celoštátna súťaž sólistov tanečníkov v ľudovom tanci Šaffova ostroha. Práve o tejto neprehliadnuteľnej osobnosti, ale aj o zákulisí podujatia nesúceho meno po tomto skvelom tanečníkovi natočil kolektív Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove […]

Viete si predstaviť dnes v Dlhom Klčove alebo akejkoľvek obci v okolí 30 000 pútnikov? Viete si to predstaviť v dobe, kedy sa cestovalo maximálne na vozoch? Do príbehu o Slovenských Lurdoch, ako obec nazvala v jednom zo svojich obrazov maliarka Anna Lesznai, pozývajú členovia detského folklórneho súboru Rovinka, folklórneho súboru Rovina a folklórnej skupiny Rovina.

Od decembra 1922 do januára 1923 sa vdove Anne Mezej, rodenej Šaffovej mala zjavovať Panna Mária. Hoci cirkev to oficiálne nikdy neuznala, v archívnych materiáloch sa zachovalo svedectvo duchovného zo Sačurova Augustína Hegedüsa ml. Práve na základe opisov jeho videnia namaľovala Anna Lesznai obraz, ktorý je dodnes prestolným obrazom v chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky. „Anna Lesznai bola židovského pôvodu, vzdelaná a inteligentná žena so spoločenským postavením. Keď o zjaveniach v Dlhom Klčove hovorila vo vysokých kruhoch, išla s kožou na trh. Napriek tomu nedbala na svoju reputáciu, ale stála za našou obcou. Aj z toho nám vychádza, že udalosti, o ktorých sa teraz rozprávame, zanechali v ľuďoch hlbokú stopu,“ zdôraznila starostka Ľubica Zubková.

A prerozprávala spomienku veriacich z Dlhého Klčova zo stretnutia s kardinálom Jozefom Tomkom v Ríme, ktorý navštívili pred pár rokmi s otcom Patrikom. „Keď námestím prechádzal kardinál Tomko, otec Patrik bol vždy akčný, tak ho spolu s našimi veriacimi zastavili a pozdravili. Kardinál Tomko sa ich opýtal, odkiaľ sú. Odpovedali mu, že z Dlhého Klčova, ale hneď dodali, že našu obec poznať nebude. Svojou pohotovou reakciou ich prekvapil – Z Kolčova Dluhoho, dze še Panenka Mária zjavila?“ zaspomínala si na rodáka z Udavského Ľ. Zubková.

Jednou z predlôh pre scenár piatkového programu je spomínaný obraz Slovenské Lurdy. Starostka Ľubica Zubková pristúpila k písaniu dialógov s pokorou a to nielen tým, že hodiny debatovala s najstaršími pamätníkmi, ktorí jej reprodukovali spomienky uchované od rodičov či starých rodičov. „Nemám právo a ani si nedovolím spracovať túto tému z pohľadu cirkvi. Pravdou však je, že do Dlhého Klčova chodili ľudia s vierou,“ dodala Ľ. Zubková.

Práve vďaka finančným darom veriacich sa podarilo postaviť miestny Gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v rekordne krátkom čase. Od 15. júla 1923 do 28. augusta 1924. Podľa dobových brožúr sa na prvom oficiálnom odpuste zúčastnilo 30 000 ľudí. „Náš chrám budovali spolu gréckokatolícki, aj rímskokatolícki veriaci. Na zvonoch, o ktorých sa hovorilo, že boli najsilnejšie v okrese, je napísané – Zvony dali vyrobiť rímsko a gréckokatolícki veriaci v Dlhom Klčove,“ vysvetľovala Ľ. Zubková.

Z historického kontextu je dôležité uvedomiť si, že pútnici do Dlhého Klčova prichádzali od 15. augusta na rímskokatolícky odpust do 28. augusta na najväčšiu gréckokatolícku púť na sviatok Uspenija – Zosnutia Presvätej Bohorodičky. „Pútnici bývali u známych, v stodolách, niektorí sa rozložili na lúkach… Niečo si doniesli so sebou, chlieb sa napr. piekol na týždeň, niečo im ponúkli domáci. Hoci ľudia žili v skromných pomeroch, mali bližšie k viere a dokázali si pomôcť, preto pútnikov nenechali napospas osudu. Aj z toho mála, čo mali, sa vedeli podeliť,“ pripomenula starostka Dlhého Klčova.

Scenár programu Obdobnica je vyskladaný z viacerých obrazov. Každý z minipríbehov je o umeleckom spracovaní originálnych spomienok, žiadna fabulácia. Autentickosť dáva každej zo scén absolútne novú pridanú hodnotu. História Dlhého Klčova ožije na pódiu kultúrneho domu naozaj nezameniteľným a dojímavým spôsobom. „Ak sa započúvame do spomienok, musíme si uvedomiť, že to, čo je dnes pre nás folklór, bolo pre ľudí prirodzenou súčasťou ich každodenného života. Ľudové tradície, ktoré si ideme pripomenúť, reálne žili. Hoci pútnici a prosacie k nám prichádzali, bežný život sa pre našich ľudí nezastavil. A práve toto všetko, čím a ako žilo Dlhé Klčovo počas púti chceme ukázať. Niekoho zaujme naše spracovanie tradícií, niekto si v našom programe nájde silné duchovné posolstvo,“ dodala Ľ. Zubková.