Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

Cyrilo-metodská misia sa dotkla Slovákov v každom čase

Správy / Obce / Cyrilo-metodská misia sa dotkla Slovákov v každom čase

Vlastivedné múzeum v Hanušovciach v spolupráci s obcou Sedliská, Maticou slovenskou a ďalšími organizátormi usporiadali v nedeľu III. ročník Cyrilometodských slávností pod Čičvianskym hradom. Slávnosť v Sedliskách bola dôstojnou spomienkou na sv. slovanských apoštolov Cyrila a Metoda, ktorí na územie Veľkej Moravy prišli pred 1150 rokmi.

Posolstvo Cyrila a Metoda pevne zakorenené v našich dejinách predstavili členovia skupiny Muzeánum. Retrospektívny prierez dejinami sa začal v súčasnosti dialógom o tom, či má vôbec o ich odkaze význam hovoriť. Príbeh sa potom presunul do obdobia socializmu, na časovej osi pokračoval matičnými časmi (rozhovor prvého predsedu MS biskupa Štefana Moyzesa a evanjelického superintendatna Karola Kuzmányho) a Štúrovcami. Cez Tovarniansku tradíciu vyvrcholila téma solúnskych vierozvestcov v roku 863, kedy prišli na naše územie. „Návratom v dejinách sme sa snažili ukázať ako sa cyrilo-metodská misia dotkla v každom čase Slovákov a ovplyvnila naše dejiny, preto je, podľa môjho názoru, jej pripomínanie veľmi dôležité, lebo odhliadnuc od pátosu nejde o žiadnu legendu, ale o potvrdenú historickú pravdu. V našich dejinách totiž nebola žiadna iná udalosť, ktorá by pretrvala viac ako tisíc rokov. Existujú aj názory, že to bola neúspešná misia, pretože žiaci Cyrila a Metoda boli vyhnaní, no napriek jej krátkemu trvaniu sa jej tradícia zachovala stovky rokov a v 19. storočí na nej mohli slovenskí dejatelia budovať národnú hrdosť,“ uviedla riaditeľka Vlastivedného múzea v Hanušovciach Mária Kotorová-Jenčová.

Program doplnili cirkevnoslovanské spevy zboru Chrysostomos z Vranova a FS Kňahynka z Čičavy. Súčasťou slávnosti bol seminár - Sv. Cyril a Metod, ich doba a odkaz pre súčasnosť. V jeho závere organizátori predstavili publikáciu o. Jozefa Jurovského SJ: Svedkovia ďalších dvoch sv. Klimentov na východnom Slovensku, ktorú autor napísal ešte v roku 1965. Okrem iného sa venuje aj téme Tovarnianskej tradície. Prvýkrát ju koncom 18. stor. spomenul v diele Notície zemplínskej župy rešpektovaný uhorský historik Anton Szirmay – „Obyvatelia Tovarnianskej doliny boli od nepamäti Slovákmi a zachovalo sa medzi nimi povedomie, že ich predkov na kresťanskú vieru obrátili Cyril a Metod.“ Hoci sa v našom regióne nachádza viacero archeologických lokalít z 9. storočia, existuje nedostatok písomných dokladov christianizácie, preto sa Tovarnianskej tradícii venuje v odborných kruhoch málo pozornosti. „Keby nebol Homér, nevedeli by sme nič o Iliade a Odysey. Možno sa na našom území aj diali veľké veci, ale nemali sme svojho Homéra, ktorý by ich spísal,“ dodala M. Kotorová-Jenčová.

V rovine úvah však nemožno vylúčiť vplyv a pôsobenie žiakov Cyrila a Metoda v našich zemepisných šírkach. „O tejto tradícii treba určite hovoriť. Žiaci Cyrila a Metoda boli totiž, ako je známe, vyhnaní do Bulharskej ríše, ktorá mohla zasahovať do Potisia a možno prechádzali práve cez naše územie, kde sa na pár rokov zastavili. Na druhej strane päť alebo desaťročné pôsobenie nezanechá takú stopu, aby sa to prejavilo v historických správach, ktoré by poskytli jednoznačnejší dôkaz. Uvedomme si však, že sa pohybujeme v období vzdialenom vyše 11 storočí,“ konštatovala M. Kotorová-Jenčová.

Cyrilo-metodská misia sa dotkla Slovákov v každom čase

Správy / Obce / Cyrilo-metodská misia sa dotkla Slovákov v každom čase

Vlastivedné múzeum v Hanušovciach v spolupráci s obcou Sedliská, Maticou slovenskou a ďalšími organizátormi usporiadali v nedeľu III. ročník Cyrilometodských slávností pod Čičvianskym hradom. Slávnosť v Sedliskách bola dôstojnou spomienkou na sv. slovanských apoštolov Cyrila a Metoda, ktorí na územie Veľkej Moravy prišli pred 1150 rokmi.

Posolstvo Cyrila a Metoda pevne zakorenené v našich dejinách predstavili členovia skupiny Muzeánum. Retrospektívny prierez dejinami sa začal v súčasnosti dialógom o tom, či má vôbec o ich odkaze význam hovoriť. Príbeh sa potom presunul do obdobia socializmu, na časovej osi pokračoval matičnými časmi (rozhovor prvého predsedu MS biskupa Štefana Moyzesa a evanjelického superintendatna Karola Kuzmányho) a Štúrovcami. Cez Tovarniansku tradíciu vyvrcholila téma solúnskych vierozvestcov v roku 863, kedy prišli na naše územie. „Návratom v dejinách sme sa snažili ukázať ako sa cyrilo-metodská misia dotkla v každom čase Slovákov a ovplyvnila naše dejiny, preto je, podľa môjho názoru, jej pripomínanie veľmi dôležité, lebo odhliadnuc od pátosu nejde o žiadnu legendu, ale o potvrdenú historickú pravdu. V našich dejinách totiž nebola žiadna iná udalosť, ktorá by pretrvala viac ako tisíc rokov. Existujú aj názory, že to bola neúspešná misia, pretože žiaci Cyrila a Metoda boli vyhnaní, no napriek jej krátkemu trvaniu sa jej tradícia zachovala stovky rokov a v 19. storočí na nej mohli slovenskí dejatelia budovať národnú hrdosť,“ uviedla riaditeľka Vlastivedného múzea v Hanušovciach Mária Kotorová-Jenčová.

Program doplnili cirkevnoslovanské spevy zboru Chrysostomos z Vranova a FS Kňahynka z Čičavy. Súčasťou slávnosti bol seminár - Sv. Cyril a Metod, ich doba a odkaz pre súčasnosť. V jeho závere organizátori predstavili publikáciu o. Jozefa Jurovského SJ: Svedkovia ďalších dvoch sv. Klimentov na východnom Slovensku, ktorú autor napísal ešte v roku 1965. Okrem iného sa venuje aj téme Tovarnianskej tradície. Prvýkrát ju koncom 18. stor. spomenul v diele Notície zemplínskej župy rešpektovaný uhorský historik Anton Szirmay – „Obyvatelia Tovarnianskej doliny boli od nepamäti Slovákmi a zachovalo sa medzi nimi povedomie, že ich predkov na kresťanskú vieru obrátili Cyril a Metod.“ Hoci sa v našom regióne nachádza viacero archeologických lokalít z 9. storočia, existuje nedostatok písomných dokladov christianizácie, preto sa Tovarnianskej tradícii venuje v odborných kruhoch málo pozornosti. „Keby nebol Homér, nevedeli by sme nič o Iliade a Odysey. Možno sa na našom území aj diali veľké veci, ale nemali sme svojho Homéra, ktorý by ich spísal,“ dodala M. Kotorová-Jenčová.

V rovine úvah však nemožno vylúčiť vplyv a pôsobenie žiakov Cyrila a Metoda v našich zemepisných šírkach. „O tejto tradícii treba určite hovoriť. Žiaci Cyrila a Metoda boli totiž, ako je známe, vyhnaní do Bulharskej ríše, ktorá mohla zasahovať do Potisia a možno prechádzali práve cez naše územie, kde sa na pár rokov zastavili. Na druhej strane päť alebo desaťročné pôsobenie nezanechá takú stopu, aby sa to prejavilo v historických správach, ktoré by poskytli jednoznačnejší dôkaz. Uvedomme si však, že sa pohybujeme v období vzdialenom vyše 11 storočí,“ konštatovala M. Kotorová-Jenčová.

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok