Slovenská inšpekcia životného prostredia zastavila vypúšťanie odpadových vôd do Odkaliska Poša. Zástupcovia regionálnej a miestnej samosprávy pri tejto príležitosti ocenili aj prístup verejnosti k tak mimoriadne citlivej otázke, ako sú environmentálne hodnoty.
Starostka Nižného Hrabovca Marcela Pčolinská rozdelila „zápas o lepšie životné prostredie“ v súvislosti s Odkaliskom Poša do dvoch rovín – na starú environmentálnu záťaž s dominantným kontaminantom v podobe PCB látok a vypúšťanie odpadových vôd z čističky odpadových vôd (ČOV) v Strážskom do odkaliska.
Starostka obce Nižný Hrabovec Marcela Pčolinská.
Ako zdôraznila, z pozície samosprávy už v minulosti upozorňovali štátne orgány, že toto vypúšťanie prebieha bez platného povolenia, ktoré by korešpondovalo s platnou legislatívou. O to viac uvítala zmenu prístupu Slovenskej inšpekcie životného prostredia pod vedením nového generálneho riaditeľa Jána Jenča. Zároveň dodala, že samospráva nenamieta proti princípu ČOV, ale s kolegami žiadajú, aby jej fungovanie bolo v súlade platnými zákonmi EÚ a SR. Ako riešenie navrhla zavedenie do praxe BAT technológie, či automatického meracieho systému (AMS), ktorý by celý proces zásadne stransparentnil. „Problémom vypúšťaných odpadových vôd je hlavne to, že sú nezisteného obsahu. Sami sme si nechali urobiť ich rozbor, ktorý potvrdil napr. formaldehyd a fenoly. Tým, že pritekali do odkaliska, vyplavovali nebezpečné látky, ktoré v ňom boli dlhé roky uložené a tak sa cez Kyjovský potok dostali následne až do Ondavy,“ vysvetľovala starostka Nižného Hrabovca Marcela Pčolinská.
SIŽP reagovala pondelkovým pracovným rokovaním na mimoriadne zhoršenie kvality vôd na Kyjovskom potoku, ktoré 2. januára a 23. januára nahlásil starosta obce Nižný Hrušov Ján Fenčák. Na základe konštatovaných záverov ocenil preukázanie faktu, že Kyjovský potok, Odkalisko Poša, bagrovacia stanica, odkiaľ sa prečerpávajú odpadové vody do odkaliska a ČOV sú spojené nádoby, preto ich v tomto environmentálnom kontexte nie je možné vnímať oddelene. „Zákaz vypúšťať odpadové vody do odkaliska je pre mňa, ako starostu Nižného Hrušova, kľúčovým rozhodnutím, ale rovnako dôležité je i to, aby sa v riešení problému pokračovalo ďalej. Stavebne nie je možné zastaviť vytekanie vôd z odkaliska, preto sa musí konečne začať aj s filtrovaním Kyjovského potoka,“ pripomenul starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák.
Starosta obce Nižný Hrušov Ján Fenčák.
Rovnako i on apeloval na to, aby pri vydávaní povolení pre priemyselných znečisťovateľov životného prostredia bola legislatíva striktnejšia. V praxi to znamená, aby rozhodnutia v tak zásadných odvetviach nevydávali okresné úrady, ktoré nie sú, podľa neho, dostatočne odborne zdatné, aby dokázali posúdiť takéto prípady komplexne. Budúcnosť vidí v tom, aby prevádzky, ako napr. ČOV v Strážskom, fungovali výhradne na základe integrovaného povolenia, ktorého vydanie však firmy nebudú môcť naťahovať niekoľko rokov, podobne ako je tomu teraz. „Odkalisko Poša je environmentálna záťaž, ktorú spôsobil štát v 80. rokoch minulého storočia. Druhou kapitolou je história od roku 2008, kedy odkalisko prešlo do súkromných rúk. Pripomeniem, že do konca roka 2019 sa v ČOV v Strážskom čistili nebezpečné odpady z územia celého Slovenska. Tento proces bol formálne ukončený k 31. decembru 2019, ale rozbory nasvedčujú tomu, že čistička nemá dostatočnú účinnosť a vody nie sú dostatočne vyčistené,“ uviedol Ján Fenčák.
Poslanec Zastupiteľstva PSK Peter Kocák.
Poslanec Prešovského samosprávneho kraja za okres Vranov nad Topľou Peter Kocák vníma rozhodnutie zakázať vypúšťať odpadové vody do Odkaliska Poša, ako príklad toho, že spoločenská a občianska angažovanosť má zmysel. Za jej piliere označil starostov Marcelu Pčolinská, Tadeáša Malého, Jána Fenčáka a za zásadný prínos sa poďakoval aj verejnosti. „Ak by nebolo ľudí, ktorí to ťahajú s nami, videá a fotografie, ktoré máme dnes k dispozícii, by sme nemali. Ľudia na prechádzkach v prírode nie sú ľahostajní, ale práve naopak, točia na mobilné telefóny environmentálne zverstvá, ktoré majú dopad na životné prostredie a najmä zdravie ľudí. Včera bol 26. január, ktorý je oficiálne Dňom environmentálnej výchovy, preto verím, že ďalším generáciám budeme o takýchto fotografiách prednášať už iba ako o archívnych,“ dodal poslanec PSK Peter Kocák.
Slovenská inšpekcia životného prostredia zastavila v pondelok – 25. januára vypúšťanie odpadových vôd do Odkaliska Poša. O deň neskôr o záveroch pracovného rokovania informoval na brífingu generálny riaditeľ SIŽP Ján Jenčo.
Spoločnosť TP 2, s.r.o. zareagovala formou originálnej textovej správy (OTS) prostredníctvom Tlačovej agentúry SR (TASR). Jej stanovisko prinášame v plnom znení.
Spoločnosť TP 2, s.r.o. sa dôrazne ohradzuje voči tvrdeniam Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) vo veci vypúšťania vyčistených vôd. Napriek tomu spoločnosť TP 2, s.r.o. rešpektuje vydané príkazy SIŽP. Spôsob a priebeh zasadnutia pracovnej skupiny, ustanovenej zo strany SIŽP, však spoločnosť považuje za účelový a tendenčný.
Dňa 25.01.2021 bolo pracovnou skupinou SIŽP konštatované „mimoriadne zhoršenie vôd“, ktoré bolo odôvodnené výskytom penenia na hladine vodného toku Kyjov a následne bol jednostranne uložený príkaz: „Pôvodca MZV prestane vypúšťať odpadové vody z bagrovacej stanice do odkaliska Poša, v termíne dnešným dňom t.j. 25.1.2021“. Na objektívne posúdenie celej situácie je legitímne položiť si viaceré otázky: Je legislatíva v oblasti odpadových vôd adresná a efektívna? Definuje pojem vyčistených vôd z čistiarne odpadových vôd? Upravuje pojem odpadovej vody alebo penenie? Vykonáva SIŽP kroky k novelizácii neefektívnych legislatívnych oblastí?
Považujeme za potrebné uviesť, že mimoriadnym zhoršením vôd je akékoľvek penenie, ktoré sa objaví na vodnej hladine. Bez ohľadu na príčinu vzniku, intenzitu, plošný rozsah, dĺžku trvania alebo prípadnú nebezpečnosť látky alebo javu, ktorý ho spôsobil. IŽP Košice už v roku 2017 pri riešení penenia na vodnom toku vo vypracovanom protokole konštatoval, že „odpadová voda po merný objekt voľne preteká potokom, ktorý nemá spevnené brehy ani dno, pričom v prípade zrážkovej činnosti ako aj topenia snehu dochádza k zvíreniu dnových sedimentov v potoku už pred merným objektom. V danom prípade IŽP konštatuje, že sa nejedná o náhle a nepredvídané alebo závažné ohrozenie kvality vôd, ale pretrvávajúce prejavy penenia na vodnom toku. K peneniu vôd vo vodnom toku dochádzalo pri mechanickom prevzdušňovaní za prítomnosti množstva tenzidov, ktoré neprekročilo povolené hodnoty pre povrchové vody (NV SR č. 269/2010 Z. z., prílohy č. 1, časť A).“. Navyše zákon o vodách žiadnym spôsobom nedefinuje parametre penenia a jeho priameho vplyvu na zhoršenie vôd.
Vypúšťanie vyčistených odpadových vôd na Odkalisku Poša zaznamenané 2. januára 2021.Rozhodnutím generálneho riaditeľa SIŽP bol vedením pracovnej skupiny a ďalším riešením nahlásenej udalosti poverený IŽP Bratislava – stále pracovisko Nitra a IŽP Žilina. S prihliadnutím na skutočnosť, že obdobné udalosti boli vykonávané pracovníkmi IŽP Košice, a to bez akejkoľvek odôvodnenej pochybnosti o výkone ich činnosti, považujeme rozhodnutie generálneho riaditeľa SIŽP o zmene miestnej príslušnosti inšpektorátu za účelové. Po medializovaných vyjadreniach generálneho riaditeľa SIŽP na adresu inšpektorov IŽP Košice sa nám navyše javí, že zmena miestnej príslušnosti inšpektorátov mala len jediný cieľ – represiu. A to len z dôvodu údajného nedostatočného prístupu a zrejme „nesprávneho“ právneho názoru inšpektorov IŽP Košice. Bola zriadená skupina naozaj pracovná, alebo len likvidačná?
Spoločnosť TP 2, s.r.o. spĺňa všetky stanovené limity a neporušila žiadne povinnosti stanovené platným povolením. O uložených jednostranných príkazoch SIŽP rozhodla bez ohľadu na výsledky odberov vôd vykonaných v rámci riešenia nahlásenej udalosti a najmä bez ohľadu na záverečnú správu Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) v rámci geologického prieskumu odkaliska Poša, vypracovanú v septembri 2020, ako aj ďalších odborných prác, posudkov a štúdií.
Postup SIŽP vnímame ako nezákonný a v rozpore s platnými právnymi predpismi. Uložené príkazy SIŽP berieme na vedomie, ale považujeme ich za neprimeraný a likvidačný zásah do práv spoločnosti TP 2, s.r.o.
Spoločnosť TP 2, s.r.o. disponuje platným povolením na vypúšťanie odpadových vôd z odkaliska Poša do toku Ondava, vydaným Okresným úradom Prešov (OÚ), ktorý bol v danom čase oprávneným orgánom na vydanie predmetného povolenia s platnosťou v zmysle zákona do roku 2025. Spoločnosť striktne dodržiavala a aj naďalej dodržiava všetky podmienky určené orgánmi štátnej správy. Postup SIŽP opätovne potvrdzuje skutočnosť, že si bez zákonného oprávnenia odvodila právomoc posudzovať platnosť či neplatnosť povolení vydaných OÚ Prešov.
Penenie na Kyjovskom potoku zaznamenané 2. januára 2021.Zdôrazňujeme, že spoločnosť TP 2, s.r.o. je v konaní o zmene podmienok integrovaného povolenia od októbra 2020. Navrhovaná zmena podmienok rieši odstavenie vypúšťania vôd do odkaliska Poša. Jednostranne uložené likvidačné opatrenia budú mať za následok zastavenie prevádzky ČOV. Výsledkom bude zastavenie výrob v priemyselnom parku v Strážskom s dopadmi na 1000 zamestnancov a ich rodiny. Mechanicko-chemicko-biologická ČOV je zariadením, ktorého hlavným účelom je práve ochrana životného prostredia. Jej odstavením budú zrážkové vody bez prečistenia gravitačne odtekať otvoreným kanálom a hrozí vysoké riziko vzniku environmentálnych škôd v povodí rieky Laborec. Dopad odstavenia funkčnej čistiarne odpadových vôd, ktorá patrí medzi štyri najväčšie v Slovenskej republike a je najväčšia na východnom Slovensku, spôsobí nenapraviteľné environmentálne škody. Kde skončia odpadové vody vyprodukované priemyslom na východnom Slovensku? Bude ich čistenie monitorované?
O týchto skutočnostiach sme listom zo dňa 02.09.2020 podrobne informovali generálneho riaditeľa SIŽP a deklarovali sme pripravenosť zúčastniť sa spoločného stretnutia. Tento list ako aj naša opätovná žiadosť zo dňa 17.09.2020 ostala bez akejkoľvek odozvy. Od nástupu nového generálneho riaditeľa vnímame výrazný posun SIŽP smerom k represiám, čoho dôkazom sú uložené príkazy, ktoré nemôžeme považovať za iné ako likvidačné opatrenie. Zákonom predpokladaný postup preventívnych krokov SIŽP k prevádzkovateľom úplne absentuje. Je teda na škodu veci, že si generálny riaditeľ SIŽP nenašiel od septembra časový priestor na vecnú diskusiu. Veríme, že si uvedomuje dopady odstavenia prevádzky ČOV nielen z environmentálneho, ale aj sociálneho a hospodárskeho hľadiska.
Téma odkaliska Poša je už roky základným politickým programom. Je jednoducho zrozumiteľná a vyvoláva pocit strachu, ktorý je najsilnejšou emóciou a aj najjednoduchším nástrojom na manipuláciu a ovplyvňovanie verejnosti. Skutočnosti a merania ŠGÚDŠ nie sú dôležité. Na faktoch dnes nezáleží. Všeobecné tvrdenia a prezentovanie výsledkov správ z minulosti bez bližšieho odborného vysvetlenia sú manipulatívne. Preto veríme, že aktuálny prieskum a závery ŠGÚDŠ vyvrátia mylne prezentované skutočnosti. Záverečná správa s analýzou rizika znečisteného územia „Geologický prieskum environmentálnej záťaže VT (024)/ Poša – odkalisko Chemka Strážske“ vypracovaná ŠGÚDŠ v septembri 2020 bola získaná na základe zákona o slobode informácií.
Aktivity rôznych fyzických osôb, zoskupení a štátnych inštitúcií na sociálnych sieťach výrazným spôsobom podporujú nepravdivé informácie, ktoré nie sú správne ani len po faktickej stránke. Pokrývanie environmentálnej témy štátnymi inštitúciami, informácia zverejnená na sociálnej sieti Facebook o zintenzívnení monitoringu environmentálnej oblasti zo strany spravodajskej služby s rodinným prepojením na zástupcu samosprávy, následná kriminalizácia spoločnosti, vyvolávanie pocitu strachu prostredníctvom vyšetrovania zo strany orgánov činných v trestnom konaní – to všetko absolútne nenavodzuje dojem konštruktívneho riešenia situácie. Tieto úkony sa navzájom prekrývajú a nepovažujeme ich za náhodné.
Spoločnosť TP 2, s.r.o. sa už v roku 2020 začala brániť a ochraňovať svoje práva súdnou cestou. SIŽP opakovane postupuje v rozpore s právnymi predpismi. Spoločnosť je tak znovu nútená podniknúť ďalšie právne kroky na ochranu jej práv a právom chránených záujmov s cieľom predísť vzniku škôd, ktoré nebude možné napraviť. Právo na spravodlivé a zákonné posúdenie je základom riadneho fungovania demokratického štátu. Tieto princípy chráni prokuratúra Slovenskej republiky.
