Folklórna šou Zem spieva uviedla na obrazovkách RTVS tretiu sériu. Niet pochýb o tom, že po prvých dvoch dieloch bude i tretie pokračovanie dokonalou reklamou slovenských ľudových tradícií, ako súčasti nášho neopakovateľného a nezameniteľného kultúrneho a historického dedičstva. Svoj život folklóru zasvätil aj režisér, choreograf a umelecký vedúci FS Vranovčan a DFS Cifroško Peter Kocák, ktorý sa v tretej sérii predstaví v pozícii porotcu.
Spojenie Zem spieva a Peter Kocák nie je nové. V druhej sérii to s folklórnym súborom Vranovčan dotiahli až do finále, v ktorom sa predstavili s emotívnym vystúpením z tanečného divadla Zbohom. Hoci ako choreograf a režisér má za sebou desiatky programov a stovky vystúpení na Slovensku, či v zahraničí, predsa len priznal, že práca v televíznom štúdiu pri takomto formáte bola pre neho novou skúsenosťou. „Štýl práce pred televíznymi kamerami, vrátane rôznych efektov, či spolupráca so štábom, ktorý nakrúcanie pripravuje, je výnimočnou skúsenosťou na nezaplatenie, ktorú na bežnom vystúpení získať nemôžeme. Skúsenosť to nie je iba pre účinkujúcich, ale aj pre nás choreografov a tvorcov programov, pretože prispôsobiť sa toľkým detailom a zakomponovať ich v prospech interpretovaného diela bolo pre aj mňa zaujímavou výzvou, ktorú som sa snažil naplno využiť,“ uviedol Peter Kocák.
V druhej sérii Zem spieva sa folklórny súbor Vranovčan predstavil aj s vystúpením inšpirovaným tanečným divadlom Čierno-biely svet.
Do tretej série Zem spieva sa prihlásil rekordný počet folklórnych súborov, skupín, sólistov a ľudových hudieb. Ako producent a režisér Peter Núñez prezradil v jednom z rozhovorov, po troch týždňoch museli v televízii a rozhlase zastaviť kampaň, pretože počet prihlášok ďaleko prevyšoval možnosti produkcie a formátu ako takého. Na odbornú porotu, do ktorej okrem Petra Kocáka zasadli aj Anna Derevjaníková, Miroslava Palanová, Stanislav Marišler a Milan Rendoš, teda nečaká ľahká úloha vybrať postupujúcich do semifinále. „V prvom rade je pre mňa cťou, že som bol oslovený uznávaným režisérom P. Núnezom a produkciou TV relácie, ktorá takouto formou propaguje slovenský folklór. Na druhej strane beriem moju pozíciu s absolútnou zodpovednosťou k ľudom v tomto regióne i vo folklórnom hnutí, k ľuďom, ktorí ma ovplyvňovali, inšpirovali a formovali po celý život. Tomu zodpovedá aj dôsledná príprava na jednotlivé diely. Či už z detailného pohľadu na regionálny kontext alebo z hľadiska tradícií, obradov a zvykoslovia, ktoré si vďaka výskumom a svojmu poznaniu pamätám a zároveň prostredníctvom archívnych záznamov a odbornej literatúry vždy pripomeniem ako významné jedinečnosti a špecifiká jednotlivých obcí, regiónov,“ zdôraznil P. Kocák.
Vo finále naplnil FS Vranovčan televízne obrazovky silnými emóciami z tanečného divadla Zbohom. Na jednu z úloh sa podujal aj známy športový komentátor Marcel Merčiak.
Folklórna šou Zem spieva ponúkla a ponúka slovenský folklór v jeho jedinečnej kráse, ktorú zdôrazňuje moment, že ľudové tradície sú región od regiónu iné, a teda výnimočné. Folklór nikdy zo sŕdc Slovákov nevymizol, ale predsa len pre jeho uchovanie s dôrazom na autentickú podobu bolo dôležité nájsť moderný jazyk, aký by oslovil aj nefolkloristov. Peter Núñez a Peter Kocák majú teda spoločné to, že sa im podarilo komunikovať s publikom, ktoré síce folklór registrovalo, ale do hĺbky už príliš nešlo. Tanečné divadlá Čierno-biely svet, Zbohom či Magikus Folklorikus v podaní folklórneho súboru Vranovčan a detského folklórneho súboru Cifroško otvorili impozantným spôsobom dvere každému, kto má otvorený vzťah k našej histórii reprezentovanej tradičným ľudovým dedičstvom. Rovnakú ambíciu a cieľ si kladú i tvorcovia Zem spieva. Hoci ako P. Kocák upozornil, porovnávať folklórne súbory, folklórne skupiny, ľudové hudby a sólistov sa objektívne akademicky nedá, pozitívnu emóciu, akú túto šou vyvolala, víta. „Tým, že produkcia využíva rôzne technické vymoženosti, prezentuje folklór moderným a atraktívnym spôsobom pre široké masy. Aj Zem spieva má podiel na tom, že sa dnes stretávame s folklórom v rôznych komunitách, vo výtvarnom umení, móde, i v gastronómii… Zároveň však treba dať pozor na to, aby sa to neprenieslo do gýčovitosti a neublížilo sa hodnotám, ktoré folklór uchováva a reprezentuje. Ak si folklór „požičiame“, tak by sme ho mali minimálne v rovnakej, ak nie v ešte krajšej, podobe aj vrátiť,“ pripomenul P. Kocák.
Soňa Kontúrová
