Priemyselné dedičstvo na Zemplíne po bývalom štátnom podniku Chemko Strážske je environmentálnou nočnou morou regiónu. Potvrdili to aj pozitívne výsledky na PCB látky v rozboroch hospodárskych zvierat z domácich chovov v Nižnom Hrušove, Poši, Dlhom Klčove, Topoľovke, Hudcovciach, Brekove, Strážskom, Nacinej Vsi, Klokočove, Parchovanoch, či Zatíne pri Kráľovskom Chlmci.
Keď lídri regionálnej a miestnej samosprávy ohlásili v auguste 2018 protestné zhromaždenie pri Kyjovskom potoku, reagovali tým na fakt, že štátu chýbal v súvislosti s nespochybniteľnou kontamináciou Zemplína PCB látkami ťah na bránu. V okrese Vranov nad Topľou je symbolom tohto priemyselného dedičstva Odkalisko Poša. Ďalším dôkazom, ktorý len potvrdil skutočnosť, že situácia je neúnosná a neakceptovateľná, je pracovné rokovanie v Nižnom Hrušove s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jánom Mičovským.
Samospráva ešte v máji žiadala na stretnutí s ministrom Jánom Mičovským a ministrom životného prostredia Jánom Budajom, ako jeden z krokov, analýzu vzoriek odobratých z voľne žijúcich zvierat a domácich chovov. Reagovali tak na leták, ktorý vypracoval Úrad verejného zdravotníctva SR. Hygienici v ňom nielenže neodporúčali konzumovať živočíšne produkty s pôvodom v regióne Zemplína, ale upozorňovali ľudí aj na to, aby ani nechovali zvieratá v kontaminovanom území.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský vyhovel požiadavke samospráv a nariadil pretestovanie hospodárskych zvierat z domácich chovov.
Štátna veterinárna a potravinová správa SR analyzovala 80 vzoriek v 41 obciach okresov Vranov nad Topľou, Trebišov, Humenné a Michalovce. Vzorky hydiny a vajec poskytla na rozbor aj starostka Dlhého Klčova Ľubica Zubková. Výsledky ju prekvapili. PCB látky sa v jej prípade potvrdili v mäse sliepky – 270 ng/g tuku a vo vajíčku – 90 ng/g tuku. „Nečakala som až také zlé výsledky, ostala som prekvapená. Našu obec od katastra Nižného Hrušova oddeľuje Ondava, preto som predpokladala, že rieka v tomto prípade PCB látky zleje dole po svojom toku. Opak je však pravdou. Dnes je jasné, že potrebujeme to zastaviť, aby nedochádzalo k ďalšej kontaminácii prostredia. Napr. ošípané, ktoré sa nechovajú na dvore, mali dobré výsledky. Musíme teda hľadať spôsoby, ako to dosiahnuť aj u ostatných hospodárskych zvierat,“ uviedla starostka Dlhého Klčova.
Analýza vzoriek domácich chovov len dopĺňa nedávno medializované informácie o laboratórne potvrdených vysokých hodnotách PCB látok nielen v mäse divej zvery z obory Orlová, ale aj u diviaka uloveného v blízkosti odkaliska. Majiteľ zvernice Jozef Adamík dokonca zverejnil protokol, ktorý potvrdil toxické látky priamo v jeho tele. „Nepoviem to, ako starostka, ale ako občan. PCB látky sa viažu na tuky. Sliepka bola u nás na dvore tri roky, ja mám 41 a tuk máme všetci… Z toho dôvodu sme aj dnes požiadali ministra Jána Mičovského, aby tlmočil našu požiadavku na pretestovanie ľudí v tomto regióne na PCB. Zároveň musíme túto odbornú tému pretlmočiť do „ľudskej“ reči. Keď povieme napr., že máme hyperaktívne deti, musíme si uvedomiť, že pod ich psychický vývoj sa podpisujú tiež PCB,“ reagovala Ľ. Zubková.
Starostka obce Dlhé Klčovo Ľubica Zubková.
Najvzdialenejšou obcou s pozitívnym výsledkom na PCB látky bol Zatín pri Kráľovskom Chlmci. Pracovného rokovania na pôde obecného úradu v Nižnom Hrušove sa teda zúčastnil aj starosta Mikuláš Kukó. Hoci v obci bola verifikovaná iba jedna pozitívna vzorka u hydiny, pričom hodnota bola tesne nad normou (40 ng/g tuku – pozn. red.), predsa len ho to prekvapilo. „Priznám sa, nepočítal som s tým, že i u nás môžu vyjsť pozitívne výsledky. PCB látky doteraz v našej obci témou neboli, ale keď som si pozorne vypočul v piatok všetky fakty, zistil som, že je to naozaj vážny problém, ktorý netreba brať na ľahkú váhu,“ pripomenul starosta Zatína Mikuláš Kukó.
O zdroji PCB látok, ktoré boli odhalené v hydinovom mäse, špekulovať nechcel. Naznačil však, že by mohlo ísť o kontaminované krmivo. Z geografického hľadiska nemôžeme vylúčiť ani prítomnosť polychlórovaných bifenylov cez rieku Latorica, do ktorej sa vlieva Laborec. „Reč bola aj o Latorici a odobratí vzoriek vody. Loví sa tu veľa rýb, preto budeme chcieť poznať reálnu kvalitu vody. Ako som povedal, pre nás v Zatíne je to nová téma, no o záveroch pracovného rokovania v Nižnom Hrušove budem informovať aj obecné zastupiteľstvo,“ dodal M. Kukó.
