V minulosti netopiere obývali hlavne podzemné úkryty. Dnes mnohé druhy v lete využívajú ľudské stavby. Prilietavajú od polovice apríla, porodia a vychovajú mláďatá. Úkryty opúšťajú v septembri. Výnimočne ostávajú aj cez zimu v dutinách medzi panelmi starších nezateplených bytoviek.
K naším najväčším netopierom patrí netopier obyčajný. V letnom období samice vytvárajú kolónie na povalách sakrálnych stavieb, kde rodia a vychovávajú svoje mláďatá. Niekedy sú tieto kolónie veľmi početné a netopiere vytvárajú veľké zhluky. Najväčšia je na povale gréckokatolíckého kostola v Sačurove, kde v letnom období žije do 2000 netopierov. V gréckokatolíckom kostole v Čičave vzrástol počet zo 400 ex. v roku 2008 na zhruba 1000 netopierov v súčasnosti. Menšie kolónie boli aj v kostoloch v Matiaške a Bystrom. V noci lietajú za potravou do okolitých lesov, kde lovia hlavne bystrušky a iný väčší hmyz.
Podkovár malý vytvára letné kolónie na povalách kostolov ale aj rodinných domov, prípadne lesných stavieb v pahorkatinách, nížinám sa vyhýba. Nie sú také početné ako u predchádzajúceho druhu, ich zoskupenia sú volnejšie, jedince sa nikdy spolu nedotýkajú. Najväčšia je na povale kostola v Detríku s počtom 68 jedincov. Nájdeme ich aj na povalách kostolov v Matiaške, Vavrinci, Ruskej Voli, Petkovciach. V Ďurďoši striedajú úkryt na kostole s povalou fary. Boli zistené aj na povalách starších rodinných domov v Juskovej Voli a Hanušovciach nad Topľou. Pri vysokých letných teplotách sa môžu dočasne presunúť na schodiská, prípadne do pivníc.
Dlhé roky vytváral početnú kolóniu netopier brvitý na povale kostola v Matiaške v počte do 300 jedincov. V posledných rokoch ich počet klesol na 40 jedincov. Súvisí to s ich presunom do kostolíka na Valkove, kde sa sústredili tieto netopiere z iných známych kolónií východného Slovenska. Asi 100 ks je na povale rodinného domu v Kladzanoch. Tieto netopiere majú veľmi často obľúbené jedno miesto na povale. V Matiaške je to jedná doska, na ktorej visia už 30 rokov.
K naším najmenším netopierom patrí večernica malá, žije v každej obci okresu. Ukrýva sa za dreveným obložením balkónov, v štablónoch, za reklamnými tabuľami, pod parapetami a pod.. Ich prítomnosť v úkryte prezradí napadaný trus , ktorý sa podobá na myšací. Na rozdiel od trusu myší sa dá ľahko rozmrviť. Ich prítomnosť je nápadná aj tým, že vyletujú na lov ešte za šera. Často lovia okolo pouličných lámp. Najväčšia kolónia je v rodinnom dome v Rudľove s počtom viac ako 200 jedincov. Úkryt využívajú len niekoľko rokov, potom sa zaplní trusom a večernice sa presťahujú. V priebehu leta využívajú viacero lokalít. V jeseni si vyhľadávajú prechodne úkryty, vtedy možu vo veľkom počte vletieť aj do bytov. V prípade, že netopier vletí do izby, treba nechať otvorené okno a neskôr vyletí von.
Pod doskami na povalách kostola sa v lete ukrýva aj večernica pozdná. Najpočetnejšia kolónia bola v gréckokatolíckom kostole vo Vechci s počtom do 150 jedincov. Po výmene kupoly na veži lokalitu opustili. Vo Vranove obývajú aj niektoré kotolne a v posledných rokoch sa nasťahovali do škár medzi panelmi v bytovkách v Hanušovciach nad Topľou. Spolu s nimi sú tu aj raniaky hrdzavé, ktoré pôvodne žili v stromových dutinách.
V prípade, že netopier vletí do izby, treba nechať otvorené okno a neskôr vyletí von.
Peter Pjenčák
Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou
