Navštívte hrad Čičva. Počas Čičvianskych hradných slávností. Pozývame do Sedlísk!
Hrad Čičva je jediným rozsiahlym torzálne zachovaným hradom vo vranovskom okrese. Historický fakt, že ho v minulosti vlastnila Alžbeta Báthoryová, mu u jeho návštevníkov pridáva body navyše. Legenda o čachtickej pani, ktorá sa vydávala vo Vranove nad Topľou, si totiž získava pozornosť aj po stovkách rokov.
Na to, aby mal hrad Čičva budúcnosť, iba minulosť nestačí. Mostom medzi minulosťou a budúcnosťou musí byť zodpovednosť v prítomnosti. Ľubomír Hutka povýšil zodpovednosť na svoje nadšenie a poslanie v roku 2014, kedy založil občianske združenie Pro futuro hradu Čičva. Za desať rokov sa na hradnom kopci nad Sedliskami podarilo urobiť kusisko roboty!
S prácami začínali dobrovoľníci v čase, kedy hrozilo zrútenie najstaršej časti hradu – románsko-gotickej útočištnej veže s britom, tzv. bergfritu. Okrem toho tri sezóny postupne odstraňovali náletové dreviny a upravovali prístupové cesty na hrad, aby uľahčili prístup pre cyklistov, turistov s kočíkmi alebo vozíčkarov.
Práce na hrade Čičva pokračujú aj tento rok. Vďaka Národnému projektu Ľudia a hrady – krok k sociálnej ekonomike. „Kým v minulosti boli projekty nastavené sezónne, tento bude trvať 18 mesiacov, čo nám umožňuje rozvrhnúť si práce vo väčšej miere,“ poznamenal výkonný riaditeľ OZ Pro futuro hradu Čičva Ľubomír Hutka.
Zoznam stavebných prác, ktorú chcú stihnúť, nie je vôbec krátky. Stavebná obnova palácovej časti. Dokončenie kupoly a miestnosti nad ňou v útočištnej veži s britom. Obnova dverných a okenných otvorov v juhovýchodnom palácovom krídle. Dokončenie západného hradného múru na predhradí. „V lete máme naplánované najmä murovacie stavebné práce, tzv. mokrý proces. Od jesene nás čaká úprava hradného areálu a jeho okolia, kde je veľa stromov v kritickom stave. Na základe povolenia, ktoré už máme k dispozícii, by sme niektoré prestarnuté a choré stromy chceli kvôli bezpečnosti návštevníkov odstrániť,“ rozmenil postupnosť prác Ľ. Hutka.
Na hrade Čičva pracuje 8 ľudí z evidencie úradu práce. Hoci niektoré činnosti sú „iba“ pomocné, murovanie pomocou vápenej malty a kameňa si už žiada odborné znalosti a zručnosti. Práve takýchto odborných a najmä manuálne zručných pracovníkov je dnes akútny nedostatok, preto si ich „vychovávajú“ priamo na hrade počas trvania projektu, čo taktiež prispieva k opodstatnenosti týchto projektov na obnovu slovenských hradov. „Mnohí z tých, ktorých sme na hrade zaučili do tajov klasického murárskeho remesla, tieto získané zručnosti uplatnili v ďalšom profesnom živote. Myslím si, že je to dobrá vizitka pre tento národný projekt. Dali sme im šancu, naučili sme ich pracovať a vďaka tomu sa zamestnali v stavebných firmách. Dnes je opätovným trendom murovanie konštrukcií z lomového kameňa, preto je o nich záujem,“ vysvetlil Ľ. Hutka.
Keďže hrad patrí medzi národné kultúrne pamiatky, na murovanie môže byť využívaný len druhovo zodpovedajúci materiál. V minulosti dobrovoľníci zbierali originálny kameň priamo v hradnom areáli, no ten sa postupne minul. Dôležité je dovysvetliť, že hrad Čičva je postavený primárne z dvoch druhov kameňa – vápenca a pieskovca. S vápencom problém nie je, pretože sa dá získať z neďalekého lomu v Brekove. Ľubomír Hutka sa však aj touto cestou obracia na verejnosť s prosbou o pomoc s pieskovcom. „Pôvodný pieskovec, ktorý sme vyzbierali v okolí hradu, sa minul. Keďže v okolí nie je žiadny lom na pieskovec, potrebujeme pomôcť s jeho získaním, aby sme mohli pokračovať v murovaní pieskovcových konštrukcií. Ak sa niekde búra starý dom z pieskovca, prosím, určite nám dajte vedieť. Alebo napr. na Domaši je veľa pieskovca, keď sa stavajú chaty a bagrujú sa základy. Rozobratie, naloženie aj dovoz si zabezpečíme vo vlastnej réžii a na vlastné náklady,“ dodal Ľ. Hutka.
TITULNÁ FOTOGRAFIA: Hrad Čičva – obnova kultúrnej pamiatky
