Hermanovce nad Topľou sú jednou z brán do Slanských vrchov. Na Krížnych cestách, ktorým domáci hovoria aj lúka pod Hančom, pomôže turistom s orientáciou nová netradičná mapa. 71-ročný Jozef Rozkoš ju vytesal do takmer 3-tonového balvanu.
Rodený Hermanovčan Jozef Rozkoš je so Slanskými vrchmi zžitý od útleho detstva, preto k ním prechováva úctu a snaží sa aj o to, aby ich čaro spoznali ostatní. Práve bývalý starosta obce (1976-1990) a poslanec obecného zastupiteľstva počas piatich volebných období založil v roku 1981, spolu s Antonom Smetanom a Jozefom Verčimákom, turistickú tradíciu výstupov na najvyšší vrch Šimonku. „Keď je v zime sneh, najazdím v Slanských vrchoch na bežkách sto kilometrov a v hubárskej sezóne nachodím ďalších dvesto,“ pripomenul Jozef Rozkoš.
Zaujímavosťou je, že ruku k dielu priložili dvaja starostovia Hermanoviec nad Topľou – bývalý Jozef Rozkoš a súčasný Martin Ivan.
Práve z jeho tvorivej dielne pochádza aj nová dominanta pri vstupe na turistické chodníky na Krížnych cestách. Ako s úsmevom vysvetlil vyučený strojár a bývalý hasič, ktorý pracoval aj v kameňolome, koronakrízu chcel prečkať zmysluplne. Keďže bol vždy kreatívny, rozhodol sa premeniť takmer 3-tonový balvan na mapu. Vhodný kameň s dostatočne rovnou plochou nakoniec našiel v starom Hermanovskom potoku. „Keď sme kameň priviezli, manželka len zalomila rukami a opýtala sa ma, čo mám s ním v pláne robiť. Dal som ho ďalej na dvor, aby nikomu nezavadzal a pustil som sa do práce. Musím priznať, že čím ďalej, tým viac ma to bavilo,“ uviedol J. Rozkoš.
Jozef Rozkoš pracoval na mape dva týždne.Prvým krokom bolo, že si urobil náčrt na formát A2. Potom poprenášal na kameň jednotlivé body v mierke, kde sa 10 centimetrov rovná vzdušnou čiarou jednému kilometru. Robota mu išla od ruky, užíval si aj to, že mu pomáhali vnuci a za štrnásť dní bolo dielo hotové. Zaujímavosťou je, že na zvýraznenie turistických trás použil reflexné prvky, ktoré v tme svietia. „Niečo som v Slanských vrchoch zažil, preto som im chcel aj niečo vrátiť,“ skromne konštatoval J. Rozkoš.
Vďaka reflexným prvkom bude mapa neprehliadnuteľná aj v tme.
S osadením kameňa pomohla obec. Starosta Martin Ivan a Tadeáš Andrek zabezpečili potrebnú techniku. S úpravou okolia a podstavcom pomáhali syn Peter a vnuci J. Rozkoša. 190-centimetrový „obelisk“ je naozaj impozantný a neprehliadnuteľný. „Keď ma pán Rozkoš pozval k sebe na dvor, netušil som dôvod. O to viac som ostal prekvapený, keď stiahol z kameňa plachtu. Nie vždy stretnete ľudí, ktorí chcú urobiť niečo nezištne, no my Hermanovčania máme to šťastie, že v obci sú nielen zdatní remeselníci, ale aj lokálpatrioti, ako pán Rozkoš, ktorí chcú, aby tu po nich niečo ostalo,“ zdôraznil Martin Ivan.
Húfnica pripomína vojnovú históriu Hermanoviec nad Topľou, pretože obec bola počas II. svetovej vojny vypálená.
Vstupná brána do Slanských vrchov z Hermanoviec nad Topľou spája do harmonického celku hneď niekoľko zaujímavostí. Na rázcestí smerom na Hermanovskú alebo Zajacovu chatu môže verejnosť obdivovať húfnicu z II. svetovej vojny. Navyše k miestu o pár desiatok metrov vyššie sa viaže skutočný príbeh o tanku, v ktorom po zásahu nemeckým nepriateľom zahynuli traja vojaci… Pokoj v duši môžete načerpať pri kaplnke Lurdskej Panny Márie. K okolitým lesom sa neodmysliteľne viaže ťažba dreva. Konský pohon vytiahol po koľajniciach vozy do skladu v horách a dole potom spúšťali náklad samospádom. Pôvodný val, po ktorom viedla tzv. koňka, sa nachádza i nad Hermanovcami. V minulosti sa obci podarilo získať originálny vozík s krátkou koľajnicou a Martin Ivan s Andreou Kačkošovou k ním teraz pripravujú informačnú tabuľu o histórii tohto odvetvia. „Na čistinke, kde je umiestnená mapa vytesaná do kameňa, nasadili miestni včelári lipy. Tento priestor by sme radi zveľadili ďalej, preto tu plánujeme osadiť drevené lavičky a stoly, aby si tu mohli turisti oddýchnuť a zrelaxovať,“ reagoval M. Ivan.
Kaplnka nad obcou je zasvätená Lurdskej Panne Márii.
Keď koronakríza zavrela ľudí doma, práve príroda sa pre mnohých stala vzácnejšou a jej „spoločnosť“ začali vyhľadávať s oveľa väčšou nádejou. Napr. v jedno nedeľné popoludnie napočítal M. Ivan za krátku chvíľu takmer štyridsiatku áut s turistami. Na druhej strane pripomenul, že verejnosť by nemala zabúdať na to, že k vychádzkam patrí slušnosť a zodpovedný prístup. „Príroda dáva ľuďom pokoj, čo je skvelé, no aj my by sme sa k nej mali správať tak, ako si to zaslúži. Keď niekto vynesie na Šimonku fľaše s vodou, ktoré po ceste vypije, mal by ich aj zniesť dole. V takýchto situáciách naozaj nerozumiem tomu, prečo nie je problém hore vyniesť niekoľko kilogramov, ale zniesť pár gramov dole sa už nedá,“ apeloval v závere nášho rozhovoru starosta Hermanoviec nad Topľou.
