„Chcem Vás upozorniť na nenormálne stavy nelegálnych skládok v okolí podniku Bukóza a.s., v okrese Vranov nad Topľou. V súčasnosti táto firma vyváža do katastra obce Nižný Hrabovec desiatky nákladných aut denne zdraviu škodlivého odpadu a sype to na poľnohospodársku pôdu. Zatiaľ tento „pás“ odpadu v šírke cca 10 m, má dĺžku skoro jedného kilometra!!! Táto firma dlhodobo znečisťuje ovzdušie v okolí. Popolček na domoch, autách a pôde je už samozrejmosťou, ale v prípade, ak si pozriete ich najnovší „príspevok“ prírode, budete šokovaní rozsahom znečistenia poľnohospodárskej pôdy. S najväčšou pravdepodobnosťou tento odpad obsahuje zdraviu a pôde škodlivá látky,“ tento mail od nespokojného občana celoslovenským médiám spustil okamžitý záujem novinárskej obce o aktuálnu situáciu v Nižnom Hrabovci. Starostku Marcelu Pčolinskú upozornili obyvatelia obce na túto skutočnosť prvýkrát pred troma týždňami. Na základe tohto podnetu začala situáciu preverovať a dostalo sa jej vysvetlenia, že látkou, ktorú vozia na polia, je vápno určené na neutralizáciu pôdy. „Postupne mi však volali aj ďalší občania, ktorých zarazilo navozené množstvo. Osobne som sa teda išla pozrieť na miesto, kde je látka vyvezená a tiež som ostala nemilo prekvapená. Podľa mojich informácií sa to deje kvôli tomu, že je odstavená rotačná pec v Bukóze, kde sa tento kal spracováva a keďže ho nemajú, kde vyviezť, vozia ho na polia za účelom neutralizácie kyslej pôdy,“ zhrnula svoje zistenia M. Pčolinská.
Podľa Bukózy Holding, a. s. ide o štandardný vzťah medzi ich spoločnosťou a bývalým poľnohospodárskym družstvom. „Jedným z produktov spoločnosti Bukocel a. s. je aj vápno, ktoré na základe štandardného obchodného vzťahu dodávame bývalému poľnohospodárskemu družstvu v Nižnom Hrabovci. Podľa nám dostupných informácií sú pozemky, na ktorých sa vápno uskladňuje, vo vlastníctve práve bývalého PD,“ uviedol hovorca Skupiny spoločností Bukóza Holding, a. s. Michal Švábik, ktorý nám nevedel upresniť názov spoločnosti, ktorej je vápno predávané a ani jeho zloženie.
V čase našej návštevy v N. Hrabovci sa jeho obyvatelia obávali, že ak sa potvrdí informácia o odstavenej rotačnej peci na šesťdesiat dní, pri dvanástich nákladných autách denne by ich súčet na konci mohol predstavovať až sedemstodvadsať. Po zmedializovaní tohto stavu vývoz do N. Hrabovca prestal, ale pre zmenu sme boli upozornení na rovnaký problém v katastri obce Sačurov, kde sú haldy uskladnené iba pár metrov od Tople. „Oficiálne mi nikto nedal vedieť, aké zloženie má látka, ktorú vyvážajú na polia v našom katastri. Možno je to v poriadku, ale ak mám informovať občanov, musím mať informácie, ktoré nemám. Dokonca o tom nič nevedeli ani vlastníci pozemkov, ktorí ich prenajali družstvu. Každý vzťah je o komunikácii a ak by niekto prišiel na začiatku, mohli sme prípadnému nedorozumeniu predísť,“ pokračovala M. Pčolinská, ktorej zástupcovia Bukózy prisľúbili stretnutie, no do štvrtka nikto z kompetentných obecný úrad nenavštívil.
Starostka N. Hrabovca reagovala na situáciu, okrem iného, zvolaním mimoriadneho obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo vo štvrtok. Vedenie obce a poslanci vyjadrili nespokojnosť občanov jasne. Prekáža im zvýšená prašnosť a hluk z nákladných áut, ktoré vozia náklad aj vo večerných hodinách, no v prvom rade ich zneisťuje fakt, že nikto ich neinformoval o zložení vyvážanej látky. „Z jednej strany máme v Poši odkalisko z Chemka, na druhej strane je odkalisko z Bukózy, kde vyvážajú popolček, ktorý keď vyschne, zavieva ho k nám, k tomu nám život znepríjemňujú merkaptany a teraz ešte aj toto,“ vymenovala záťaže na životné prostredie v N. Hrabovci M. Pčolinská.
Poslanci obecného zastupiteľstva nakoniec prijali uznesenie, na základe ktorého M. Pčolinská podá podnet na trestné oznámenie za poškodenie a znehodnotenie životného prostredia. Zároveň si obec nechá urobiť v akreditovanom laboratóriu vlastný rozbor vyvážanej látky. „Odber sme urobili presne tak, ako sa má, teda fľašu sme zapečatili, napísali sme na ňu dátum a hodinu, plus sme všetko zdokumentovali na videu a osoby, ktoré sa odberu zúčastnili, podpísali zápisnicu,“ opísala postup M. Pčolinská.
Hovorkyňa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave Miriam Šimšíková nám vysvetlila, že potreba vápnenia pôdy a množstvo použitého vápna závisí od výsledkov agrochemického skúšania pôdy (ASP) a hodnoty pH pôdy. Ako ďalej dodala, agrochemické skúšanie poľnohospodárskej pôdy je pravidelné zisťovanie vybraných parametrov jej chemických vlastností súvisiacich s pôdnou úrodnosťou a s jej znečistením rizikovými prvkami a rizikovými látkami, ktorého cieľom je regulovať používanie hnojív tak, aby sa dosiahla alebo udržala trvalá produkčná schopnosť pôdy a vylúčilo sa jej znečistenie. „V praxi sa vápnenie pôdy spravidla vykonáva v dobe po zbere poľnohospodárskych plodín v závislosti od ASP a stavu pôdy. Hospodárske hnojivá sa musia skladovať tak, aby sa zamedzilo znečisteniu životného prostredia (§ 9 ods. 2 zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách). Uskladnenie vápenatých hmôt legislatíva konkrétne nerieši, minimálne sa predpokladá spevnené podložie a ochrana pred poveternostnými vplyvmi. Prekročenie dávky akéhokoľvek hnojiva či pôdnej pomocnej látky však môže mať negatívny vplyv na životné prostredie,“ odpovedala M. Šimšíková na otázku, či legislatíva určuje postup pri uskladnení vápenatých plôch na otvorenom priestranstve, čím sme reagovali na skutočnosť, že pri obci Sačurov je látka uložená iba pár metrov od Tople.
