Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

Vranovskí bežci pokorili od Tatier k Dunaju pod magickou hranicou 24 hodín!

Šport / Ďalšie športy / Vranovskí bežci pokorili od Tatier k Dunaju pod magickou hranicou 24 hodín!

Od Tatier k Dunaju je obľúbená poetická fráza. Romantika však končí vo chvíli, keď 345-kilometrový úsek potrebujete odbehnúť. Na štafetový beh družstiev pod týmto názvom sa aj tento rok postavili viacerí Vranovčania a opäť tvrdili muziku medzi najlepšími. Štvorica Michal Barna, Michal Ivančo, Roman Bak a Ján Demčák reprezentovali tím MBO Strážske, ktorý vyskladal a viedol Vlado Lipovský. Minuloroční obhajcovia v kategórii ALL boli organizátorom preradení do kategórie ELITE, no napriek vekovému nepomeru s víťazom Monsters Dream Team sa nestratili a v cieli na nábreží Dunaja finišovali na druhom mieste, navyše v čase 23:51:48, čím si takmer o pol hodiny zlepšili výkon spred roka!

Z našich bežcov bol členom minuloročného víťazného tímu Michal Barna. Organizátor Domašskej desiatky zabehol v marci a apríli (v priebehu mesiaca) maratóny v Bratislave a Prahe pod tri hodiny. V príprave teda mal našliapnuté na excelentné časy, ale ako priznal, v letnom dovolenkovom období stiahol nohu z plynu. „Do môjho tréningového plánu zasiahla dvojtýždenná dovolenka na Cypre, kde som trénoval menej. V tropickom počasí som sa venoval skôr oddychu a dodržiaval som aj iné formy hydratácie, ako som mal (smiech). Napriek tomu, že som mal slabšiu prípravu, svoje úseky som zabehol na vrchole fyzických možností a sám som ostal prekvapený, ako ľahko sa mi bežalo. Keďže nás tento rok preradili do elitnej kategórie, bolo to, aspoň pre mňa, o čosi mentálne náročnejšie, no nakoniec sme si to všetci užili,“ začal svoje rozprávanie Michal Barna.

MBO Strážske reprezentovalo dvanásť bežcov, z ktorých každý odbehol v priemere tri 10-kilometrové úseky. Pre M. Barnu bol najzaujímavejší hneď ten prvý nočný po Banskej Bystrici a najťažší tretí v Bratislave. „V popise trate začínala veta môjho prvého úseku - Ak si bežec nie je istý svojimi orientačnými schopnosťami, mal by použiť GPS navigáciu. S Romanom Bakom som sa smial, že ďalej to radšej čítať nebudem, ale zvládol som to. V porovnaní s minulým rokom bolo oveľa teplejšie a „tisíc stupňov“ na hrádzi v Bratislave zo mňa vyžmýkalo aj posledné zvyšky síl,“ konštatoval už s úsmevom M. Barna.

Michal Ivančo bežal v roku 2014 za Oceľové krídla, s ktorými dobehol do cieľa na 4. mieste. Podľa jeho slov s partiou z MBO Strážske si pohodu na trati, aj mimo nej užíval v oveľa väčšej miere. „Stretli sme sa kamaráti, ktorí sa poznáme z rôznych pretekov a vytvorili sme naozaj skvelú partiu. Napr. na trati neboli občerstvovačky, preto sme si automaticky pomáhali, hecovali sa... Aj v iných tímoch sme stretli množstvo známych a hoci sme boli súpermi, cítili sme sa ako jedna veľká bežecká rodina,“ pripomenul Michal Ivančo.

Hoci viacerí už mali tieto preteky odbehnuté, nemohli sa spoľahnúť na to, že trať poznajú, lebo tento rok na nich vyšli iné úseky. Ďalším neovplyvniteľným faktorom bolo počasie, ktoré ukázalo svoje dve extrémne tváre. Kým na štarte padal kamenec a cez prietrž mračien sa s problémami predierali aj vodiči v autách, v cieli vystúpili teploty vysoko nad 30 stupňov. „Prvý úsek som mal o pol jedenástej v noci a po celodennom cestovaní som sa rozbiehal pomalšie. Navyše, bežalo sa po starej lesnej ceste a i keď som mal čelovku, nemohol som bežecký krok natiahnuť úplne, pretože som na nerovnostiach nechcel riskovať zranenie. Druhýkrát som na trať vybehol o pol šiestej ráno, kedy ma človek problém vstať do práce a nieto ešte súťažne bežať. Tretí a náš posledný úsek som bežal už v Bratislave. Horúce počasie nebolo najideálnejšie, no cieľ bol blízko a to ma hnalo dopredu. Pre celé preteky platí, že kto išiel naplno, siahol si na dno síl. Myslím si, že nielen mňa, ale určite i ostatných lákala práve výzva vysporiadať sa s tým,“ pripomenul M. Ivančo.

Premiéru na pretekoch Od Tatier k Dunaju si odbehol Roman Bak, ktorému M. Ivančo zavolal dva dni pred štartom. Multitalentovaný športovec prijal „hodenú rukavicu“ od kamaráta bez dlhého rozmýšľania. „Pripravujem sa na svetové preteky Spartan Race v USA. Iba som si pomyslel, že mám príležitosť absolvovať za 24 hodín tri rýchle tréningy,“ usmieval sa R. Bak.

Nováčik na tomto bežeckom podujatí sa prvýkrát dostal na rad večer o desiatej na konci Banskej Bystrice. Na prvý pohľad rutinný úsek sa zmenil na trať so zaujímavým zážitkom. „Prvý kilometer som bežal po asfalte, no potom som sa ocitol na poľnej ceste. Hoci som bol vysvietený ako terminátor, v členitom teréne som ledva videl na pár krokov pred seba. Mám pocit, že blízko muselo byť JRD, pretože ho prezradil autentický zápach (úsmev). Najviac som si užil druhý úsek nad ránom, kedy som vybiehal z Vrábel a príjemne poprchávalo. Jemný dážď chladil asfalt a vtedy boli podmienky na beh ideálne. Presný opak som zažil okolo vodného diela Gabčíkovo. Zdolať 11,5 km v úmornej horúčave bolo pre mňa 45-minútovým utrpením, no na druhej strane aspoň ma trošku opálilo,“ našiel pozitívum R. Bak.

Napriek tomu, že zo spartanskej série je ostrieľaným pretekárom, pričom pred rokom zvládol v Grécku 44 km s otočkou pod Olympom, priznal, že toto bol úplne iný zážitok. „Zabehnúť 30 km nie je veľa, ale bez spánku, či regenerácie to je úplne iná kategória. Pred koncom som kolegom hovoril, že toto je oveľa ťažšie a náročnejšie ako Spartan Race, kde som špinavý dve hodiny a potom sa umyjem (smiech). Teraz som bol špinavý 24 hodín, oddychovali sme na zadnom sedadle auta, komfort žiadny... Na týchto pretekoch je okrem behania dôležité manažovanie pri presunoch. Keďže to isté sa odo mňa očakáva aj v mojej profesii, užíval som si to. Som teda rád, že som sa na to dal, pretože som bohatší o ďalší zážitok,“ zdôraznil R. Bak.

Od Tatier k Dunaju je výzvou a zážitkom. Jedna vec je súboj so súpermi a časom, druhou stranou mince sú tímový duch a priateľstvá. „Keď Janko Rohaľ rozbiehaval prvý úsek, padal kamenec. Ani to ho však nezlomilo a do auta sa vrátil s dvomi bozuľami na hlave. Hoci na súťažiach sme konkurenti, na trati sme ťahali za jeden koniec povrazu a v Bratislave sme dobiehali do cieľa celý tím spolu. Aj vďaka tejto kamarátskej súdržnosti sme sa vysporiadali so všetkým, čo nás od Tatier k Dunaju čakalo,“ dodal na záver M. Barna.

 

Vranovskí bežci pokorili od Tatier k Dunaju pod magickou hranicou 24 hodín!

Šport / Ďalšie športy / Vranovskí bežci pokorili od Tatier k Dunaju pod magickou hranicou 24 hodín!

Od Tatier k Dunaju je obľúbená poetická fráza. Romantika však končí vo chvíli, keď 345-kilometrový úsek potrebujete odbehnúť. Na štafetový beh družstiev pod týmto názvom sa aj tento rok postavili viacerí Vranovčania a opäť tvrdili muziku medzi najlepšími. Štvorica Michal Barna, Michal Ivančo, Roman Bak a Ján Demčák reprezentovali tím MBO Strážske, ktorý vyskladal a viedol Vlado Lipovský. Minuloroční obhajcovia v kategórii ALL boli organizátorom preradení do kategórie ELITE, no napriek vekovému nepomeru s víťazom Monsters Dream Team sa nestratili a v cieli na nábreží Dunaja finišovali na druhom mieste, navyše v čase 23:51:48, čím si takmer o pol hodiny zlepšili výkon spred roka!

Z našich bežcov bol členom minuloročného víťazného tímu Michal Barna. Organizátor Domašskej desiatky zabehol v marci a apríli (v priebehu mesiaca) maratóny v Bratislave a Prahe pod tri hodiny. V príprave teda mal našliapnuté na excelentné časy, ale ako priznal, v letnom dovolenkovom období stiahol nohu z plynu. „Do môjho tréningového plánu zasiahla dvojtýždenná dovolenka na Cypre, kde som trénoval menej. V tropickom počasí som sa venoval skôr oddychu a dodržiaval som aj iné formy hydratácie, ako som mal (smiech). Napriek tomu, že som mal slabšiu prípravu, svoje úseky som zabehol na vrchole fyzických možností a sám som ostal prekvapený, ako ľahko sa mi bežalo. Keďže nás tento rok preradili do elitnej kategórie, bolo to, aspoň pre mňa, o čosi mentálne náročnejšie, no nakoniec sme si to všetci užili,“ začal svoje rozprávanie Michal Barna.

MBO Strážske reprezentovalo dvanásť bežcov, z ktorých každý odbehol v priemere tri 10-kilometrové úseky. Pre M. Barnu bol najzaujímavejší hneď ten prvý nočný po Banskej Bystrici a najťažší tretí v Bratislave. „V popise trate začínala veta môjho prvého úseku - Ak si bežec nie je istý svojimi orientačnými schopnosťami, mal by použiť GPS navigáciu. S Romanom Bakom som sa smial, že ďalej to radšej čítať nebudem, ale zvládol som to. V porovnaní s minulým rokom bolo oveľa teplejšie a „tisíc stupňov“ na hrádzi v Bratislave zo mňa vyžmýkalo aj posledné zvyšky síl,“ konštatoval už s úsmevom M. Barna.

Michal Ivančo bežal v roku 2014 za Oceľové krídla, s ktorými dobehol do cieľa na 4. mieste. Podľa jeho slov s partiou z MBO Strážske si pohodu na trati, aj mimo nej užíval v oveľa väčšej miere. „Stretli sme sa kamaráti, ktorí sa poznáme z rôznych pretekov a vytvorili sme naozaj skvelú partiu. Napr. na trati neboli občerstvovačky, preto sme si automaticky pomáhali, hecovali sa... Aj v iných tímoch sme stretli množstvo známych a hoci sme boli súpermi, cítili sme sa ako jedna veľká bežecká rodina,“ pripomenul Michal Ivančo.

Hoci viacerí už mali tieto preteky odbehnuté, nemohli sa spoľahnúť na to, že trať poznajú, lebo tento rok na nich vyšli iné úseky. Ďalším neovplyvniteľným faktorom bolo počasie, ktoré ukázalo svoje dve extrémne tváre. Kým na štarte padal kamenec a cez prietrž mračien sa s problémami predierali aj vodiči v autách, v cieli vystúpili teploty vysoko nad 30 stupňov. „Prvý úsek som mal o pol jedenástej v noci a po celodennom cestovaní som sa rozbiehal pomalšie. Navyše, bežalo sa po starej lesnej ceste a i keď som mal čelovku, nemohol som bežecký krok natiahnuť úplne, pretože som na nerovnostiach nechcel riskovať zranenie. Druhýkrát som na trať vybehol o pol šiestej ráno, kedy ma človek problém vstať do práce a nieto ešte súťažne bežať. Tretí a náš posledný úsek som bežal už v Bratislave. Horúce počasie nebolo najideálnejšie, no cieľ bol blízko a to ma hnalo dopredu. Pre celé preteky platí, že kto išiel naplno, siahol si na dno síl. Myslím si, že nielen mňa, ale určite i ostatných lákala práve výzva vysporiadať sa s tým,“ pripomenul M. Ivančo.

Premiéru na pretekoch Od Tatier k Dunaju si odbehol Roman Bak, ktorému M. Ivančo zavolal dva dni pred štartom. Multitalentovaný športovec prijal „hodenú rukavicu“ od kamaráta bez dlhého rozmýšľania. „Pripravujem sa na svetové preteky Spartan Race v USA. Iba som si pomyslel, že mám príležitosť absolvovať za 24 hodín tri rýchle tréningy,“ usmieval sa R. Bak.

Nováčik na tomto bežeckom podujatí sa prvýkrát dostal na rad večer o desiatej na konci Banskej Bystrice. Na prvý pohľad rutinný úsek sa zmenil na trať so zaujímavým zážitkom. „Prvý kilometer som bežal po asfalte, no potom som sa ocitol na poľnej ceste. Hoci som bol vysvietený ako terminátor, v členitom teréne som ledva videl na pár krokov pred seba. Mám pocit, že blízko muselo byť JRD, pretože ho prezradil autentický zápach (úsmev). Najviac som si užil druhý úsek nad ránom, kedy som vybiehal z Vrábel a príjemne poprchávalo. Jemný dážď chladil asfalt a vtedy boli podmienky na beh ideálne. Presný opak som zažil okolo vodného diela Gabčíkovo. Zdolať 11,5 km v úmornej horúčave bolo pre mňa 45-minútovým utrpením, no na druhej strane aspoň ma trošku opálilo,“ našiel pozitívum R. Bak.

Napriek tomu, že zo spartanskej série je ostrieľaným pretekárom, pričom pred rokom zvládol v Grécku 44 km s otočkou pod Olympom, priznal, že toto bol úplne iný zážitok. „Zabehnúť 30 km nie je veľa, ale bez spánku, či regenerácie to je úplne iná kategória. Pred koncom som kolegom hovoril, že toto je oveľa ťažšie a náročnejšie ako Spartan Race, kde som špinavý dve hodiny a potom sa umyjem (smiech). Teraz som bol špinavý 24 hodín, oddychovali sme na zadnom sedadle auta, komfort žiadny... Na týchto pretekoch je okrem behania dôležité manažovanie pri presunoch. Keďže to isté sa odo mňa očakáva aj v mojej profesii, užíval som si to. Som teda rád, že som sa na to dal, pretože som bohatší o ďalší zážitok,“ zdôraznil R. Bak.

Od Tatier k Dunaju je výzvou a zážitkom. Jedna vec je súboj so súpermi a časom, druhou stranou mince sú tímový duch a priateľstvá. „Keď Janko Rohaľ rozbiehaval prvý úsek, padal kamenec. Ani to ho však nezlomilo a do auta sa vrátil s dvomi bozuľami na hlave. Hoci na súťažiach sme konkurenti, na trati sme ťahali za jeden koniec povrazu a v Bratislave sme dobiehali do cieľa celý tím spolu. Aj vďaka tejto kamarátskej súdržnosti sme sa vysporiadali so všetkým, čo nás od Tatier k Dunaju čakalo,“ dodal na záver M. Barna.

 

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok