Jednou z činností múzea je dokumentovať aj významné udalosti či osobnosti, ktoré sa v danom regióne narodili, či pôsobili. Medzi nich v spojitosti s protifašistickou činnosťou v čase 2. svetovej vojny rozhodne patrí Cyril Svetozár Daxner – advokát, národovec, vlastenec, ktorého 70. výročie úmrtia si pripomíname v týchto dňoch. Narodil sa 20. júla 1904 v Tisovci, kde absolvoval ľudovú školu, maturoval na gymnáziu v Martine (1923), právo študoval na Univerzite Komenského v Bratislave. Štúdia ukončil v roku 1928. Vojenskú prezenčnú službu absolvoval vo Vranove n. T. – zaradený do horského delostreleckého oddielu č. 262 v kasárňach v Čemernom. Pobyt na Zemplíne mu asi učaroval, lebo po zložení advokátskej skúšky (1934) si otvoril advokátsku kanceláriu vo Vranove, kde sa presťahoval aj s rodinou -manželkou Xéniou a dcérou Evou (1934). Neskôr sa manželom Daxnerovcom narodili synovia Cyril (1936), Ivan (1938) a Štefan (1940). V meste sa Daxner angažoval nielen ako advokát, ale aj v miestnych spolkoch a evanjelickej cirkvi. Svoj protifašistický postoj prejavil už v čase mobilizácie vyhlásenej na obranu Československa v roku 1938. O rok neskôr svoje národné cítenie vyjadril, keď sa aktívne ako dobrovoľník zapojil do obrany územia východného Slovenska proti maďarskej intervencii. V prvých rokoch slovenského štátu sa venoval naďalej advokátskej praxi, ktorú vykonával vo svojej vranovskej kancelárií. Jeho demokratické zmýšľanie, nezmieriteľnosť s vtedajším režimom na Slovensku ho postupne priťahovali medzi protifašisticky zmýšľajúcich ľudí.
Vo Vranove a aj v iných obciach okresu sa postupne formoval komunistický a tzv. občiansky odboj, ktorý bol napojený na túto činnosť v okresoch – Humenné, Michalovce, Prešov, Bardejov a našiel si spolupracovníkov aj na západnom Slovensku.
K predstaviteľom komunistického odboja v meste Vranove a okrese patrili predvojnoví členovia komunistickej strany – J. Sabo, J. Škott, E. Rigo – z Vranova, J. Jackanin zo Soli a iní. K vedúcim predstaviteľom občianskeho bloku patril Cyril Daxner a s ním spojené osoby podieľajúce sa hlavne v rokoch 1943- 44 na odbojovej činnosti (A. Guman z Kamennej Poruby, P. Bača z Vechca, J. Homičko z Rudľova, zo Zámutova – P. Širaj, J. Pavlík, Š. Orečný z Petroviec, J. Mičko z Hermanoviec n.T. a ďalší).
V priebehu leta a začiatku jesene 1943 sa v podmienkach okresu Vranov formovali prvé partizánske skupiny. Toto ozbrojené hnutie si vyžadovalo zázemie, ktoré zabezpečovali už spomínané osoby, ktoré stmeľovala osobnosť C. Daxnera. Daxner nadväzoval spoluprácu s odbojármi v Humennom ( k nim patrili napr. A. Ručinský, Š. Petrušovský, ing. M. Bilinský), v Michalovciach (inž. J. Bílek, T. Repický), v Bardejove (inž. J. Korž), v Bratislave (MUDr. M. Barbarič). Od leta 1943 sa v Slánskych vrchoch formovala partizánska jednotka Čapajev. S jej velením a organizátormi nadviazal kontakt C. Daxner v jari 1944.
Od jesene 1943 až do mája 1944 sa stal dom rodiny Daxnerových vo Vranove miestom dočasného úkrytu mnohých prenasledovaných osôb. Koncom roku 1943, či začiatkom januára 1944 Daxner ukrýval Rusa Stepana Oščepkova (krycie meno Viktor Pučkov), ktorý ušiel z nemeckého zajateckého tábora. Daxner ich zveril do opatery P. Bačovi z Vechca, ktorý bol správcom v kameňolome vo Vechci, ktorý mala v prenájme jeho manželka Xénia. P. Bača tam zamestnal viacerých utečencov, ktorí sa potom ukrývali v horách pri Zámutove a neskôr sa stali členmi partizánskej jednotky Pučkov. Odtiaľ prichádzali k Daxnerovi do Vranova pre stravu, šatstvo, bielizeň a neskôr získali aj zbrane.
C. Daxner sa stal jedným z osnovateľov vranovsko-zámutovskej partizánskej skupiny – Pučkov. Jej pôsobenie je spojené hlavne s menami D. M. Osnovin (k C. Daxnerovi sa dostal sprostredkovane z oblasti Humenného cez osobu miestneho komunistu Ladislava Szaba- ukrýval ho v svojom dome a stretnutie s C. Daxnerom sprostredkoval E. Rigo z Vranova). a S. A. Oščepkov. C. Daxner so spolupracovníkmi získaval pre toto zoskupenie zbrane (aj prostredníctvom vojakov a dôstojníkov slovenskej armády), potraviny, odev a aj financie, ktoré získaval z viacerých zdrojov. Jej prví – ruskí príslušníci sa ukrývali v oblasti obce Zámutov (Lengerov a Grimov laz), neskôr Rudľov (Javorová) a závere svojej činnosti, po napadnutí žandármi, v oblasti Rokytová pri Juskovej Voli. Mali svojich spolupracovníkov v okolitých dedinách. Zbrane, potraviny, odev, lieky a aj priamo peniaze získavali prostredníctvom C. Daxnera a jeho spolupracovníkov. Tieto predmety do tejto oblasti sa dostali aj prostredníctvom Potravných družstiev Soľ a Zámutov. Zo Soli s partizánmi spolupracovala vedúca miestneho Potravného družstva Ľ. Minarčíková, J. Ruščák (vozil partizánom obilie) a iní. Podobne to bolo v Zámutove, kde pomáhal J. Pavlík, vedúci miestneho Potravného družstva, P. Širaj, bratia Mattovci a iní. C. Daxner vo svojich aktivitách v protifašistickom odboji vyhľadával spoluprácu aj s inými skupinami odbojárov v okolitých okresoch – Humenné, Prešov, Michalovce a pod. Tak pri zabezpečovaní potrieb pre partizánov sa stretol v marci 1944 v Hanušovciach v dome Žida Wohla s V. Borovským – veliteľom hanušovskej žandárskej stanice, veliteľom čapajevovcov – I. K. Baľutom (krycie meno Ivan) a Ľ. Kukorellim (krycie meno Martin). Na schôdzu sa dostavil aj MUDr. Michal Barbarič z Bratislavy, ktorý mal so sebou sumu 100 tisíc Ks určených na podporu partizánskej činnosti na východe. V jari 1944 sa C. Daxner stretol v Humennom aj s veliteľom tamojšej partizánskej jednotky Pugačevom.
V jari 1944 zintenzívnila Ústredňa štátnej bezpečnosti (ďalej iba ÚŠB) protipartizánsku činnosť a nasadzovala aj v podmienkach okresu Vranov do miestnej ilegálnej siete svojich agentov, ktorí napomohli rozbiť v máji 1944 partizánsku jednotku Pučkov a celú sieť v prepojení na C. Daxnera a jeho spolupracovníkov. Rôznorodosť aktivít vykonávaných Daxnerom a jeho spolupracovníkmi umožnilo ÚŠB nasadiť na nich rôznych konfidentov, ku ktorým patrili – desiatnik slovenskej armády M. Barták (príslušný do jednotky sídliacej v Čemernom, ktorý zabezpečoval zbrane zo zásob slovenskej armády), Štefan Handera a v apríli 1944 k nim pribudol Pavol Srnec (predtým spojka a spolupracovník v protifašistickom odboji), ktorý zradil.
Na základe získaných informácií začali agenti ÚŠB zatýkať začiatkom apríla 1944 osoby zapojené do protifašistickej činnosti. C. Daxner bol zatknutý 19. apríla 1944, predbežne väznený v Prešove, neskôr v zaisťovacom tábore Ilave (od 16. mája 1944) a 15. júla 1944 bol ÚŠB vydaný do väznice Krajského súdu v Bratislave. Začiatkom jesene 1944 bol odsúdený v Bratislave, kde si odpykával aj svoj trest. V roku 1945 sa nemecké velenie v Bratislave rozhodlo z tunajšej väznice (kde bol umiestnený aj C. Daxner ako politický väzeň) previesť najväčších odporcov fašizmu – politických väzňov- do likvidačného koncentračného tábora v Mauthausenu v Rakúsku. Dňa 19. februára 1945 bol z Bratislavy vypravený – tzv. prvý bratislavský transport s politickými väzňami, medzi nimi sa ocitol aj C. Daxner, ktorý neďaleko mestečka Melk ostreľovali spojenecké anglo-americké stíhačky. Po útoku zostalo na zemi veľa mŕtvych a ranených. C. Daxner prežil. Počas väzby v koncentračnom tábore Mauthausen C. Daxner ochorel, dlhodobo trpel na žalúdočné problémy (žalúdočný vred mal operovaný ešte v roku 1943).
JUDr. Cyril Daxner sa konca vojny dožil, prežil koncentrák, ale po oslobodení bol z Mauthausenu prevezený v žalostnom zdravotnom stave domov do Bratislavy, kde 7. júna 1945 zomrel. Za svoje zásluhy v protifašistickom odboji bol po vojne vyznamenaný in memoriam Československým vojnovým krížom z roku 1939. Časom, hlavne v dôsledku jeho skorého úmrtia, sa na neho akosi pozabudlo a celé desiatky rokov neboli dôsledne ocenené jeho zásluhy v protifašistickom odboji v čase 2. svetovej vojny. Tento príspevok je tak len malým činom ako si môžeme pripomenúť jeho osobný prínos v protifašistickom odboji v podmienkach Vranovského okresu.
Mgr. Peter Šafranko
Vlastivedné múzeum Hanušovce n.T.
