Anonymný alkoholik hovorí o štádiách závislosti a pobyte na protialkoholickom liečení
„Priznajte svoj problém a choďte sa liečiť skôr, ako sa z vás stane troska.“
V minulom čísle sme uverejnili rozhovor s abstinujúcim alkoholikom. Článok vzbudil u čitateľov značný záujem, niekoľko ľudí, ktorí majú problémy s alkoholom, dokonca zareagovalo na ponuku zapojiť sa do svojpomocnej skupiny anonymných alkoholikov v Bardejove. Vzhľadom na to, že ide o aktuálnu problematiku týkajúcu sa veľkej časti dospelej populácie, prinášame pokračovanie rozhovoru o diagnóze F10.
Vráťme sa k reakciám na náš prvý spoločný rozhovor.
Po uverejnení článku sa mi prihlásilo niekoľko ľudí, ktorých veľmi zaujal. Kontakt mali možnosť získať vo vašej redakcii. Niektorí sa chceli iba porozprávať, ale niekoľkí, ktorí už majú za sebou aj protialkoholické liečenie, začali so mnou chodiť do našej svojpomocnej skupiny v Bardejove.
Vyjadrili sa, že sú radi, že niečo také existuje a môžu sa stretávať a rozprávať s ľuďmi s podobnými problémami.
V predošlom článku si konštatoval, že máloktorý alkoholik si prizná, že je „zrelý“ na protialkoholické liečenie. Takže ako je to? Kedy je liečenie jediným možným východiskom?
Alkoholizmus má niekoľko vývojových fáz. V tej počiatočnej má alkoholik z pitia príjemný pocit. Pije len príležitostne, spravidla pri spoločenských príležitostiach. A ako vieme, tých je počas života neúrekom. V počiatočnej fáze ide len o ten príjemný pocit, uvoľnenie, pocit väčšej suverenity. Na jej konci však už na dosiahnutie príjemného pocitu potrebuje niekoľkonásobne viac alkoholu. Keď niekto začal napríklad s pohárom vína, teraz už potrebuje dajme tomu liter. To už prechádza do varovnej fázy, keď nestačí príjemný pocit, hlási sa aj potreba opiť sa aspoň raz za niekoľko týždňov. Alkoholik ešte nemá tzv. okná, ale potrebuje stále viac alkoholu a jeho psychike robí dobre, keď sa opije. Postupne sa dostavujú už aj spomínané okná a alkoholik sa pristihne, že na alkohol myslí veľmi často. Dajme tomu je v práci, ale nevie sa dočkať, kedy si dá svoje pivečko.
Dá sa povedať, že väčšina alkoholikov začínala práve s pivom?
V našich podmienkach spravidla áno. Románske typy alkoholikov, teda Španieli, Francúzi, Taliani, preferujú skôr víno. My sme anglosaské typy alkoholikov, kde je najobľúbenejšie pivo. V ďalšej fáze sa už pivo kombinuje s tvrdým alkoholom, v tých posledných je už človeku jedno, čo pije, hlavne nech je to alkohol. To si ho už vo veľkom kupuje sám, potrebuje napríklad ploskačku, aby mohol stále doplniť hladinu. V prvých fázach preferuje pitie určitých nápojov – pivár pivo, vinár obľúbené víno, ale v konečných fázach je to už úplne jedno.
Povedali sme si o prvých dvoch fázach. Čo je príznačné pre ďalšie?
Prichádzame do tretej, alebo tzv. kritickej fázy, kedy sa už alkohol stáva trvalou súčasťou života. Človek stráca nad pitím kontrolu, stavy opilosti sú čoraz častejšie, trvajú aj niekoľko dní po sebe. Alkoholik musí mať svoju dávku za každú cenu. V práci má ešte nad sebou akú takú kontrolu, ale začína vyhľadávať pitie už aj tam. Je síce ešte schopný fyzicky alebo duševne pracovať, ale hladinu alkoholu si musí dopĺňať už aj počas pracovného procesu. V tejto fáze je už veľmi malá pravdepodobnosť, že sa zo závislosti dostane sám a je nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc.
Znamená to, že v prvých dvoch fázach má ešte človek šancu vrátiť sa z kratšej cesty bez odbornej pomoci?
Je to individuálne, ale je veľká pravdepodobnosť, že keď si človek uvedomí svoj problém, môže sa z toho dostať sám. Už som to spomínal. Najväčší problém je priznať si, že je človek alkoholikom. Len keď toto dokáže a prestane si robiť ilúzie, že má všetko pod kontrolou, môže na sebe začať pracovať. Buď svojpomocne, alebo formou hospitalizácie či ambulantnej liečby. V tretej fáze ostáva už len liečenie. Človek ešte síce dokáže ako tak fungovať na istej spoločenskej a rodinnej úrovni, ale sociálne stagnuje. V štvrtej fáze nastáva celkový rozklad osobnosti. Alkoholik potrebuje ranný dúšok, aby bol vôbec schopný fungovať, aby nejako naštartoval fyzické a duševné procesy. Nezvláda prácu ani rodinu. Jednak nie je schopný zabezpečiť rodinu po materiálnej stránke, jednak stráca záujem o bežné činnosti, ale napríklad aj o sex. Je to už ľudská troska, pre ktorú je alkohol taký silný fenomén, že mu podriadila celý svoj život. V tejto fáze sa už alkoholik aj pri veľmi malých dávkach opije. Človek by sa mal začať liečiť skôr, ako sa prepije do poslednej fázy.
V ktorej fáze si sa nachádzal ty, keď si sa rozhodol pre liečenie?
Bol som niekde na rozhraní tretej a štvrtej fázy.
Ako dlho trvá pobyt v protialkoholickej liečebni?
Na Slovensku tri mesiace, ale napríklad v USA spravidla rok, v západných európskych štátoch pol roka. Problém je, že u nás poisťovne uhrádzajú len prvých 21 dní.
Abstinenti môžu argumentovať, prečo by mala poisťovňa preplácať liečbu alkoholizmu, za ktorý si môže človek sám…
Jeden deň liečby alkoholika vyjde na cca 50 eur. Ale alkoholik, ktorý sa nelieči, vyjde štát niekoľkonásobne drahšie. Čiže jednoznačne je najlacnejšie alkoholika či už ambulantne, alebo formou hospitalizácie, liečiť.
Existujú rizikové skupiny, ktoré sú závislosťou od alkoholu ohrozené viac?
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že svoju úlohu tu zohráva aj genetika, pretože potomkovia alkoholikov sú náchylnejší stať sa tiež alkoholikmi. Ale nie je to pravidlom. Môže sa stať, že alkoholik má šesť detí – abstinentov. Ale spravidla je väčšie riziko, že alkoholu podľahne dieťa alkoholika. Veľmi dôležité sú aj spoločenské pomery, v akých človek vyrastá. Keď žije dieťa v rodine, kde sú alkohol a stavy opilosti bežnou súčasťou života, je veľká pravdepodobnosť, že takéto vzorce správania preberie. Lebo berie alkohol ako samozrejmosť.
Dá sa v súvislosti s pitím hovoriť o rozdieloch medzi mužmi a ženami?
Ani nie. Rozdiel je len vo forme. Muži pijú verejne, ženy skôr tajne. Zídu sa tri, štyri kamarátky a popíjajú, alebo pije žena sama. U muža je pitie spoločensky prijateľnejšie, preto nemá až také zábrany. Môže sa tackať, vystrájať, pobiť sa, ale spoločnosť mu to toleruje. Na Slovensku pije o niečo viac mužov, ale napríklad v štátoch ako Dánsko, Škótsko, Írsko je štatisticky dokázané, že tam viac pijú ženy. Ľudia, ktorí v týchto krajinách dlhodobo žili, mi tento fakt aj potvrdili.
Je alkoholizmus viac rozšírený v určitých spoločenských vrstvách?
Nie, takto sa to nedá povedať. Závislým sa môže stať rovnako bezdomovec, politik, vedec, umelec, lekár, murár. Nezáleží na spoločenskom statuse, povolaní, IQ. Alkohol si jednoducho nevyberá. Pokiaľ sa bavíme o alkoholikoch, ktorí podstupujú liečenie. Čo sa týka tých neliečených, najviac ich je medzi asociálmi.
Prevláda názor, že Slováci patria v konzumácii alkoholu k svetovej špičke. Ozaj sme na tom až tak zle?
Ako sa to vezme. Slováci patria so spotrebou deväť litrov čistého alkoholu na hlavu na rok medzi priemer. Napríklad Česi sú s 11 litrami pred nami, podobne ako Poliaci s 12 litrami, Nemci so 14 litrami. A čo sa týka románskych krajín, tam sa pijú kvantá najmä vína a čísla sa už ani neudávajú.
Čo čaká človeka, ktorý sa rozhodne liečiť?
Na liečení sa alkoholik podrobí detoxikácii. Ide o umelé ukončenie pitia alkoholu zo dňa na deň. Len pre vysvetlenie, približne 80 percent alkoholikov nejde na liečenie v triezvom stave, po triezvom rozhodnutí a uvážení, ale dajme tomu rovno z nejakého týždňového záťahu. Detox je taká šoková terapia. Ja som napríklad mesiac v kuse oslavoval svoju štyridsiatku a v takomto stave som sa dostal na liečenie. Detox je psychicky aj fyzicky veľmi náročný. Odbúravanie škodlivín z tela trvá päť až sedem dní, ale je to individuálne. Potom nasleduje psychická detoxikácia, pretože človek je depresívny, trpí nespavosťou, má tras, je nepokojný. Tieto stavy sa zvyknú upraviť tak za dva, tri týždne.
Postrachom alkoholikov je antabus. Používa sa ešte?
Niekedy sa ozaj používal, ale od roku 1996 je zakázaný. Antabus je totiž zabiják. Tento liek zabraňuje prirodzenému odbúravaniu alkoholu. Po požití antabusu hrozilo riziko, že človek skolabuje či dokonca zomrie. Následkom jeho užitia sa alkohol nahromadí v pečeni a namiesto toho, aby sa odbúral, zaplaví krv, postihne nervovú sústavu.
Prečo sa potom používal?
Na výstrahu, aby alkoholici vedeli, aké stavy ich čakajú. Inak, po tichu sa hovorí o tom, že tento liek má údajne na svedomí veľa vrážd. Vraj ich páchali napríklad manželky na svojich manželoch alkoholikoch. Antabus sa totiž po 24 hodinách nedá v krvi dokázať a podobné úmrtia boli pripísané na vrub konzumácie veľkého množstva alkoholu.
Spomínal si, že liečenie trvá tri mesiace. Čo ďalej?
Za prvých šesť až osem týždňov by sa mal dať človek na liečení fyzicky a psychicky do poriadku. V ďalšom období prichádza na rad teória, teda rôzne rady, ako sa opäť zaradiť do spoločnosti. Toto je veľmi dôležité, pretože človek si musí uvedomiť, že pri pôvodnom životnom štýle sa mu abstinovať nepodarí. Proces resocializácie trvá minimálne šesť rokov. Najčastejším argumentom alkoholikov je tvrdenie, že majú pitie pod kontrolou. Omyl. Nič nemajú pod kontrolou. Stačí im vypiť jeden pohárik a opäť padajú na dno. Na Slovensku je okolo stotisíc neliečených alkoholikov. Jednoducho si závislosť nepriznajú a budú skalopevne tvrdiť, že to majú pod kontrolou.
Proti fajčeniu sa bojuje na všetkých frontoch. Fajčiari majú zákaz fajčiť na mnohých verejných miestach, z obrazoviek už dávno vymizli reklamy na cigarety. Proti alkoholu sa až tak vehementne nebojuje. Nie je to paradox?
Podľa mňa ani nemá význam bojovať proti alkoholu takýmto spôsobom. Myslím si, že je oveľa účinnejšie šíriť osvetu napríklad aj formou článkov v médiách, aby si ľudia uvedomili, čo so sebou alkohol prináša. U nás sa berie pitie ako normálna vec, ale treba si uvedomiť, že alkoholik je chorý človek. Alkoholizmus je už dávno zaradený medzi choroby. Je to diagnóza F10. Poznám veľa ľudí, ktorí chcú prestať piť, ale nemôžu. Na Slovensku je taká mentalita, že pitie sa pokladá pomaly že nie za hrdinstvo. Však každý správny chlap si vypije, že? Toto je jeden veľký omyl. Alkohol rozvracia osobnosť, celé rodiny, podpisuje sa pod celkový psychický aj fyzický úpadok.
