Mesto Vranov nad Topľou sa stalo bezbrannou obeťou dnes už neexistujúcej externej firmy, ktorá pre miestnu samosprávu manažovala projekt Intenzifikácia separovaného zberu, „odvážnej“ právnej analýzy bratislavskej právnickej kancelárie a rovnako zmätočnej interpretácie pracovníčky Ministerstva životného prostredia SR. Korekciu vo výške 429 tis. eur však zaplatia všetci Vranovčania.
V roku 2014 Ministerstvo životného prostredia SR zaslalo mestu Vranov nad Topľou, ako prijímateľovi nenávratného finančného príspevku, žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov. Dôvodom bolo porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania pri zadávaní zákazky s názvom „Intenzifikácia separovaného zberu vo Vranove nad Topľou – stavebná časť“.
Mesto Vranov nad Topľou podalo rozklad, ale minister životného prostredia Slovenskej republiky, ako odvolací orgán, ho rozhodnutím zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky vo výške 429 297,63 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27. októbra 2020.
Hoci sa mesto chcelo pôvodne s Ministerstvom životného prostredia SR súdiť, nakoniec sa rozhodlo korekciu uhradiť. Reagovalo tak na príležitosť zo zákona, ktorá umožňuje uhradiť korekciu v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu na základe dohody o splátkach rozložených na dobu najviac 5 rokov. „Uzatvorenie dohody o splátkach by malo významný vplyv na čerpanie finančných prostriedkov z európskych fondov a iných fondov, vrátane dotácií z verejných zdrojov. Podpisom dohody o splátkach by malo mesto vysporiadané vzťahy so štátnym rozpočtom,“ vysvetľovala mestská právnička Štefánia Križovenská.
Igor Pribula pripomenul, že verejné obstarávanie stavebnej časti projektu Intenzifikácia separovaného zberu preveroval OLAF, aj Úrad pre verejné obstarávanie SR, ktorí konštatovali porušenie zákona. Detailne vysvetlenie, kde a kto zlyhal, chýbalo Igorovi Čačkovi. Pripomenul, že bez vysvetlenia a ospravedlnenia príde každý Vranovčan o necelých 20 eur. „Myslím si, že každý občan neprišiel o 20 eur. Týmto projektom sme získali 3 mil. eur a 429 tis. z nich od nás pýtajú naspäť. To znamená, že týmto projektom, aj po vrátení korekcie, získal každý občan po 100 eur. Tým, že sme tento projekt zrealizovali, sme teda získali,“ reagoval primátor Ján Ragan.
Vranovský primátor opäť pripomenul, že udelenie korekcie vníma ako nespravodlivé a stále mu vychádza súdny proces ako opodstatnený krok. Na druhej strane, pokiaľ by mesto korekciu neuhradilo, mohlo by byť z niektorých eurofondových výziev vylúčené a z toho dôvodu bolo uhradenie korekcie v splátkach interpretované ako menšie zlo. „Manažment projektu pre nás robila externá firma, ktorá bola zazmluvnená pred mojim príchodom na úrad a ktorá pre nás zabezpečovala verejné obstarávanie, vrátane ďalších procesov aj vo vzťahu k riadiacemu orgánu. Táto firma pochybila,“ zdôraznil J. Ragan.
I. Čačkovi sa však nezdalo, aby mesto, či obec nemohli zastaviť proces, ak sa im nezdá v súlade so zákonom a vyvoláva pochybnosti. Na to reagovala Lýdia Ondrušová, že do budúcnosti bude dôležité klásť dôraz na výber externej firmy, pretože z obstarávania zberovej spoločnosti má, aj napriek právnickému vzdelaniu, skúsenosť, ako poslanci pri vznášaní viacerých námietok boli iba štatisti. „Aj na ministerstve mali pracovníci názor, a nebol som pri tom sám, keď nám generálna riaditeľka sekcie povedala, že sme dostali korekciu neoprávnene,“ zopakoval J. Ragan argument z marca 2018.
Podľa zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, správny orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie. Poslanci I. Pribula a I. Čačko vyčítali, že mesto sa rozhodlo podať rozklad bez súhlasu mestského zastupiteľstva. Pripomenieme, že pôvodná výsledná suma pozostávala z 256 072,27 eur (zdroje EÚ) a 30 126,15 eur (zdroj štátny rozpočet), ktoré spolu predstavovali 25% z čerpaných prostriedkov verejného obstarávania. J. Ragan vysvetlil, že korekcia bola udelená v hektickej dobe, preto potrebovali reagovať promptne a to bol dôvod, prečo sa s odobrením ďalšieho postupu neobrátili na MsZ. Ako dodal, v mnohých veciach uspeli bez toho, aby nimi zaťažovali poslancov a v rovnaký úspešný koniec dúfali i v tomto prípade. „Dnes som múdrejší, čo sa týka eurofondov. Dnes som múdrejší, čo sa týka korekcie. Obrátili sme sa na renomovanú právnickú kanceláriu z Bratislavy, ktorá riešila podobné spory aj pre iné mesta a povedali nám, že máme šancu uspieť, no neuspeli sme. Ak by sme pozvali právnikov na MsZ, možno by ste rozhodli rovnako, ako ja,“ doplnil J. Ragan, podľa ktorého sú samosprávy nútené spoliehať sa na externých odborníkov, pretože primátori, starostovia, ani zamestnanci úradov nie sú odborníkmi na všetky témy.
Mestské zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou konštatovalo, že zaplatením celého dlhu by sa zhoršili ekonomické a sociálne pomery mesta a občanov mesta. V tomto kontexte schválilo podanie žiadosti na Slovenskú agentúru životného prostredia na uzatvorenie dohody o splátkach. „Nikto nie je dokonalý, ani ja, ale myslím si, že ako osoba mám dosť pokory. Práve tento projekt a trestné stíhanie, ktoré sme ustáli, mi pokory ešte pridalo. Nemyslíte si, že ma to netrápi. Sme múdrejší a v budúcnosti budeme opatrnejší,“ reagoval J. Ragan na poznámku I. Čačka, ktorému chýbalo pri komunikácii o korekcii viac pokory a ospravedlnenie občanom.
