Média o záchrane Vranova pred 20 rokmi v II. lige: Neuveriteľná senzácia

Neuveriteľné, ale skutočné. Mužstvo s amatérskym štatútom sa postaralo o senzáciou. Aj takto komentovali média splnenú záchranársku misiu Bukocelu Šport Vranov v druholigovej sezóne 2003/2004. Hráči, ktorých príbeh je v histórii vranovského futbalu zapísanými neprehliadnuteľnými písmenami, sa stretli po 20 rokoch, aby si na tento úspech zaspomínali.

Korenie druholigovým súbojom v sezóne 2003/2004 pridával fakt, že vypadávali až štyri tímy zo šestnástich. Pred posledným kolom bolo isté, že do regiónu sa vrátia Kysucký Lieskovec, Senica a 1. FC Košice. O poslednú miestenku pre budúci súťažný ročník ostali v hre 1. HFC Humenné s 36 bodmi a Bukocel Šport Vranov s 35 bodmi.

Vranovčania vedeli, že doma musia vyhrať nad Báčom a aj tak nebudú mať osud vo svojich rukách. Trénera Jána Karaffu sme sa pýtali, či si pamätá, aké boli jeho slová pred zápasom v kabíne. „Priznám, na presné slová si nepamätám, ale nepochybujem o tom, že som hráčov motivoval. Určite som chcel vyzdvihnúť všetku prácu, ktorú dovtedy do posledného zápasu odviedli. Mali sme neuveriteľnú partiu a myslím si, že práve to rozhodlo,“ uviedol tréner Ján Karaffa.

Hráči, ktorí pre Vranov zachránili II. ligu. Horný rad, zľava: Miroslav Vožný, Vladimír Jenčko, Ladislav Kubalík, Radoslav Homoľa, Rastislav Kupec, Peter Chmura, Ján Karaffa, Bartolomej Petro. Dolný rad, zľava: Roman Lazúr, Ján Angelovič, Tomáš Komár, Igor Baschiera, Ján Matta, Michal Suchý. Na fotografii chýbajú Peter Falatovič, Imrich Sokol, Milan Gaži, Martin Palenčík, Ján Hajduch, Tomáš Oslovič, Ján Leško, Peter Bumbera a Matúš Sopko. FOTO: Imrich Makó.

Pre Vranov sa zápas nevyvíjal ideálne. V 23. min. išiel dole zranený Peter Chmura, o dve minúty zdravotné patálie vyradili z hry aj Vlada Jenčka a navyše hostia išli do vedenia. Napriek tomu, že zverenci Jána Karaffu roztočili postupne ofenzívny kolotoč, vyrovnania sa dočkali až pätnásť minút pred koncom. Individuálne sa presadil Roman Lazúr a Peter Kostoláni, ktorý zažiaril na MS do 20 rokov v Spojených arabských emirátoch, jeho strelu vyrazil pred pohotového Radoslava Homoľu. „Bola naša klasická akcia – jednoduchý tandem s Romanom, ktorý sa dostal do šestnástky, zasekol si protihráča, vystrelil a brankár vyrazil loptu predo mňa. Podarilo sa mi dostať na správne miesto a dokončiť akciu do opustenej brány. Hoci sme v zápase dominovali, dlho sme nevedeli prelomiť streleckú smolu. Tento gól nás ešte viac vyhecoval. Verili sme, že výsledok otočíme a v poslednej minúte sa nám to podarilo,“ vrátil sa v spomienkach Radoslav Homoľa.

Absolútna explózia prišla v 90. min. Rasťo Kupec centroval z ľavej strany. Lopta letela medzi dvoch obrancov. Roman Lazúr medzi nich vletel a hoci nepatril medzi veže, ktoré strážili vzdušný priestor, v tomto prípade poprel gravitáciu. 2:1 a fanúšikovia sa išli zblázniť… „V sezóne, o ktorej sme sa bavíme, sme ostávali po tréningu, skúšali sme hlavičky a išlo to celkom dobre. So 175 centimetrami nemám úplne ideálnu výšku, ale spoliehal som sa na môj výskok. Keď som videl po rokoch video, spomenul som si, že po dopade som dostal do obidvoch nôh kŕče… Neriešil som, či je to posledná šanca alebo či budeme mať ešte čas na reparát. Len som sa sústredil na Rasťov center, súboj s obrancami, načasovanie výskoku a klaplo to,“ usmieval sa aj po rokoch Roman Lazúr.

Roman Lazúr sa pod víťazstvo proti Báču podpísal bilanciou 1+1. FOTO: Imrich Makó.

Vranovčania nastrieľali v 30. kolách 32 gólov. Najlepším strelcom s 11 presnými zásahmi bol Radoslav Homoľa. „Za môj asi najvydarenejší zápas považujem domáci proti Nitre. Súper prišiel sebavedomý, po polčase sme prehrávali 0:1. Na ihrisko som nastupoval ako striedajúci hráč, dal som dva góly a vyhrali sme 4:1. Spomenúť chcem aj to, že vtedy za nami stáli fanúšikovia. Najmä v jesennej časti sme mali veľmi pekné návštevy. Hrali sme Vranovčania pre Vranovčanov a na našom vzťahu to bolo cítiť. Naozaj málokedy sa stretne ročník, aby toľko odchovancov hralo za domáce mužstvo. Každý z nás mal civilné zamestnanie, na tréning sme chodili po robote, hrali sme proti mužstvám, ktorých hráči sa venovali len futbalu a predsa sme s nimi dokázali držať krok,“ pripomenul R. Homoľa. Zaujímavosťou je, že v predposlednom kole, v ktorom Vranov nastúpil v Nitre, sa s kariérou lúčil na trávniku legendárny Ľubomír Moravčík… I toto svedčí o tom, že II. liga bolarešpektovanou súťažou.

Mimochodom povesť Radoslava Homoľu ako vranovského Ole Gunnara Solskjæra zvýraznil brankár Michal Suchý. Príkladom bol zápas v Dunajskej Strede. DAC je futbalová značka s federálnou i slovenskou históriou. Futbal sa však hrá na trávniku a na Žitnom ostrove vtedy kraľoval ofenzívny snajper Bukocelu. „Rado bol s jeho ľahkosťou a rýchlosťou pre súperov neriešiteľným rébusom, nechytil by ho ani Gareth Bale. Najviac mi v pamäti utkvel zápas v Dunajskej Strede. Domáci nás bili ako žito, ale držali sme výsledok 0:0. Dvadsať minút pred koncom nastúpil Rado. V 77. min. im ušiel, dal víťazný gól a domov sme si viezli veľmi cenné tri body,“ pridal ďalší z príbehov Michal Suchý, ktorý si v ťažkom zápase pripísal na konto honor Mr. Zero. Mimochodom, brankársky hrdina Vranova si prešiel náročnou sezónou. V jeseni si zlomil nohu. Mišo je známy srdciar, dal sa dokopy a do brány sa vrátil ešte silnejší. Medzi tri žrde opäť nastúpil v treťom jarnom kole a stal sa nenahraditeľnou súčasťou úspešného scenára!

Najlepší strelec Vranova v sezóne 2003/2004 Radoslav Homoľa. FOTO: Imrich Makó.

Faktorov, ktoré v konečnom účtovaní vytlačili partiu okolo kapitána Petra Chmuru medzi elitnú druholigovú dvanástku, bolo viacero. Keď sme sa bavili s brankárom Michalom Suchým, povedal… „Verili sme trénerovi, išli sme za ním.“ Na jeho slová nadviazal aj autor víťazného gólu proti Báču. „Tréner prišiel s novými metódami, s novými prípravnými hrami a aj vďaka jeho prístupu sme sa futbalom bavili. Náš úspech vtedy stál na tímovosti. Po zápasoch sme ostávali bez ohľadu na to, či sa vyhralo alebo prehralo, držali sme spolu a o to ľahšie sme si potom rozumeli aj na ihrisku,“ reagoval R. Lazúr.

Niekedy môžu slová o chémii v kabíne vyznieť pateticky, ale to nie je prípad tohto príbehu. Dôležitý moment, vďaka ktorému to v mužstve fungovalo, zdôraznil práve samotný tréner. „Možno som si ich získal tým, že sme neboli od seba vekovo ďaleko. Najstarším hráčom bol vtedy tuším v mužstve Vlado Jenčko a ja som bol od neho starší asi o dva roky. Cestu sme si k sebe našli na ihrisku, v kabíne, ale aj mimo štadióna. Chlapci možno cítili krivdu z predchádzajúcej druholigovej sezóny, kedy domáci hráči nedostávali toľko príležitostí. V sezóne 2003/2004 sme to zmenili. Podľa mňa to bola tiež rarita, že sme dokázali hrať takmer s domácimi futbalistami,“ zdôraznil J. Karaffa.

Tréner Bukocelu Šport Vranov Ján Karaffa. FOTO: Imrich Makó.

Napriek tomu, že Vranov II. ligu zachránil, vedeniu klubu mužstvo do súťaže neprihlásilo. Odvtedy sa pri Topli druhá najvyššia súťaž nehrala… „Myslím si, že II. liga bola v tom čase kvalitnejšia. V tom čase nebolo toľko možností, aby hráči pôsobili v zahraničí, preto ostávali na Slovensku, aj v II. lige, a držali jej vysokú úroveň. Náročné to bolo i v tom, že vypadávali štyri mužstvá, pričom my sme boli amatéri medzi profesionálmi. O to viac bol výsledok, ktorý sme dosiahli, pre nás cennejší. Koniec, koncov, záchranu sme oslavovali pomaly ako finále Ligy majstrov,“ dodal na záver s úsmevom J. Karaffa.

Michal Suchý: Na sezónu 2003/2004 nikdy nezabudneme!

Splnený záchranársky cieľ v podaní hráčov Vranova vyznieva adrenalínovo aj vďaka tomu, ako prebiehal ďalší existenčný zápas v Humennom. Domáci zahrávali proti Nitre tri pokutové kopy, ale bývalý slovenský reprezentant Štefan Senecký neinkasoval ani raz. Za hostí pri víťazstve 2:1 skóroval dvakrát Róbert Rák.

Vo Vranove sa ešte hralo, keď hlásateľ Ján Lazúr oznámil výsledok z Humenného. Nitra vyhrala! Na videu, ktoré obletelo v posledných dňoch internet, dvíha Michal Suchý ruky a po poslednom hvizde sa mohli začať oslavy.

Fanúšikovia, a nielen Vranova, sú na tento obraz zvyknutí. Brankár Michal Suchý kraľuje nad všetkými. FOTO: Imrich Makó.

Práve Michal Suchý prišiel po dvadsiatich rokoch s myšlienkou stretnúť sa a zaspomínať si na tento úspech. „Potreboval som doma upratať VHS kazety, ktoré som si dal stiahnuť na USB. Keď som si pozeral videá, pripomenulo mi to, že 6. júna 2024 uplynie 20 rokov od pamätného zápasu s Báčom. Odvtedy Vranov II. ligu nehral, preto sme chceli pripomenúť nielen to, ale hlavne sme sa chceli stretnúť. Vytvorili sme vtedy naozaj skvelú partiu a myslím si, že na sezónu 2003/2004 nikto z nás nikdy nezabudne,“ vysvetľoval Michal Suchý.

Posledné kolo nebolo jediným spojivkom medzi Vranovom a Humenným. V jesennej časti privítali Vranovčania súpera od susedov v derby vo 8. kole. Pri víťazstve 2:1 trafil v nadstavenom čase parádne Tomáš Komár a lesk jeho výstavnému gólu dodal fakt, že v bráne súpera chytal Ján Mucha, neskôr naša brankárska jednotka na MS V JAR. Média vtedy napísali titulok: „Komár vymietol Muchu“…

Bukocel Šport Vranov – FC Družstevník Báč 2:1 (0:1)

Góly: 75.Homoľa, 90.Lazúr – 25.Mikulec. Pred 750 divákmi rozhodoval Hracho. ŽK: A. Meszároš.

Vranov: Suchý – Petro, Oslovič, Kubalík – Matta, Komár, Jenčko (25. Gaži (57. Palenčík), Chmura (23. Baschiera), Kupec – Homoľa, Lazúr.

Báč: P. Kostoláni – Mikulec, Albert, Bodrogi, Gonos – Szijjártó, Füzik (87. Navrátil), Erös, Maťaš – A. Meszároš, Nagy.

Ján Karaffa, tréner Bukocelu Šport: „Náročný zápas sa pre nás vyvíjal zle. Nesmiernou túžbou a vôľou ukázať všetkým, že nie sme o nič horší ako ostatných osem, deväť mužstiev v súťaži, sme ale súboj nakoniec zvládli. Chcem ale podotknúť, že tak ako sa radujeme, mohli sme aj plakať. Na závere vari ešte poznámka, že jarná časť druhej ligy mala k futbalu ďaleko…“ ZDROJ: Korzár.

Fotogaléria