Rybník v Nižnom Hrušove opäť raz ponúkol excelentný rybársky zážitok. Skúsený športový rybár Ján Štefanov ulovil sumca s dĺžkou 225 centimetrov! Ich súboj trval dve a pol hodiny…
Športový rybár Ján Štefanov má s obrami pod hladinou hrušovského rybníka bohaté skúsenosti. Jeho kapitálny úlovok meral 232 centimetrov. Keď sa v pondelok podvečer vybral k vode, sumec jeho prioritou nebol. Šťastie skúšal s voblerom na zubáča.
Záber prišiel počas podvečerného dažďa. Hneď mu bolo jasné, že na udici má obra. S pribúdajúcimi minútami si uvedomil ďalší dôležitý moment. Sumec nezachytil návnadu papuľou.
„Na začiatku netušíte, za čo ste rybu zachytili, ale postupne podľa toho, ako sa správa, prídete na to, že ste ju nezachytili za papuľu. Vtedy musíte zúročiť všetky skúsenosti, lebo začiatočník by si s takouto situáciou neporadil,“ reagoval Ján Štefanov.
Ako je vôbec možno zachytiť sumca za inú časť tela, ako za papuľu? Odpoveďou je jeho spôsob lovu.
„Hrušovský rybník má hĺbku 1,4 metra. Sumec nemôže loviť tak, že rybu podpláva a vezme ju do papule. Ryby nabíja chvostom pred seba, snaží sa ich omráčiť a potom pozbierať. Práve vtedy hrozí, že sa napr. zachytí chvostom,“ dodal J. Štefanov.
Na brehu bojoval so sumcom hodinu. Ak chcel uspieť, jediným ďalším riešením bolo vstúpiť za ním do vody, kde strávil ďalšiu hodinu a pol.
„Keď sumca chytíte za papuľu, viete ho pekne podobrať a vo finále vytiahnuť. Takto sa tlačí hlavou stále smerom ku dnu, preto mi bolo jasné, že na brehu budem v nevýhode,“ uviedol J. Štefanov, ktorému asistoval Ladislav Murín.
Rybník v Nižnom Hrušove má rozlohu 5 hektárov a je vedený ako kaprový. Prítomnosť sumcov, ktorí sú v tomto prípade invazívnymi predátormi, vyvoláva aj etické otázky. Ján Štefanov sa hľadaniu odpovedí nevyhýba, práve naopak. K téme sa postavil otvorene a chlapsky.
Pred dvoma rokmi vrátil do vody štyroch sumcov. Najväčší z nich meral 213 centimetrov. Rybárska verejnosť považuje na rybníku v Nižnom Hrušove jedince nad 120 centimetrov za škodnú. Odhaduje sa, že tu môže loviť ešte ďalších päť kapitálnych kusov s dĺžkou okolo dvoch metrov. Keďže sú na vrchole potravinového reťazca, sú bezkonkurenčnými „kráľmi“ rybníka.
„Jeden z názorov bol previezť takéhoto sumca do Ondavy. V praxi je to nevykonateľné. Keď som v minulosti pustil sumce naspäť do rybníka, veľká časť rybárskej verejnosti ma za to kritizovala. Rovnako má časť verejnosti výhrady k tomu, ak sumca do vody nevrátim. Treba si však uvedomiť, a pomôžem si príkladom, ako keby ste mali v ohrade s ovcami medveďa alebo vlka. Sumec na Slovensku nie je ohrozeným druhom a v kaprovom rybníku by naozaj nemal čo robiť, pretože miestnej organizácii Slovenského rybárskeho zväzu, ktorá ho zarybňuje, spôsobuje nemalé škody,“ vysvetlil J. Štefanov.
