V Nižnom Hrabovci nie je vylúčené environmentálne inferno. Kanalizácia z obce je napojená na čističku odpadových vôd vo vlastníctve a v areáli BUKÓZA HOLDING, a.s. Ak napr. vo fabrike v Hencovciach dôjde k vypnutiu elektrického prúdu, problém, ktorý (zatiaľ) nemá expresné riešenie je na svete…
Situácia v BUKÓZA HOLDING, a.s. je stále neistá. Rokovania s investormi, o ktorých hovoril prezident Ján Ďurian počas nedávneho protestu zamestnancov, stále prebiehajú. V napätí neostávajú iba zamestnanci, ale aj obyvatelia Nižného Hrabovca.
Ak BUKÓZA definitívne padne na kolená, obec Nižný Hrabovec, ktorá je odkanalizovaná od roku 1996, nebude mať kde likvidovať splašky. V hre je osud 1 600 obyvateľov, materskej a základnej školy či zdravotného strediska.
Nájsť riešenie, ktoré musí byť rýchle, je komplikované. Teoreticky by v hre mohlo byť napojenie na ČOV pre Hencovce. Jej kapacita je však limitovaná, navyše sa s ňou počíta pre obec Kučín, ktorá zatiaľ nie je odkanalizovaná. Do úvahy ako relevantná možnosť nepripadá ani vyvážanie splaškových vôd fekálnymi vozidlami. „Denne by sme potrebovali niekoľko desiatok áut a to by bolo finančne neudržateľné,“ poznamenal starosta Nižného Hrabovca Alojz Jonek.
Vedenie obce oslovilo listom Ministerstvo životného prostredia SR, Inšpektorát životného prostredia Košice, ako aj VSD, a.s. Zmluva síce počíta s mesačnou výpovednou lehotou, ale v prípade, že by fabrika v Hencovciach bola odpojená od elektrickej energie, zastaví sa i prevádzka ČOV. „Listom sme požiadali aj o technické vyčíslenie mesačných nákladov fungovania ČOV, ak by nastal scenár, že by ju do vybudovania novej ČOV musela prevádzkovať obec,“ dodal A. Jonek.
Súkromná spoločnosť zatiaľ jej odstavenie samospráve neavizovala, ale A. Jonek zdôraznil, že smerom do budúcnosti nechcú riskovať neistotu, akou si prechádzajú v týchto dňoch. „Takáto situácia sa môže opakovať o mesiac, o rok… Hovoril som o tom s poslancami obecného zastupiteľstva a zhodli sme sa, že začneme procesy s cieľom vybudovať vlastnú ČOV,“ oznámil A. Jonek.
Obec už vytypovala pozemok, kde by mohla byť ČOV vybudovaná. Odborná verejnosť aktuálne pracuje na rozpočte, koľko by výstavba novej čističky stála. Problémom je však čas, ktorý Nižný Hrabovec mať nemusí. „Zo dňa na deň to určite nepôjde. Ak nepočítam v prvom rade financie, o ktoré chceme žiadať z eurofondov alebo Envirofondu, počítať musíme s tým, že vybaviť všetky povolenia nie je záležitosť mesiaca, ani dvoch,“ dodal A. Jonek.
O stanovisko sme požiadali aj Ministerstvo životného prostredia SR. Z tlačového odboru vysvetlili, že v prípade núdze môže vo verejnom záujme zasiahnuť okresný úrad v sídle kraja. „V uvedenom prípade ide o dlhoročný spor medzi obcou a súkromnou spoločnosťou, ktorá prevádzkuje čistiareň odpadových vôd. V prípade zastavenia prevádzky čistiarne odpadových vôd, môže podľa zákona konať okresný úrad v sídle kraja, ktorý, ak to vyžaduje verejný záujem, a ak je to v záujme ochrany zdravia ľudí, ochrany zdravia zvierat alebo ochrany životného prostredia, môže v prevádzke vyhlásiť nútenú správu a nariadiť prevádzkovateľovi čistiarne odpadových vôd zneškodňovanie odpadových vôd,“ citujeme stanovisko Ministerstva životného prostredia SR.
