Správa, na ktorú čakali nielen zamestnanci zamestnaní v skupine spoločností BUKÓZA HOLDING, prišla! Do fabriky v Hencovciach vstupuje nový investor.
Hoci sa verejne skloňoval záujem z Balkánu či Nemecka, s víziou prichádza česká investičná skupina RIQ Investments. Táto informácia sa stala okamžite mediálnym headlineom.
Zakladateľ RIQ Investments a predseda predstavenstva Roman Staněk v otvorenom rozhovore pre Vranovské NOVINKY vysvetlil, prečo ich voľba padla práve na Bukózu, aké záväzky prebrali, kde vidí priestor na optimalizáciu a najmä potenciál na trhu.
* Bývalé vedenie BUKÓZY Holding, a.s. avizovalo rokovania s viacerými investormi, ktorí mali prejaviť záujem o vstup do fabriky v Hencovciach. Počas májového protestného zhromaždenia hovoril majiteľ Ján Ďurian o záujme dvoch nemeckých investorov. Nakoniec to bola vaša investičná skupina RIQ Investments, ktorá sfinalizovala prevzatie skupiny spoločností patriacich do Holdingu. Čím Vás potenciál Bukózy presvedčil?
– Na začiatok zareagujem na to, čo ste povedali v otázke, a teda, že tu bolo viacero záujemcov. Záujemcovia tu boli, ale podľa mňa, ich záujem nebol až taký vážny. Skôr bol v prvotnej fáze, kedy sa nedostalo ani na due diligence a fyzickú obhliadku fabriky. Niektoré signály možno prišli len od konkurencie, ktorá to nemyslela až tak vážne.
V našej investičnej skupine dostávame reporty od audítorských kancelárií, inokedy dostaneme informáciu od bánk či rôznych obchodných partnerov. Keď sa ku mne dostala informácia, že BUKÓZA Holding má finančné problémy, povedali sme si, že by sme chceli hovoriť s majiteľom.
Myslím si, že keď tu táto fabrika fungovala už za komunizmu a má 60-ročnú tradíciu, musí mať potenciál a miesto na trhu. Celulóza je komodita, ktorá sa hýbe v nejakých intenciách, presnejšie v 5-ročných cykloch, ale pokiaľ sa fabrika správne uchytí, reštrukturalizuje zvnútra a správne sa zorganizuje, má potenciál, aby bola v plusových čiernych číslach.
* Vstup vašej investičnej skupiny do BUKÓZY Holding sa podarilo sfinalizovať v pomerne krátkom čase. Ako vnímate po tejto skúsenosti slovenské prostredie?
– Som z Česka a sústreďujem sa na reštrukturalizácie fabrík. Ostal som príjemne prekvapený, ako u vás zafungoval štátny systém. Od prvého momentu som nadobudol pocit, že ministerstvá hospodárstva, životného prostredia či práce, sociálnych vecí a rodiny chcú tejto fabrike na východe Slovenska pomôcť. Viem, že sa u vás hovorí, že z východu je do Bratislavy ďaleko, ale absolvovali sme sériu rokovaní a všetky sprevádzal konštruktívny prístup.
Keď som poprosil, či by sa dali urýchliť najmä procesy vo vzťahu k Eximbanke, lebo chceme, aby ľudia konečne dostali výplaty, podarilo sa to. Ďalším príkladom je štátna firma pod ministerstvom hospodárstva SPP, ktorá súhlasila so splátkovým kalendárom, pričom nemusela k tomu takto pristúpiť, lebo v minulosti sa záväzky neplnili. S korektným prístupom sme sa stretli na Environmentálnom fonde. Rovnako som v dobrom slove zmysle nezažil, aby riaditeľ miestneho úradu práce prišiel na rokovania v sobotu. Rovnakú skúsenosť som mal s riaditeľom Sociálnej poisťovne, s ktorým sme riešili veci veľmi operatívne.
Som apolitický, ale musím zopakovať, že naozaj bolo vidieť, ako sa všetci spojili a chceli, aby fabrika fungovala.
Zlá a vo veľkej miere nejasná situácia v BUKÓZA Holding, a.s. vyvrcholila v máji protestným zhromaždením zamestnancov.
* Majiteľ Ján Ďurian viackrát mediálne avizoval, že fabrika je na predaj za jedno euro. Čo znamená „jedno euro“, ak sa na reálnu situáciu pozrieme reálnou optikou?
-S Jánom Ďurianom sme sa stretli dva mesiace dozadu. Pozreli sme si aj mediálne výstupy, ktoré spomínate a v ktorých hovoril, že fabrika je na predaj za jedno euro. Za jedným eurom sa však skrývalo 130 mil. eur dlhov.
Keď sme začali rokovania, na prvom mieste bola úloha dohodnúť sa s Eximbankou, ktorá to tu všetko financovala. Eximbanka tu mala 65 mil. eur, štát ďalších 25 mil. eur za emisné povolenky a skoro 30 mil. eur tu mal aj bývalý majiteľ, ktorého pohľadávky vznikli z nejakých pôžičiek a obchodných vzťahov.
Zmapovali sme si trh a následne sme absolvovali rýchle due diligence. S našim ekonómom a právnikmi sme tu sedeli v papieroch mesiac, plus sme zároveň komunikovali s veriteľmi. Pre predstavu poviem, že len z obchodného styku sa evidovalo cca 27 mil. dlhov u 570 veriteľov. V priebehu troch týždňov sme absolvovali cez 300 stretnutí, aby sme sa dopracovali k nejakému kompromisu. Dôležité totiž pre mňa bolo navnímať, či títo dodávatelia budú ochotní s nami ďalej spolupracovať.
Vysvetľovali sme, že chceme ísť férovou cestou. To znamená, že všetkým veriteľom chceme v nejakom časovom horizonte splatiť 100% ich pohľadávok. S väčšinou obchodných partnerov sme sa dohodli na 3-ročnom splátkovom kalendári. S ďalším ešte rokujeme a postupne uzatvárame dohody.
* V situácii, kedy neboli vyplácané mzdy, vo vzduchu visel exodus zamestnancov. Keďže ide o odborné profesie, hrozilo, že spustenie opätovnej výroby by sa mohlo skomplikovať. Ako na Vás zapôsobili zamestnanci počas rokovaní?
– Po tom, ako došlo k dohode s obchodnými partnermi, som si zvolal zamestnancov. Chcel som vedieť, s kým môžeme počítať, teda koľkí sa vrátia do práce. Ostal som príjemne prekvapený, že prišli skoro všetci a vypočuli si ma. Ich otázky boli odborné a komunikácia férová. Na východe Slovenska som vo väčšej miere nepodnikal, ale môžem povedať, že som tu našiel ľudí s potenciálom, či už vo výrobe alebo aj v administratíve.
Vzhľadom k tomu, do akého stavu sa fabrika dostala, sme s bankou trvali na tom, že peniaze, ktoré tu Ján Ďurian v holdingu mal, skapitalizuje za jedno euro. Potom som odkúpil od Eximbanky úver a následne bola schválená úverová linka na 20 mil. eur. Z toho 10 mil. eur sme použili na vyplatenie miezd a ďalších prioritných vecí, aby fabrika mohla začať fungovať. K vyplateniu miezd došlo v pondelok (8. júla, pozn. red.). Keďže v predchádzajúcom týždni bol v piatok sviatok (sv. Cyril a Metod, pozn. red.), papierovačky sme stihli uzavrieť až po víkende. Ďalších 10 mil. eur je určených na nákup drevnej hmoty, aby sme sa predzásobili a dokázali sa stabilizovať.
RIQ Investments je investičná skupina s viac ako 17-ročnou históriou
Špecializuje sa na dlhodobé investície do spoločností a projektov, ktoré majú potenciál trvať desiatky rokov, a to hlavne v odvetviach ťažby a spracovania kameňa, automotive, obnoviteľných zdrojov energie a real estate najmä na území Českej republiky a Slovenska. Vo svojich portfóliových spoločnostiach investuje do obnovy a modernizácie s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť.
Investičná skupina RIQ má trhovú hodnotu aktív skupiny 4 mld. českých korún, vlastný kapitál 1,7 mld. českých korún a zamestnáva viac ako 1 000 zamestnancov.
Roman Staněk má viac ako 20 rokov skúseností v rôznych oblastiach podnikania. Svoju podnikateľskú kariéru odštartoval v oblasti potravinárstva a následne vybudoval jeden z najväčších poľnohospodárskych holdingov na území severnej Moravy na viac ako 10 tis. hektároch pôdy. Po úspešnom exite v roku 2016 sa zameral na investície v oblasti spracovania kameňa, obnoviteľných zdrojov a realít.
Medzi jeho silné stránky patrí identifikácia zaujímavých investičných príležitostí a schopnosť rozvíjať dlhodobé obchodné vzťahy.
* V tlačovej správe, ktorou ste oznamovali vstup do BUKÓZA Holding, a.s., ste uviedli, že svojou strategickou investíciou zachránite stovky pracovných miest. Akú máte víziu s počtom zamestnancov? Do Holdingu patrí viacero spoločností. Ako sa ich fungovanie prejaví na zamestnanosti?
– Z ôsmich spoločností vlastníme sedem a ôsma by mala pribudnúť do konca júla. Preberali sme to s audítorkou a ešte v tomto roku dôjde k fúzii všetkých firiem. Ak to poviem laicky, bolo to zbytočné papierovanie. Týmto krokom sledujeme zreálnenie hodnoty aktív, čím sa posilní kapitál, aby bola firma dostatočne silná.
Čo sa týka priestoru pre zamestnancov, aktuálne ich zamestnávame do 500. Myslím si, že keď sa rozbehnú všetky procesy, stovku by sme ešte mohli nabrať. V energetike veľa ľudí nezamestnáme, ale keď pôjde napr. papierenský stroj na plný výkon, budeme zamestnancov potrebovať, aby sme vykryli trojzmennú prevádzku. Ďalší potenciál by mohli otvoriť rokovania o viacerých projektoch v oblasti farmácie alebo automotive, pretože celulóza sa dá využiť v rôznych oblastiach.
Historicky fabrika zamestnávala 800 až 860 ľudí. Hoci sme znížili počet zamestnancov v službách, veľa vecí sme outsourcovali. Pracovné miesta teda nezmizli, len sme zvolili iný model, ako niektoré služby využívať.
* Pre výrobný program BUKÓZY je alfou a omegou drevo. LESY SR, š. p. vyčítali bývalému vedeniu spoločnosti nedisciplinovanosť pri uhrádzaní záväzkov. Má dnes fabrika dostatok drevnej hmoty, aby mohla opäť začať vyrábať?
– Štátnemu podniku LESY SR sa dnes nedlží nič, pretože tam bolo ručenie Eximbanky, ktoré sme odkúpili. LESY SR sú pre nás významný hráč, preto som rád, že naše vzťahy sú nastavené korektne. Verím, že sme ich manažment dostatočne uistili, že sme stabilný a seriózny partner. Rozumiem tomu, že v okolí znížili ťažbu, pretože fabrika stála a nevyrábala. Na tretí kvartál už majú nejaké objemy zarezervované, ale i napriek tomu sú schopní nám drevnú hmotu dodať. Nemohli totiž vedieť, ako sa bude situácia v Bukóze vyvíjať, preto ich rozhodnutie chápem. Napriek tomu nám vyšli v ústrety a do konca roka pre nás blokujú 85 tis. kubíkov dreva. Vďaka tomu, čo nakúpime aj inde, nám táto kapacita v prvej fáze postačí.
* Jedna zo spoločností Holdingu dostala pred vstupom vašej investičnej skupiny pokutu za nenakúpenie emisných kvót. Môže to ohroziť začiatok výroby?
– Za rok 2022 máme dlh emisií 8,7 mil. eur, spolu je dlh cca 25 mil. eur. S ministerstvom životného prostredia rokujeme, či by sa pokuta, ktorú fabrika dostala, dala rozdeliť do splátok. Momentálne sa to rieši na úrovni Bruseli, či sa to môže alebo nemôže, resp. či by to bola alebo nebola nepovolená pomoc.
Nič to však nemení na tom, že z celkového dlhu budeme musieť do konca roka uhradiť 8,7 a 3,5 mil. eur, aby sme si mohli nárokovať povolenky za rok 2023, ktoré sa vypočítajú v priebehu roka 2024 a zároveň povolenky aj na rok 2024, ktoré sa budú vypočítavať na začiatku roka 2025.
Trošku šťastia v nešťastí máme v tom, že fabrika pol roka nevyrábala a netvorila toľko emisií, preto by sa tento dlh mohol o niečo znížiť. Napriek tomu to vychádza, že niekde medzi 10 – 15 mil. eur budeme musieť tak či tak do Bruselu zaplatiť, aby sme mohli čerpať emisné povolenky ďalej. Chod fabriky to však neohrozí. Máme rezervy, že ak by k dohode nedošlo, do konca roka to zaplatíme.
* Fabrika v Hencovciach si prešla turbulentnými časmi. Aký výrobný program by mal situáciu stabilizovať?
– Ostávame pri tom, že vyrábať budeme klasickú celulózu. Po naštartovaní kompletného výrobného programu to vyzerá, že budeme vyrábať 10 až 11 tis. ton celulózy mesačne.
Predpokladám, že siedmy mesiac bude ešte stratový, lebo sa bude len nabiehať na výrobu. Vo ôsmom mesiaci chceme byť v kladných číslach a posledný kvartál vidím vďaka cene celulózy ako ziskový. V roku 2025 plánuje tržby na úrovni 15 mil. eur mesačne. Máme však väčšie ambície a chceli by sme sa pohybovať na úrovni EBITDA 8 až 10%.
Zabudnúť však nesmieme na to, že sme sa zaviazali splácať pohľadávky. Zisk vrátime primárne do toho, čo nám prinesie hneď naspäť efekt a zároveň sa budú splácať dlhy, aby sme veriteľom vrátili peniaze v 100%-tách naspäť.
RIQ Investments oficiálne oznámil vstup do skupiny spoločností BUKÓZA Holding po sfinalizovaní dohody s Eximbankou, ktorú podpísali predseda predstavenstva investičnej skupiny Roman Staněk (vpravo) a predseda Rady banky Rastislav Podhorec.
* Diskutovanou témou, aj počas protestného zhromaždenia, bolo uvedenie do prevádzky papierenského stroja, ktorý sa zmenil na niekoľkoročnú ságu. Aký prioritu mu prikladáte vo vašich plánoch?
– Papierenský stroj nie je primárny dôvod, ktorý spôsobil „pád“ fabriky. Eximbanka bola za mňa až veľmi benevolentná, že umožnila rozvoj v takejto miere. Rozhodne nestála za tým, aby práve ona zatiahla za brzdu a fabriku zničila. Určite by počkala so splátkami.
Ak odbočím od papierenského stroja, tak primárny problém bol v tom, že dva roky bol kovid a keď skončil, začala vojna na Ukrajine, ktorá priniesla so sebou energetickú krízu. V rokoch 2022 a 2023 nemala táto fabrika naozaj ako fungovať – cena celulózy bola nízka, drevo vybehlo na 90 eur za kubík, čo je nárast skoro o 80% a energie tiež stáli, čo stáli… Fabrika urobila dva roky po sebe čistú prevádzkovú stratu 30 mil. eur. Fabriku teda „nezabil“ papierenský stroj, ale nereagovanie na dobu bez zatiahnutia za brzdu v správny moment s obmedzením výroby a utlmením činností do času, než sa situácia vráti na úroveň spred krízy.
Myslím si, že investícia do papierenského stroja nebola šťastným rozhodnutím. Zvolený bol totiž nesprávny typ stroja, ale keď už ho tu máme a bolo do neho nainvestovaných nemálo peňazí, budeme s ním pracovať. Potrebujeme nastaviť proces tak, aby išiel, zarábal a nemuseli sme do neho investovať ďalšie peniaze.
Jeho potenciál vidíme v režime 2 – 3 druhov základných obalových papierov, aby sa nemusel stále prenastavovať. Tento low-cost môže prinášať fabrike nižšie stovky tisíc eur zisku, lebo bude používať zberový papier a nebude sa plytvať celulózou, ktorej sa pridá maximálne pridá 10 – 20%.
Zopakujem, stroj tu je, je schopný byť v ekonomickom pluse, ale nie je to, čo by malo túto fabriku živiť a na čom by táto fabrika mala stáť.
* Kde vidíte po dôkladnej analýze priestor na znižovanie nákladových zložiek?
– Veľmi dôležitou je pre nás energetika, pretože CO2 predstavuje pre túto fabriku veľký náklad. Aj to je dôvod a motivácia, prečo ju chceme dekarbonizovať a prečo o tom rokujeme sú štátnymi inštitúciami.
Energetika je v Hencovciach veľmi stará a my potrebujeme znížiť objem vstupu drevnej hmoty do kotla, ktorý poháňa turbínu. Ak sa podarí znížiť tieto fixné náklady, bude zarábať aj energetika.
Z našich plánov môžem potvrdiť, že v našom záujme je investícia do novej veľkej turbíny a dostatočného batériového úložiska niekde medzi 100 až 150 megawattmi. K tomu ešte zvažujeme, či doplníme fotovoltaickú elektráreň, lebo mix zelenej energie by mohol byť pre nás zaujímavý.
Rozmenené na čísla si musíme uvedomiť, že dnes sa u nás spracováva 20 tis. ton energetickej štiepky mesačne, čo je veľmi veľa dreva. Stojí to peniaze a nie je to až tak efektívne. Na prvom mieste pred nám stojí potreba modernizovať kotol, aby efektívnejšie vyrábal paru, ktorá bude roztáčať turbínu s tým, že zvyšok elektrickej energie uchováme do batérie. Keďže pôjdeme na trojzmennú prevádzku, budeme musieť naše potreby regulovať práve spomínanou batériou. Zvyšnú energiu si vieme predstaviť zobchodovať na výkyvy v sieti, do ktorej by sme ju mohli predávať.
* V minulosti si Bukóza HOLDING nedávala vždy záležať na povesti premianta, ktorý by udával trendy v spoločenskej zodpovednosti. Znamená Váš prístup k energetike aj zmenu k princípom, ktoré charakterizujú práve spoločenskú zodpovednosť?
– Nebude to okamžite, ale našou víziou je, aby fabrika ozelenela a spĺňala normy Európskej únie. Celkovo je to spojené s dekarbonizáciou, ale už len zozelenením energetiky sme schopní v krátkej dobe, od jedného do troch rokov, znížiť CO2 o 30 až 50%, čo je obrovská záťaž pre okolie. Zároveň alebo paradoxne to má hneď dva významy. Na jednej stráne znížime záťaž a na strane druhej znížime náklady pre fabriku. Ide to ruka v ruke a vo výsledku sa dostaneme k riešeniu, ktoré je najlepším pre všetky strany.
