vranovské novinky spektrum týždenník okresu vranov nad topľouČlánky / M. Jantek sa zaradil do trénerskej ligy k J. Kloppovi!

Keď som promoval na Facebooku posezónny rozhovor s trénerom MFK Vranov Miroslavom Jantekom, napísal som: „Po ubolenom futbalovom roku na Slovensku, predsa len, pohladenie fanúšikovskej duše.“ Tento „blog“ nezačínam skopírovaním môjho statusu náhodou. Vedie ma k tomu konštatovanie, že futbal sa nehrá ani na góly, ani na body, ale pre radosť a práve táto filozofia sa mi vybaví pri spomienke na jarnú časť uplynulého ročníka, pričom sa mi spája s osobnosťou M. Janteka.

Od vstupu Vranovského Spektra na trh som mal tú česť spolupracovať so štyrmi trénermi, no najzložitejšiu pozíciu z nich mal M. Jantek. Pripomeniem, že k mužstvu nastúpil tesne pred začiatkom jarnej časti, z kádra mu odišiel najlepší strelec J. Adam a tabuľkové postavenie radšej spomínať nebudem. Nový kouč vzal na seba veľkú dávku rizika, lebo ak by sa vypadlo, nikoho by nezaujímali okolnosti za akých sa súťaž nepodarilo zachrániť. M. Jantek sa však o svoje meno nebál a táto črta mi ňom imponovala najviac. Žiadny alibizmus! Fanúšikovia si mohli „iba“ prečítať trénerove vyjadrenia, z ktorých sa v printovej podobe emócie ťažko identifikujú. S výnimkou dvoch zápasov som s ním robil rozhovor po každom stretnutí a hoci nie vždy bolo ľahko, nikdy nevyplakával. Na mysli mám napr. zápas v Poprade, kde sa dala hodiť všetka špina na rozhodcov, ale M. Jantek si situáciu neuľahčil, naopak rezervy konštruktívne hľadal vo vlastných radoch. To isté môžem napísať o prehre 2:4 v Prešove, po ktorej by mu nikto nevyčítal, keby za druhopolčasový výkon poslal zverencov do okresnej súťaže. Podobných výhovoriek by som našiel viac. Po každom z vystúpení stál za hráčmi nielen pred diktafónom, ale aj off record zdôrazňoval ako je dôležité nepodľahnúť tlaku a sám išiel v tomto smere príkladom, lebo za každých okolností (či sa vyhralo, remizovalo alebo prehralo) si dokázal zachovať chladnú hlavu. Nad mužstvom držal pevne ochrannú ruku a hráči mu to vrátili na trávniku. V minulej sezóne sa asi najviac hovorilo o Juppovi Heynckesovi a Jurgenovi Kloppovi. Bez akéhokoľvek nadsadenia si dovolím napísať, lebo som o tom skalopevne presvedčený, že svojou filozofiou, navyše realizovanou v neporovnateľných podmienkach, si miesto medzi nimi určite zaslúži i M. Jantek.

Na prácu odvedenú M. Jantekom sa pozerám v širšom kontexte. K A-mužstvu nastúpil v čase, kedy si futbaloví fanúšikovia neužívali veľa radosti, a teraz nemám na mysli iba okolnosti súvisiace so zimnými turbulenciami v MFK. Na Slovensku sa v poslednom (minimálne) roku nebolo čím pýšiť. Reprezentácia padajúca na dno, európske poháre tabu a toto všetko citlivá duša fanúšikov aj vo Vranove vnímala. Preto je dôležitá eufória, ktorú M. Jantek naštartoval. Za všetky zápasy spomeniem posledný domáci so Spišskou Novou Vsou. Hoci sa hralo v nedeľu, hlavná tribúna bola plná, ľudia fandili, tlieskali... Rovnaký kúsok sa podaril so staršími dorastencami. Ich progres v prístupe znamená oveľa viac ako prezrádza pohľad do tabuľky, i keď Stano Soták dodržal slovo, ktoré mi dal v rozhovore a so spoluhráčmi neskončil posledný.

Čím dlhšie sa pohybujem v zákulisí, tým viac som presvedčený o pravde s fungujúcim trojuholníkom funkcionári – tréner – hráči. Na tomto mieste sa žiada oceniť najmä entuziazmus a kus odvedenej práce v podaní Jozefa Uhlíka. Nebudem sa rozpisovať doširoka, uvediem iba jedno principiálne porovnanie. V poslednom jesennom kole zdolal Vranov doma Martin 7:1, ale nikto z vtedajšieho vedenia si cestu do kabíny, kde by sa hráčom za prvú polovicu sezóny poďakoval, nenašiel. Tesne po skončení posledného jarného vystúpenia v Martine mi po víťazstve telefonoval J. Uhlík a poprosil ma iba o jednu vec: „Imro, poďakuj sa hráčom!“. Vranov nie je (a asi ani nikdy nebude) klubom, v ktorom budú hráči zarábať 300 tis. libier týždenne, no podať každému ruku po skončení sezóny nezávisí od rozpočtu, ale od úcty, ktorá s hĺbkou peňaženky nemá nič spoločné.

Na záver som si nechal adminov webu a fanúšikovskej facebookovej stránky MFK Vranov Jána Tkáča a Martina Tiritu. V lete začnem dvanástu novinársku sezónu a veľmi presne viem, čo znamená zháňať a spracovávať informácie, aby boli aktuálne. Svojho času som vyrábal spravodaje pre Stropkov a Svidník, v Stropkove som sa pokúšal rozbehnúť aj web... Môžem odprisahať, že v priebehu celej sezóny sú to hodiny voľného času stráveného nad napĺňaním obsahu webu, či stránky na FB. Obidvaja páni nielenže nepozerali na hodinky, ale ich kreativita vysoko presahuje úroveň III. ligy, pretože s fanúšikmi komunikujú non stop, či už počas ligy alebo v prestávkach organizujú zaujímavé súťaže. Toto všetko tvorí mozaiku, za ktorú im patrí moje (a verím, že nielen moje) uznanie.

Po dlhej dobe som ako novinár a fanúšik zažil sezónu, kedy „o niečo išlo“. Vranov po jeseni nebol v ľahkej pozícii, ale zvládol to. V priebehu jarnej časti sa urobilo kus poctivej práce, ktorá ukázala, že klub, aj keď s problémami, je životaschopný. Na druhej strane, úspech má tenkú hranu a záležať bude na každom, kto má potenciál a ochotu pomôcť, aby priložil ruku ku krehkému dielu...

Platená reklama

Square 1 300x300
Square 1 300x300
Square 1 300x300
Square 1 300x300
Square 1 300x300
Zdieľajte túto stránku na FECEBOOKu Konktujte nás - Rýchla správa Formulár na zadanie inzercie
Stropkovské Spektrum