FOTO: Juliána Cmarová/PHOTO DŽULI
Trojnásobný majster sveta 2015, 2017 a 2019. Dvojnásobný víťaz ankety Hokejbalista roka na Slovensku. Tréner slovenskej mužskej hokejbalovej reprezentácie. S HbK Hokejmarket Skalica získal premiérový klubový titul a ďalší by chcel so spoluhráčmi pridať v aktuálnej sezóne. Športová vizitka Milana Rampáčka ho radí medzi hrajúce legendy.
Od sezóny 2012/2013 nezískali hokejbalisti Skalice medailu iba raz. Na konto si pripísali dva majstrovské tituly, plus po trikrát striebro a bronz. Ambície tímu okolo Milana Rampáčka sú jasné aj v tejto sezóne. Víťazstvo po základnej časti je prvým krokom k ich naplneniu.
Skaličania vstúpili do play off proti HMHK bauska. Vranov výsledkovo jasným víťazstvom 10:0. Druhé štvrťfinále sa však už nieslo v inom duchu. Vranovčania sa hecli a s papierovým favoritom odohrali výborný zápas. Na Záhorí sa diali veci najmä v druhej tretine… Zverenci trénera Maroša Hrica dokázali vyrovnať z 3:0 na 3:3. Znížiť sa im podarilo aj na 5:4, resp. 6:5, ale po góle v poslednej minúte im už na dotiahnutie stretnutia do remízového konca čas neostal. „Pre prvý zápas platí, že sme sa na neho lepšie skoncentrovali. Za dôležité považujem, že sme od 4. do 6. minúty dali štyri góly. V ďalšom priebehu sme si už priebeh postrážili, pretože s každým ďalším inkasovaným gólom sa Vranovu hralo ťažko. Druhý deň bol o presnom opaku. Aj v nedeľu sme síce vyhrávali 3:0, ale nechali sme sa zbytočne vylúčiť a tým sme Vranov vrátili do hry. Jeho hráči nakoniec siahali po remíze, no zlomili sme ich a výsledok si ustrážili. V play off však nie je dôležité koľko vyhráme, ale že vedieme na zápasy 2:0,“ reagoval útočník HbK Hokejmarket Skalica Milan Rampáček.
Odveta vo Vranove sa bude niesť v duchu hokejbalového sviatku. Hráči HMHK bauska. sú v ich historicky prvom play off motivovaní a odhodlaní. To, že Skaličanov nečaká v STD Aréne nič jednoduché, si uvedomuje aj ich najskúsenejší hráč. „Vranov bude doma určite nebezpečnejším tímom. Predsa len doma sa hrá vždy každému lepšie. Teší ma, že pre Vranov to bude hokejbalový sviatok a trošku si nás aj takto ako mužstvo, ktoré sme niečo dosiahli, vážia. V play off si treba uvedomiť, že každé mužstvo ide na 120% a ľahké zápasy už nie sú. Jasné, že by sme chceli ukončiť sériu už v sobotu, ale nebude to vôbec jednoduché, preto úplne v pohode sa môže hrať aj v nedeľu,“ prognózoval M. Rampáček.
Pred začiatkom play off vyhlásila Slovenská hokejbalová únia anketu o Hokejbalistu roka a druhýkrát v kariére ju, s náskokom 22 bodov, vyhral Milan Rampáček. V jeho úspechmi vyšperkovanej kariére je to ďalší dôkaz športovej výnimočnosti tohto hráča. „Ocenenie som vnímal ako veľké prekvapenie. Keď som ho získal v roku 2015, predsa len som mal 33 rokov, bol som po výborných majstrovstvách sveta a so Skalicou sme vyhrali titul, preto som veril, že by som sa mohol objaviť v prvej trojke. Nehovorím, že minulá sezóna bola zlá. Vyhral som kanadské bodovanie po základnej časti, aj v play off, no myslel som si, že tí, ktorí hlasovali, to už posunú niekomu mladšiemu. Viacerí hráči totiž mali veľmi dobrú sezónu. Čo ma asi najviac prekvapilo, bol bodový rozdiel, s akým som vyhral. Možno som to dostal za zásluhy (úsmev), ale určite ma to potešilo. Každý, kto má pozná, vie, že hokejbalu dávam, dovolím si povedať, oveľa viac ako niektorí iní hráči v Extralige a potom sa mi to takto vracia,“ reagoval M. Rampáček.
Hokejbal je slovenským najúspešnejším kolektívnym športom. V ére samostatnosti sme nezískali na svetových šampionátoch medailu len raz. Predovšetkým séria štyroch titulov majstrov sveta v rokoch 2013, 2015, 2017 a 2019 bola fenomenálnym úspechom, akým sa môžu pochváliť už len Kanaďania. Najmä zatiaľ posledný titul v košickej STEEL Aréne dostal slovenský hokejbal medzi mainstreamové športy. „Od začiatku, ako Slovensko získavalo tituly, bol hokejbal v našich komunitách populárny a postupne si hľadal cestu ďalej medzi fanúšikov. Možno ho niektorí vnímali ako „pouličný hokej“, no vždy sa hral na vysokej úrovni. Na druhej strane, dostávalo sa mu menej priestoru v médiách a nebol spoločensky vnímaný tak, ako bol úspešný. Dnes sme však svedkami toho, ako sa to mení stále k lepšiemu. V každom klube, ktorý hrá Extraligu, sa totiž pracuje na sociálnych sieťach a s médiami veľmi dobre, vďaka čomu je hokejbal viac na očiach,“ pochválil slovenskú hokejbalovú scénu M. Rampáček.
Zároveň si však uvedomuje, že hokejbal bude mať budúcnosť iba vtedy, ak kluby budú mať vytvorené podmienky a moderné zázemie. Za alfu a omegu budúcnosti označil prácu s mládežou. „Na Slovensku je mnoho klubov, ktoré majú 5 – 6 kategórií, čo sú kvantá detí, mládežníkov a mužov. Verím, že náš hokejbal pôde ešte nahor, no musíme k tomu prispieť aj tým, že budeme budovať moderné ihriská s umelým povrchom, kde budú chodiť deti s radosťou. Verím v budúcnosť hokejbalu na Slovensku, ktorý sa bude posúvať a napredovať,“ zdôraznil M. Rampáček.
Príkladom klubu, ktorý s entuziazmom pracuje so všetkými vekovými kategóriami, je práve HMHK bauska. Vranov. Prvé hokejbalové skúsenosti zbierajú najmladšie talenty už od 4 rokov. M. Rampáček zo skalickej skúsenosti odporúča trpezlivosť, pričom nepochybuje o tom, aby sa raz výsledky nedostavili. „Veľmi veľa klubov pracuje v mládežou veľmi dobre a Vranov patrí na mládežníckej úrovni medzi TOP. Či už Braňo Štefan alebo Paťka Dzurinová, ktorých sledujem a vidím, čo všetko tomu dávajú. Pozitívnym signálom je i to, že náš vzájomný zápas sa bude hrať na zimnom štadióne, a to určite nebolo ľahké vybaviť. Vranov má budúcnosť, len to chce trpezlivosť. Majú to pekne nastavené a ostáva iba otázkou času, kedy sa dostavia výsledky. V Skalici sme tiež začínali na 6., 7., 8. mieste, ale partia nám vydržala niekoľko rokov a potom prišli aj úspechy,“ dodal na záver trojnásobný majster sveta.
