Napriek tomu, že táto zima je (zatiaľ), najmä z pohľadu snehových zrážok, skromná, nič to nemení na tom, že ak si to situácia vyžiada, poľovníci sú pripravení pomôcť zveri, aby netrpela núdzou o potravu.
Starostlivosť o zver ukladá užívateľom poľovných revírov zákon. Medzi legislatívou definované povinnosti patrí aj prikrmovanie. „Okresný úrad lesného a pozemkového hospodárstva vyhlasuje čas núdze, ktorý väčšinou trvá od 1. decembra do konca marca a vtedy je každý užívateľ poľovného revíru povinný zver prikrmovať,“ vysvetlil tajomník Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu vo Vranove nad Topľou Slavomír Keresteš.
Množstvo krmiva (objemového, dužinatého, jadrového a soli), ktorý musia mať poľovníci pripravené, určuje vyhláška na základe normovaného (minimálneho) stavu zveri v poľovnom revíri. „Poľovnícke združenia však majú uskladneného viac krmiva, pretože rátať treba aj s migráciou. Ak príde naozaj tuhá zima, zvieratá hranice nepoznajú a my sa potrebujeme postarať o všetky,“ zdôraznil S. Keresteš.
V závislosti od poveternostných podmienok kontrolujú poľovníci krmelce 2 – 3-krát do týždňa. Ako upozornil S. Keresteš, nie je dobré predkladať veľké kopy krmiva, pretože ak sa náhle oteplí, môžu nastať napr. hnilobné procesy a jeho kvalita sa znehodnotí. „Posledné zimy sú miernejšie, ale na to, ako často chodí zver ku krmelcom vplývajú aj semenné roky duba a buka. Často vidíme, že pokiaľ nie je vysoký sneh, diviaky prejdú okolo krmelcov a o pár metrov je zem pod stromami, kde hľadajú žalude alebo bukvice, rozrytá,“ pridal príklad S. Keresteš.
Momentálne počasie má za následok aj to, že zver nie je nútená schádzať za potravou k ľudským obydliam. „Podľa našich skúseností schádza zver z lesov na polia až vo februári a marci, keď sa začne otepľovať, minú sa jej tukové zásoby a najmä jelenia zver sa chodí pásť na zelené oziminy,“ uviedol S. Keresteš. Druhým prípadom je situácia, keď sa niekde skoncentrujú vlci. „Zver sa vtedy pri ľudských obydliach cíti bezpečnejšie. Dokonca sa stane i to, že jelene prídu až do záhrad, lebo vedia, že vlci si tam za nimi netrúfnu,“ uviedol tajomník Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu vo Vranove nad Topľou.
V každom prípade platí, že medzi poľovníkmi a zverou, o ktorú sa starajú, platí vzájomná „dôvera“. „Keď príde tuhá zima, zver je menej plachá. Kým prichádzame s krmivom, čaká v úzadí v omladinách, odkiaľ nás sleduje a hneď po našom odchode, vychádza ku krmelcom,“ opísal ďalšiu skúsenosť S. Keresteš.
