Skupina Maduar a neskôr duo MC Erik a Barbara valcovali v 90. rokoch slovenské diskotéky, vládli hitparádam a predávali tisíce albumov. Hoci sa ich profesionálne cesty časom rozišli, hity ako Do it, U cant stop, I feel good, či v slovenčine naspievané balady Sen, Keď príde láska a Anjel z pamäte fanúšikov nevymizli. Obaja umelci, Erik Aresta a Barbara Haščáková, sa o „nesmrteľnosti“ svojich skladieb mohli presvedčiť aj počas nedávneho turné, v rámci ktorého zavítali aj do EKG Clubu vo Vranove nad Topľou.
Ako nám vysvetlil Erik Aresta, spolu s Barbarou sa rozhodli využiť jej prítomnosť na Slovensku a pri tejto príležitosti absolvovali zopár vystúpení po slovenských a českých destináciách. „Pred dvoma rokmi sme nahrali album, ale Barbara sa musela vrátiť do USA, preto sme tento materiál ďalej nerozvíjali. Jednoducho, nevyšiel nám čas na ďalšie promo po rádiách alebo aby sme natočili klip. Dnes už nemáme veľké plány, iba si chceme zaspomínať na našu spoločnú umeleckú minulosť. Podľa reakcií ľudí si dovolím neskromne povedať, že je to aj pre nich príjemné zaspievať si spolu s Barbarou Sen alebo Anjela,“ uviedol Erik Aresta.
O tom, že fanúšikovia na Erika a Barbaru nezabudli, sa mohli presvedčiť aj v jednom z hotelov v Michalovciach, kde boli ubytovaní. „Majiteľovi hotela a personálu sme sa chceli pri odchode poďakovať spoločnou fotografiou. Keď si to všimli svadobčania, časť z nich vyšla von a začali sa s nami fotiť. Priznám sa, že to bolo milé. Z jednej fotky pre hotel nakoniec vzniklo 20-minútové fotenie, počas ktorého sme si pokecali o minulosti a rozdali niekoľko podpisov na podpisové kartičky,“ usmieval sa Erik.
Erika a Barbara aj po rokoch potvrdili, že na pódiu si rozumejú a Vranov si omotali okolo prsta okamžite, ako vyšli na pódium. „Po ceste na vystúpenie sa v aute najskôr dlho rozprávame, zasmejeme sa na spoločných príhodách a potom si púšťame pesničky na pripomenutie, no s textami je to ako s bicyklovaním. Keď sa to človek raz naučí, už to nezabudne. Cestou do Michaloviec sme si tiež pustili CD a keď sme začali blbnúť, bolo mi len ľúto, že nebolo zapnuté nahrávanie, lebo naše nové čínsko-japonské verzie skladieb Keď príde láska a Sen, by išli na dračku. Škoda, že tento náš umelecký počin ostal nezaznamenaný a nenávratne sa stratil na slovenských cestách,“ smiala sa Barbara.
Hoci Maduar pôsobil na scéne od roku 1986 a po ročnej pauze sa Erik vrátil do pôvodnej zostavy v roku 1992, s Barbarou začali spolupracovať až o dva roky neskôr pri natáčaní albumu v košickom štúdiu Slovenského rozhlasu. „Stále sme mali pocit, že našim piesňam niečo chýba. Poprosili sme teda Ľubu Sabadošovú, či nám nevie odporučiť nejakú speváčku a ona priviedla Barbaru. Keď sme ju počuli zaspievať Anjela, bolo vymaľované,“ zaspomínal si Erik.
Už na začiatku spoločnej kariéry bolo Erikovi jasné, že Barbarine spevácke kvality presahujú hranice tanečnej scény, preto, podľa jeho slov, vyvíjali v kapele maximálne úsilie, aby ju presvedčili, nech to s nimi predsa len skúsi. Barbara nakoniec iba potvrdila jeho konštatovanie, že účinkovanie v komerčnom projekte jej v ďalšej kariére neuškodilo. „Dlho som rozmýšľala, či s Maduarom začať spievať, lebo som chcela robiť iný žáner, ale chlapci ma presvedčili. Sľúbili mi, že to bude perfektné a mali pravdu. Určite to neľutujem,“ priznala Barbara.
Po rozpade úspešného dua sa Erik usadil v Prahe, kde pôsobí ako DJ. Svoju hudobnú budúcnosť si dramaticky neplánuje, skôr jej necháva voľný priebeh. „Otec príde domov a pýta sa, kde je mama. Syn mu odpovie, pred hodinou odišla na päť minút k susedke. So mnou je to podobné, pred dvanástimi rokmi som si dal dvojročnú pauzu, z toho osem rokov pripravujem nový projekt. Stále však s ním nie som spokojný alebo mám pocit, že ešte nenastala správna doba. Občas urobím nejaké nové piesne, potom ich odložím a ďalej si žijem svoj pokojný život. S hudbou som však stále v kontakte ako DJ. Vždy som chcel baviť ľudí a ako DJ mám na to výbornú príležitosť,“ zdôraznil Erik.
Maduar, či MC Erik a Barbara začínali v čase, kedy bol náš šoubiznis v plienkach. Podľa Erika je medzi novinármi píšucimi v 90. rokoch a dnes diametrálny rozdiel. „Na začiatku našej kariéry v rokoch 1994/1995 nikto nevedel, kto je moja priateľka a ani sa ma na to nikto nepýtal. Ak prišiel novinár na rozhovor, zaujímalo ho ako vznikala doska, kde sme brali inšpiráciu, či si píšeme texty sami. Všetko sa týkalo hudby… Dnešný bulvár absolútne nezaujíma, čo robíme. Po zdvorilostnej otázke, ako sa nám spievalo, hneď prechádzajú na moje súkromie a ja ho nemám potrebu ventilovať v médiách,“ vysvetľoval Erik.
Barbara sa po presťahovaní do USA stratila z očí slovenskej verejnosti, no napriek cestovaniu po Amerike a novému súkromiu hrá hudba v jej živote, aj vďaka vlastnému nahrávaciemu štúdiu, stále dôležitú úlohu. „Skladby si nahrávam a produkujem sama, a i keď mám veľa nového materiálu, nič nerobím nasilu. Som rada, že môžem napr. veľa cestovať, čo ma baví a popritom niečo zložiť. Na druhej strane, je pre mňa príjemné môcť si so slovenskými fanúšikmi zaspomínať na minulosť. Hoci medzitým vzniklo množstvo nových piesní, oni si stále pamätajú naše skladby, ktoré im teda radi a s láskou zaspievame,“ uviedla na záver Barbara.
