Bez mamy, bez otca, so zdravotným a mentálnym postihnutím. Príbeh piatich súrodencov z Kamennej Poruby nesie so sebou silnú emóciu. Silnú emóciu s jedným z tých šťastnejších koncov. Vďaka Daniele Bernátovej, ktorá bola ocenená cenou Roma Spirit v kategórii Čin roka.
Mária, Tomáš, Marián, Jozef a Miroslav z Kamennej Poruby prišli o mamu ešte v roku 2000, keď zomrela pri pôrode posledného zo súrodencov. V spoločnej domácnosti žili s otcom a jeho družkou. Keď však minulý rok v januári zomrel aj otec a jeho partnerka od nich vzápätí odišla, stali sa z nich siroty.
Neľahkú životnú situáciu im komplikoval fakt, že sú zdravotne a mentálne postihnutí. Ich schopnosť postarať sa o seba bola teda výrazne limitovaná. Navyše bývali v absolútne skromných podmienkach v murovanej chatrči s jednou izbou, dvoma posteľami a malou kuchynkou. Okrem toho veľmi slabo rozprávali. Slovenčinu príliš neovládali, skôr rozumeli rómsky.
Ich osud mohol byť ešte krutejší, a možno aj fatálny. Hoci ostali sirotami, neostali sami! V najťažších životných chvíľach im podala pomocnú roku a doslova sa ich ujala Daniela Bernátová. S rodinou sa stretávala najskôr ako sociálna terénna pracovníčka, neskôr ako rozvojová pracovníčka plánovania v rámci Národného projektu Rozvojové tímy.
Nad krutou realitou, v akej sa ocitli, sa so všetkými detailmi zamyslela v piatok popoludní, keď prišla domov z práce. Pracovné povinnosti mohla odfiltrovať, ale neurobila to, práve naopak.
„Keď som sedela doma v kuchyni a rozmýšľala nad tým, aké všetky administratívne veci bude po pohrebe ich otca potrebné vybaviť, uvedomila som si… Čo budú vlastne cez víkend jesť? Rozhodla som sa teda, že im navarím. Keď som im v sobotu priniesla jedlo, priznám sa, išla som k ním s malou dušičkou. Keď sme sa v minulosti chceli dostať bližšie k rodine a pomôcť im, otec si neželal, aby sme k ním vchádzali dovnútra,“ vysvetľovala Daniela Bernátová.
Keď k ním prišla prvýkrát, ostali prekvapení. Predsa len takúto situáciu nepoznali. Napriek tomu, že na začiatku na nich bolo badať nedôveru, rýchlo sa ju podarilo odbúrať. Daniela Bernátová sa o nich starala od januára do júla.
„Hodnotu človeka nemeriam tým, z akého prostredia pochádza. Moja práca ma baví, vykonávam ju s láskou a toto bola situácia, ktorá by ľudsky zasiahla každého. Ostali bez otca, bez mamy, s postihnutím a odkázaní sami na seba,“ dodala D. Bernátová.
Vzhľadom na kombináciu všetkých okolností bolo zrejmé, že dlhodobo nemôžu ostať žiť sami. Daniela Bernátová začala teda vybavovať ich umiestnenie v domove sociálnych služieb. Hoci celý proces trval pol roka, ocenila, že ak sa niekoho obrátila, či už to bola Sociálna poisťovňa, odborní lekári alebo Prešovský samosprávny kraj, stretávala sa s ústretovosťou. Máriu, Tomáša a Mariána sa nakoniec podarilo umiestniť v DSS v Spišskom Podhradí. Jozef a Miroslav našli nový domov v DSS v Stropkove.
„Ak idete na vyšetrenia, čakacia doba je niekedy aj 2 – 3 mesiace. Keď som však povedala, že sa snažím pomôcť piatim súrodencom a vysvetlila som ich situáciu, každý na koho som obrátila, hľadal spôsob ako pomôcť a vyjsť nám v ústrety. Často som mala malú dušičku, ale aj to, že som sa stretávala s ľudskosťou a pozitívnym prístupom, mi dodávalo veľkú dávku energie,“ poďakovala sa Daniela Bernátová.
Príbeh Daniely Bernátovej je inšpiratívny! Voči osudu piatich sirôt neostala ľahostajná. Nespoliehala sa na systém, ale sama vzala aktívne veci do vlastných rúk. Nad rámec pracovných povinností. Za tento prístup sa jej dostalo morálneho ocenenia, keď sa stala laureátkou Roma Spirit v kategórii Čin roka. Organizátori ju predstavili so slovami „skutoční hrdinovia žijú medzi nami.“
„Prácu a obetavosť pani Bernátovej si nesmierne vážim a najmä som na ňu hrdý. Každý príbeh, ktorý sme si vypočuli bol silný, výnimočný a inšpiratívny, ale predovšetkým potvrdzoval, že títo ľudia robia svoju prácu s veľkým srdcom a obetavosťou. Sme presvedčení, že aj touto formou má spoločnosť príležitosť uvedomiť si ako jednoducho možno pozitívne ovplyvniť život okolo nás,“ uviedol pre romovia.vlada.gov.sk splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško.
Spoločenská objednávka po pozitívnych príkladoch je dnes mimoriadne aktuálna. Práve idea udeľovania ocenení Roma Spirit je odkazom a poctou ľuďom s hodnotami, ktorí sú empatickí a pomocnú ruku podávajú nezištne.
„Toto ocenenie som prijala ako poďakovanie, ktoré nám ako keby venovali Mária, Miroslav, Jozef, Tomáš a Marián. V množnom čísle hovorím kvôli tomu, lebo toto ocenenie patrí všetkým, ktorí mi na tejto ceste pomáhali. Keď ich navštívim v Spišskom Podradí alebo v Stropkove a vidím na ich tvári úsmev, ktorým komunikujú, zahreje to na duši, lebo vidieť, že sú spokojní. Preto mám veľký rešpekt pred každým, kto pracuje v domovoch sociálnych služieb. Svoju prácu vykonávajú s energiou, láskou, empatiou a trpezlivosťou,“ zdôraznila D. Bernátová.
Posolstvo životného príbehu piatich súrodencov z Kamennej Poruby by sme radi parafrázovali do priania, nech sa „malý“ krok pre človeka stane veľkým krokom pre ľudstvo.
„Všímala som si, že niektoré situácie, ktoré prijímali, zažívali prvýkrát. Kým pre nás sú mnohé momenty prirodzené a samozrejmé, u nich to neplatilo. Narodili sme sa do rodiny milujúcich rodičov, máme súrodencov, s ktorými si rozumieme, dostalo sa nám vzdelania, máme prácu… Životný osud, ktorý ich postretol, ich však nepustí ďalej, nedovolí im žiť plnohodnotne. Keď som si to všetko takto spojila, dotklo sa ma to a nesiem si to v sebe dodnes,“ dodala na záver Daniela Bernátová.
