FOTO: Martina Suváková
Volejbalistky VK Nové Mesto nad Váhom prepísali ziskom bronzových medailí klubovú históriu, k čomu výraznou mierou prispela aj odchovankyňa MŠK Vranov Viktória Veliká. Rodáčka z Hlinného totiž v premiérovej sezóne po prestupe z Volley Project UKF Nitra ovládla tímovú štatistiku v počte uhraných bodov.
Keď si na stránke Slovenskej volejbalovej federácie rozkliknete VK Nové Mesto nad Váhom, pri Viktórii Velikej je po troch sezónach v COP (Centrum olympijskej prípravy) Nitra kariérne „vákuum“. To však neznamená, že tri roky bola bez volejbalu, práve naopak. Strávila ich v USA, kde študovala na Navaro College v Texase a Barry University v Miami. Popri škole hrala volejbal a hralo ho úspešne, pretože v obidvoch tímoch so spoluhráčkami prepisovali tímovú históriu. Predovšetkým v Texase si mimoriadne cenili víťazstvo v konferencii, čo sa im podarilo po veľmi dlhej dobe a postup na majstrovstvá USA, kde sa dostali do TOP 8. „Vždy som snívala o tom, že budem cestovať, preto som sa rozhodla pre USA. Volejbal, aj trénovanie tam boli iné, pretože som ho musela skĺbiť so školou. Nebolo to jednoduché, navyše som mala prísnych trénerov. V Texase ma viedla trénerka, ktorá bola sekera, ale… Stále mi hovorila, že keď prežijem dve sezóny pod ňou, prežijem všetko a naozaj to platí. Za túto skúsenosť som veľmi vďačná, lebo ma posunula na úroveň, kedy nemám problém s prístupom a dokážem zniesť kritiku,“ vysvetľovala Viktória Veliká.
USA patria vo volejbale žien medzi absolútnu svetovú špičku. V. Veliká pridala z krajiny úradujúcich olympijských víťaziek z Tokia zaujímavý postreh. Keďže sezóna trvala iba počas jesenného semestra, za štyri mesiace odohrali 36 duelov. S každým ďalším zápasom sa fyzické nároky stupňovali a vtedy je extrémne dôležitá regenerácia. „Musím veľmi pochváliť systém a spôsob, ako sa o nás starali. Mali sme tím fyzioterapeutov, ktorí sa nám na každom tréningu venovali, ak sme hlásili nejaké zdravotné komplikácie. Zdravie športovca bolo pre nich na prvom mieste a aj v tomto smere to bola pre mňa veľmi dôležitá skúsenosť,“ dodala V. Veliká.
Viktória Veliká študovala a hrala volejbal tri roky v USA. FOTO: Martina Suváková.
Mladá Slovenka študovala angličtinu so zameraním na profesionálne spisovateľstvo. V rámci štúdia praxovala v športovom oddelení Miami Herald. Posledný článok, ktorý dostala za profesionálnu úlohu spracovať, mala napísať sama o sebe. Nespomíname ho náhodou, pretože v jeho obsahu nájdeme inšpiráciu pre jej návrat na slovenské palubovky. „Kolega, ktorý ma mal na starosti, mi povedal, aby som napísala článok o sebe. Práve vtedy bol kovid a zrazu to bol pre mňa šok, pretože šesť mesiacov som strávila v karanténe. Všetko sa zrazu zastavilo a vtedy som si uvedomila, čo pre mňa volejbal znamená. Šport bol súčasťou mňa, no nemohla som trénovať, nehrali sme zápasy, cítila som sa stratená. Vtedy nastal u mňa zlom, lebo som si uvedomila, že chcem hrávať aj po univerzite, a preto som sa vrátila na Slovensko,“ uviedla V. Veliká.
V prvej sezóne po návrate z USA obliekala dres Volley Project UKF Nitra. Napriek tomu, že so spoluhráčkami získala bronz, pocitovo túžila po zmene a vtedy sa jej ozval tréner VK Nové Mesto nad Váhom Juraj Šujan. Sadli si za spoločný stôl, vymenili si predstavy o svojich očakávaniach a keďže našli spoločnú reč, dohodli sa. Prvým cieľom bolo postúpiť do nadstavbovej časti, ktorú uhrali 4. miestom. V TOP 4 sa dokázali posunúť ešte o stupienok vyššie. „V základnej časti ešte je priestor na chyby, ktoré každému pomôžu odhaliť rezervy. Cenou je však to, že sa prehrajú zápasy, ktoré by sa papierovo strácať nemali. S blížiacim sa záverom sezóny sme sa v tréningoch sústredili na dohrávanie útokov z ťažkých lôpt a aj chémia medzi nami začala fungovať stále viac a viac. Všetko smerovalo k nadstavbe, kde bola najlepšia štvorka a zápasy mali vysokú kvalitu. Toto všetko nás malo pripraviť na kľúčovú časť sezóny – play off,“ pripomenula V. Veliká.
V Novom Meste nad Váhom sa stretla skvelá partia. FOTO: Martina Suváková.
V štvrťfinále prešlo Nové Mesto nad Váhom cez Prešov pomerom 2:0 na zápasy. V boji o postup do finále ich čakala Nitra. Hoci po prvých dvoch dueloch bol stav v sérii 1:1, ďalšie dva súboje zvládli lepšie víťazky základnej časti. „Najskôr sme si povedali, že sme skúsili všetko, čo sme vedeli. Predsa len Nitra mala zahraničné hráčky a v klube išli za tým, aby sa dostali do finále. Teraz keď sa na to pozeráme spätne, na konkrétne momenty v zápasoch, hovorím si, že možno sme to mohli potiahnuť do 5-zápasovej série. Teraz to už nezmeníme, ale priznám sa, že vo finále som fandila Nitre,“ dodala s úsmevom V. Veliká. Dodáme, že majstrovský titul nakoniec získala VK Slávia EU Bratislava…
V Novom Meste nad Váhom hodili neúspešnú semifinálovú sériu rýchlo za hlavu. V hre bola totiž sada bronzových medailí, čo by pre klub znamenalo prepisovanie klubovej histórie. Ich súperom boli „Pirane“ z Brusna, ktoré sa po úvodnom súboji na pôde svojich súperiek ujali vedenia v sérii 1:0. V ďalších troch stretnutiach im však partia okolo V. Velikej dovolila uhrať iba set a po poslednej lopte explodovala radosť v tíme zverenkýň trénera Juraja Šujana. „Všetky naše zápasy s Brusnom v sezóne boli vyrovnané. Ťahali sme sa o každé víťazstvo, preto sme sa na sériu o bronz pripravovali naozaj precízne. Do zápasov sme išli s rešpektom, lebo tak ako sme chceli prekvapiť my ich, vedeli sme, že o to isté sa budú pokúšať aj ony. V prvom stretnutí sme síce vyhoreli, ale okamžite sme sa reštartovali. Hecovali sme sa, že máme na to, aby sme ich porazili a nakoniec sa nám to podarilo. Hoci Brusno prišlo o svoju najlepšiu hráčku Venezuelčanku Johenlis Belisario, nepovažovala by som to za kľúčové, lebo sme ho porazili v zostave s ňou, aj bez nej. Skôr to bolo o nás a o tom, že v posledných troch zápasoch sme hrali našu najlepšiu hru. Pozerali sme si to aj spätne a naozaj sme išli na hranicu našich limitov,“ zdôraznila V. Veliká.
Viktória Veliká bola najviac bodujúcou hráčkou VK Nové Mesto nad Váhom. FOTO: Martina Suváková.
V novom pôsobisku sa V. Veliká uviedla ako najviac bodujúca hráčka, ktorá si na konto pripísala 364 bodov a v celkovej extraligovej bilancii obsadila ôsmu pozíciu. Volejbal je fenomenálny v tom, že napr. na rozdiel od futbalu, či hokeja nedostanete šancu na reparát. Buď loptu zložíte, prípadne vytlčiete bloky alebo ide bod na konto súpera. V momentoch, kedy sa láme zápas, dostáva psychika extrémne zabrať, preto patrí scéna len lídrom a rodáčka z Hlinného takou osobnosťou je. „Priznám sa, rada hrám pod tlakom. Mojim cieľom je byť hráčkou, ktorá sa nebojí zodpovednosti, aby sa na mňa mohli spoľahnúť práve vtedy, keď je to potrebné. Túto sezónu sa mi to viac-menej darilo, ale stále je čo vylepšovať. Beriem to ako motiváciu do ďalšej sezóny zlepšiť sa, aby som takéto situácie zvládala ešte spoľahlivejšie,“ reagovala V. Veliká.
Historický úspech si hráčky užili aj s fanúšikmi, ktorí s nimi potiahli celú sezónu. Po dvoch rokoch prázdnych hál bez divákov si obidve strany vrchol sezóny s bronzovou gradáciou vychutnali dokonalým spôsobom. „Keď som predtým hrávala proti Novému Mestu, hralo sa nám veľmi ťažko, lebo fanúšikovia boli vždy skvelí. Hovoríme si, že sme novomestská rodina a je to pravda. Do Brusna s nami cestovali autobusom a boli našim siedmym hráčom. Vytvorili neskutočnú atmosféru a potom sme to aj spoločne oslávili. Som veľmi vďačná za to, že môžem hrať niekde, kde je rodinné prostredie, z ktorého cítime obrovskú podporu, čo nás vzápätí motivuje. Niekto by si myslel, že to na nás vyvíja tlak, ale práve naopak, nám to dodáva energiu. Predovšetkým v kľúčových momentoch, keď sme hrali 33:31, bolo pre nás dôležité vnímať, že fanúšikovia stoja pri nás. Dodáva nám to silu nevzdávať sa a ísť za spoločným cieľom. To, čo my prežívame na ihrisku, oni prežívajú s nami v hľadisku a to nám pomáha hrať lepšie,“ poďakovala sa fanúšikom za podporu V. Veliká.
Viktória Veliká je volejbalovou odchovankyňou MŠK Vranov. FOTO: Imrich Makó.
S Viktóriou Velikou sme sa stretli vo vranovskej Mestskej športovej hale počas semifinálového turnaja Majstrovstiev Slovenska vo volejbale žiačok. Pri tejto príležitosti sme ju poprosili o odkaz pre mladé hráčky, ktoré tiež snívajú o tom, že by si zahrali na najvyššej úrovni a v tomto kontexte nemohla chýbať ani spomienka na trénera Jána Ladzianskeho. „Dôležité je si uvedomiť, čo volejbal pre hráčku, či hráča znamená. Či sa mu chce venovať, či v ňom chce pokračovať. Nie je to všetko iba o slovách – chcela by som. Treba na sebe tvrdo pracovať a oddať sa volejbalu. Pán tréner Ladziansky mi stále hovoril, že som na tréningoch pochabá. Kričal na mňa, ale zároveň mi vysvetľoval, že to robí len kvôli tomu, lebo videl vo mne potenciál, a mňa to motivovalo. Keď som prestúpila do COP, trénovali sme aj desaťkrát do týždňa a práve vtedy prešla moja oddanosť športu poriadnou skúškou. Ak však človek chce niečo dosiahnuť, musí tomu dať všetko. Aj keď sa niečo nepodarí, netreba skláňať hlavu, ale treba sa postaviť na nohy a ďalej na sebe pracovať. Negatívna energia dokáže odobrať chuť hrať, a také obdobie som mala aj ja, no práve vtedy si treba uvedomiť, prečo chcem hrať. A hrať chcem pre to, lebo ma to baví, hrať chcem kvôli mne, kvôli tímu,“ uviedla Viktória Veliká.
