Ministerstvo životného prostredia SR povolilo plašiť a strieľať kormorány veľké. Reagovalo tak na žiadosť Slovenského rybárskeho zväzu.
Kormorán veľký patrí medzi zákonom chránené živočíchy, ktoré je zakázané rušiť, plašiť a usmrcovať v ich prirodzenom prostredí. Možno tak konať iba na základe výnimky Ministerstva životného prostredia SR. Výnimku je možné povoliť v odôvodnených prípadoch, respektíve ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a navyše, ak výnimka neohrozí iné živočíšne druhy v ich prirodzenom areáli.
O takúto výnimku požiadal aj Slovenský rybársky zväz, Rada Žilina. Ako uvádza Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP), problémy rybárov, ktoré im spôsobujú nálety kormoránov, vníma citlivo, preto v tejto súvislosti rozhodlo o udelení výnimky na odstrel a rušenie.
Rozhodnutie ministra Budaja
MŽP vydalo rozhodnutie v prvom stupni, ktorým povolilo usmrcovať a rušiť kormorány veľké v niektorých lovných a chovných rybárskych revíroch. Voči tomuto rozhodnutiu sa odvolal Slovenský rybársky zväz a OZ NUFIA. Rozhodovať tak musel minister životného prostredia ako odvolací orgán na základe návrhu rozkladovej komisie. Jeho rozhodnutie bolo v tejto veci vydané v piatok 17. decembra 2021 a aktuálne sa doručuje účastníkom správneho konania.
„V tomto rozhodnutí napokon MŽP vyhovelo požiadavkám rybárov, ktorí budú môcť rušiť a usmrcovať kormorány. Dodržiavať však musia opatrenia, napríklad odstrel možno realizovať len za podmienky, že kormorány nebudú letieť v kŕdli s inými druhmi vtákov. Odstrel a rušenie kormorána sa nebude realizovať na miestach a v čase, keď ich vykonaním môže dôjsť k ohrozeniu záujmov ochrany prírody v dotknutom území,“ citujeme z tlačovej správy Ministerstva životného prostredia SR.
Tlak zimujúcich kormoránov
Rybie spoločenstvá na Slovensku trpia populáciou kormorána veľkého, pod čo sa podpisuje aj fakt, že kým v minulosti na našich vodách iba zimoval, v posledných rokoch sa pod Tatrami zahniezdil celoročne, pričom v priebehu posledných dvoch desaťročí sledujú rybári jeho enormný predačný tlak, ktorý existenčne ohrozuje stavy našich pôvodných rýb, najmä pstruha potočného, podustvy severnej, mreny severnej, jalca hlavatého a úplne zdecimoval populáciu lipňa tymianového.
„Tlaku zimujúcich kormoránov sa v našich podmienkach pôvodné druhy rýb nedokážu prispôsobiť! Populácia migrujúcich kormoránov veľkých má znaky invázneho charakteru, čoho výsledkom je degradácia mnohých rybích spoločenstiev vedúca k ich úplnému zániku,“ citujeme z textu petície Slovenského rybárskeho zväzu.
Škody vranovských rybárov
Dospelý jedinec podľa odbornej literatúry denne skonzumuje pol kila rýb. Hospodár Miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu vo Vranove nad Topľou Richard Hatala však upozorňuje, že toto nie je jediný problém, pretože do strát treba započítať aj ryby, ktoré kormorán pri love usmrtí. S každou ulovenou alebo usmrtenou rybou sa teda zvyšujú aj hospodárske škody miestnych organizácií Slovenského rybárskeho zväzu, tá vranovská nie je výnimkou. Napríklad minulý rok vranovskí rybári nasadili 200 kíl jednoročnej 30-centimetrovej šťuky (1 kg stojí 8 eur, pozn. red.). Po náletoch kormorána im však ostala len hlava v smútku a to nie je jediný príklad.
„Už niekoľko rokov sa snažíme vrátiť do hornej časti Ondavy pôvodný druh – lipňa tymianového, pretože jeho pôvodná populácia bola vyhubená. Z toho dôvodu sme ho začali opäť vysádzať a napr. minulý rok sme vysadili kategóriu 3-ročných. Za 100 kíl sme zaplatili 1 800 eur a kormorán nám všetko vyžral. Celkovo odhadujem škody pre našu miestnu organizáciu, aj v súvislosti s ďalšími druhmi rýb, okolo 5 000 eur,“ dodal R. Hatala.
FOTO: WIKIPEDIA.ORG
