Ak raz v HMHK bauska. Vranov zriadia Sieň slávy, útočník Viktor Kundrát má našliapnuté na to, aby v nej nechýbal. Patrí medzi hráčov, ktorí začali písať v juniorke klubovú históriu v jej začiatkoch. So spoluhráčmi v U23 získal historický majstrovský titul a svojimi výkonmi si vypýtal pozornosť reprezentačných trénerov. V jeho prípade to však ani zďaleka nie je všetko…
Klubu totiž vracia dôveru nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Ak ho oslovíte s akoukoľvek prosbou, ktorá môže, bez ohľadu na vekové kategórie, pomôcť klubu a jeho imidžu, nepozná odpoveď „nie“.
S Viktorom Kundrátom som v priebehu minulého roka často komunikoval ako s adminom facebookovej stránky HMHK bauska. Aj po viac ako 20 rokoch praxe bolo inšpiratívne sledovať s akým nasadením pracuje pre klub, či už na hracej ploche alebo v oblasti marketingu.
Práve to bol dôvod, prečo som sa rozhodol otvoriť hokejbalový rok 2023 rozhovorom práve s ním.
* Hokejbalový rok 2022 si ukončil reprezentačným zrazom v kategórii U23. Na klubovej úrovni existuje súťaž v tejto vekovej kategórii druhú sezónu, no na repre úrovni je to novinka. Prečo vznikla „dvadsaťtrojka“ a čo čaká hráčov v tejto vekovej kategórii?
– Keď sme vekovo patrili do „dvadsiatky“, kvôli kovidu nám zrušili viacero reprezentačných akcií, vrátane majstrovstiev sveta. Aby sme však o nich neprišli, vznikla myšlienka vytvoriť kategóriu U23 aj na medzinárodnej a reprezentačnej úrovni s tým, že svetový šampionát sa bude konať tento rok v Česku. Na decembrový zraz urobili tréneri širšiu nomináciu, pretože chceli vidieť viacerých nových hráčov. Ďalšie zrazy sú naplánované v januári, februári a postupne by mali prísť na rad aj konfrontácie v rámci prípravných zápasov.
* Pýtať sa na to, či by si si chcel zahrať na majstrovstvách sveta v národnom drese Slovenska by bola hlúpa otázka…
– V tejto vekovej kategórii je na Slovensku veľa kvalitných hráčov, ktorí majú viac skúsenosti ako ja. Predsa len sú to bývalí hokejisti, resp. hokejbal hrajú dlhšie. Samozrejme, bol by som rád, keby som sa objavil v záverečnej nominácii, no pokiaľ by to nevyšlo, budem to brať ako ďalšiu skúsenosť. Tréningy na reprezentačnom zraze sú vo vyššom tempe a fyzicky podstatne náročnejšie. Keď som prišiel v nedeľu večer domov, mal som toho naozaj dosť, ale pomohlo mi to uvedomiť si, že som ešte vlastný limit nedosiahol a môžem ho posúvať vyššie. Verím, že projekt s vekovou kategóriou U23 bude pokračovať. Keďže mám 21 rokov, tieto skúsenosti by som mohol využiť v ďalších sezónach, či už v tejto kategórii alebo mi raz pomôžu presadiť sa ešte výraznejšie v seniorskom hokejbale.
Na zraze slovenskej reprezentácie U23 rezprezentoval HMHK bauska. Vranov s Viktorom Kundrátom aj obranca Matúš Cifranič.
* Ostaňme ešte pri kategórii U23. Na klubovej úrovni ste pre HMHK bauska. Vranov vybojovali historický titul majstrov Slovenska. Ako vnímaš tento úspech s odstupom času?
– Za ten čas, čo hrám hokejbal, to bol pre mňa bezpochyby najsilnejší zážitok a najväčšie hokejbalové dobrodružstvo. Vytvorili sme skvelú partiu, ktorou sme nadviazali na sezóny v juniorke a myslím si, že aj po športovej stránke sme si získali rešpekt. Hokejbal nás baví a vďaka tomu sme sa ním bavili. Všetko sme vnímali pozitívne, bavila nás už len samotná cesta na turnaj. Keď sme nastúpili na hraciu plochu, nevytvárali sme na seba tlak. Samozrejme, chceli sme vyhrávať, ale hrali sme uvoľnene a to nám pomáhalo zvládať zápas po zápase, až sme získali majstrovský titul. Som rád, že náš klub, ktorý je známy prácou s mládežou, sa zapojil do extraligového projektu U-23. Hoci som hovoril, že majstrovská sezóna bola pre nás o zábave, na pozadí si všetci uvedomujeme, že nám bolo i takto dopriate rozvíjať naše hokejbalové zručnosti, čo budeme chcieť klubu vrátiť výkonmi v A-mužstve.
* V aktuálnom súťažnom ročníku má A-mužstvo cieľ postúpiť premiérovo do play off. Aktuálne je Vranov ôsmy, pred LED.sk Bratislava má náskok troch bodov a zápas k dobru. Ak to spočítame, vrátane toho, že Bratislavčanov privítate doma, tak platí, že všetko máte vo vlastných rukách.
– Niektoré zápasy nám naozaj vyšli, dokázali sme zdolať Považskú Bystricu, Pruské, či Nitru. Na druhej strane nás mrzí domáci zápas s Popradom, ktorý by nás ešte viac priblížil k play off. Po poslednom zápase vo Vrútkach, kde sme vyhrali 6:1, sme si povedali, že počas jesennej časti sme ukázali, že sme na dobrej ceste. Potvrdiť to však budeme musieť vo zvyšných siedmich zápasoch v jari, no stále platí, že postup máme vo vlastných rukách. Myslím si, že sa nám podarilo vyskladať dobrý tím, v ktorom sa stretli skúsení hráči s nami mladými, ktorí sa snažíme presadiť povestnou mladíckou dravosťou. Dôležité je, aby medzi nami fungovala chémia a v našom prípade platí, že funguje. Na rovnakej vlnovej dĺžke sme nielen hokejbalovo, ale aj ľudsky. To znásobuje našu zodpovednosť jeden za druhého a spolu za klub, ktorý nám vytvára skvelé podmienky. Ak hovorím o zodpovednosti, tak nemyslím na povestné „zväzovanie rúk“, ale na mysli mám motiváciu pracovať s nasadením na sebe, aby sme boli ako tím úspešní.
Partia okolo Viktora Kundráta nemá najmenší problém odohrať turnaj v Pruskom a po ceste domov ešte aj stihnúť prísť povzbudiť „dvanástku“ vo finále President Cupu v Žiline.
* V kanadskom bodovaní si v rámci tímu šiestym najviac bodujúcim hráčom. Ako hodnotíš túto sezónu z pohľadu individuálnych výkonov?
– Ako som už na začiatku povedal, skok z juniorky medzi mužov nie je jednoduchý a v minulej sezóne som potreboval čas, aby som si zvykol na rýchlosť, aj tvrdosť, ktoré sú oproti dvadsiatke diametrálne odlišné. Už na konci minulej sezóny som si začal viac veriť a začalo sa mi aj viac dariť. Pri mojej výške sa odo mňa očakáva, že sa budem presadzovať vďaka fyzickým parametrom a pri ťahu na bránu využijem aj rýchlosť. Hoci mi padli nejaké body, stále je čo zlepšovať. V jesennej časti som dostával na ihrisku dosť priestoru a i táto dôvera trénera ma motivuje k tomu, aby som stále pracoval na tom, čo potrebujem zlepšiť. Aby sa stal zo mňa komplexnejší hráč, na ktorého sa bude môcť mužstvo spoľahnúť. Tím je u mňa na prvom mieste a rád by som pomohol k tomu, aby sme historický postup do play off mali istý čím skôr.
* V bráne A-tímu začína dostávať čoraz viac priestoru Tvoj mladší brat Adam. Keď som robil rozhovor s Martinom Balogáčom, ktorého rovnako mladší brat Jakub tiež chytá za Vranov, povedal, že ak sú spolu na ihrisku, každý kontakt protihráča s bratom v ňom prebúdza Zorra. Čo pre Teba znamená hrať pred Adamom? Asi legendárna je titulná fotografia k tomuto nášmu rozhovoru zo zápasu proti Považskej Bystrici, kde pred ním v mláke čistíš priestor…
– Som na tom rovnako ako Martin Balogáč. K hokejbalu som sa dostal cez nášho ďalšieho brankára Šimona Cmara, ktorého si vážim ako športovca, aj ako človeka, ale predsa len, keď je v bráne Adam, prežívam to oveľa intenzívnejšie. Napr. naposledy som vo Vrútkach dostal desiatku práve za úder päsťou do tváre protihráča, ktorý sa do neho navážal, sekal ho a nedal si povedať. Na konci som sa už neudržal. Vysvetlil som mu, kto je Adam, kto je Adamov brat a koľko toho pre mňa Adam znamená. Viem, ako Adamovi záleží na tom, aby pomohol tímu a o to viac sa mu snažím pomôcť. To ma vždy naštartuje urobiť krok navyše aj smerom dozadu, aby tak ako sa my môžeme spoľahnúť na neho, sa mohol spoľahnúť aj on na mňa ako na staršieho brata. Držať spolu nás naučili naši rodičia. Preto som im vďačný, preto sme im vďační, že pri nás stoja, podporujú nás a fandia nám.
Bratia Viktor a Adam Kundrátovci v plnom nasadení počas letného sústredenia na Drienici.
* Bavíme sa o reprezentácii, majstrovstvách sveta, play off. Kto Ťa však pozná, vie, že hokejbalom naozaj žiješ a zabávaš sa ním aj mimo oficiálnych klubových, či reprezentačných povinností. Čím si Ťa hokejbal získal?
– Hokejbal sa stal súčasťou môjho života. Jedna vec je tá, že ma baví, ale podstatnejšie je, že sme sa stretli partia ľudí, ktorí si rozumieme. Či už v HMHK alebo v HBK Raccoons, s ktorým hráme amatérske turnaje, ako naposledy v Trnave, kde sme skončili druhí. Mne osobne dal hokejbal veľa aj do osobného života. Každý z nás má vlastný životný príbeh a keďže sa nebavíme len o hokejbale, ľudsky si dokážeme pomôcť i mimo ihriska. Pre mňa je to druhá rodina a cítim sa tam ako doma.
Viktor Kundrát v drese Vranovských kocúrov na Vranov Cupe 2022. V zápase s Trebišovom nastupoval proti slovenskému hokejovému reprezentantovi Pavlovi Regendovi.
* HMHK bauska. Vranov patrí medzi kluby, ktoré s fanúšikmi komunikujú cez sociálne siete naozaj intenzívne. Možno nie každý vie, že si adminom klubovej facebookej stránky. Ako si sa dostal k týmto marketingovým aktivitám?
– Na začiatku sme so spoluhráčom Filipom Andrejčíkom založili klubový profil na Instagrame. V tom čase sme tam však len kopírovali príspevky, ktoré na Facebooku uverejňoval generálny manažér Braňo Štefan. Asi rok a pol dozadu prišiel za mnou Braňo, pamätám si, že to bolo po kondičnom tréningu v hale, či nechcem spravovať aj Facebook. Ostal som prekvapený, lebo som s tým nemal veľké skúsenosti, preto som si nebol istý, či naplním očakávania. Prijal som to však ako výzvu a postupom času ma to chytilo. Začal som viac sledovať facebookové a instagramové profily rôznych, aj zahraničných klubov, aby naši fanúšikovia mali komfortný prístup k informáciám. Ak vytvorím príspevok, ktorý má dosah, pri ktorom vidím, že ľudia na neho reagujú, priznám sa, poteší ma to. Hoci som sa tomu v minulosti nikdy nevenoval a ani som nad marketingom nerozmýšľal, dnes si viem predstaviť, že by som sa mu venoval aj profesionálne.
* Dovolím si oceniť promptnosť s akou reaguješ na Facebooku. Naplno odohráš zápas a kým ostatní regenerujú, Ty získavaš vyjadrenia od spoluhráčov. Pripravíš grafiku a príspevok nahodíš. Za mňa môžem povedať, že sa mi nestalo, aby mi niektorý z hráčov HMHK bauska. odmietol dať rozhovor, ale boli situácie, kedy ma zdvorilo poprosili, aby som im doprial trošku času, aby si z myšlienok odfiltrovali adrenalín. Ako reagujú na Teba, keď od nich chceš vyjadrenie hlavne po prehratom zápase?
– V tomto musím chlapcov pochváliť, keďže reagujú aj na mňa rovnako a nikdy nemali problém s tým, aby mi po zápase napísali vyjadrenie. Aj keď to bol prehratý zápas a emócie boli negatívne, nestalo sa mi, aby ma niekto odmietol. Občas sa stane, že potrebujú pomôcť, poradiť alebo ako už bolo spomenuté, chcú si dopriať len trošku času po zápase… no všetci sú veľmi ochotní a snaživí, čím mi uľahčujú prácu a je to potom pre mňa aj po náročných zápasoch jednoduchšie.
