Aj Vranov je Európa! Vranov nad Topľou sa pridal k viac ako päťdesiatke slovenských miest, kde sa konali verejné zhromaždenia. Napriek niekoľkým individuálnym výkrikom namiereným proti Európskej únii malo pokojný priebeh, čo potvrdila aj polícia.
Rečníkov na Námestí slobody spojila nielen požiadavka po nespochybniteľnej garancii ukotvenia Slovenska v Európskej únii, v rámci ktorej zdôrazňovali naše postavenie ako zodpovedného a férového partnera. Otvorených tém bolo podstatne viac… Vo svojich príhovoroch kládli dôraz na piliere demokratickej spoločnosti ako právny štát, slobodná kultúra, rešpekt pre vedu a umenie, či právo na občiansku angažovanosť.
Herec a režisér Jozef Jenčo priznal, že pôvodne chcel začať tradičnými citátmi… „na východe nič nie je“, „zem je plochá“ či „kultúra a umenie budú už len slovenské a žiadne iné“. Situácia sa v jeho očiach stala ešte vážnejšou po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu. Budúcnosť Slovenska vidí v európskom priestore o to viac, že dôveru nemá nielen k Rusku, ale ani k súčasnému prezidentovi USA. „Na inaugurácii Trumpa sedeli na zlatej šafárni štyria z najbohatších miliardárov sveta. Žiadny Soros, ale Bezos, Musk, Zuckerberg a Pichai. Nechystajú sa náhodou títo štyria mystickí jazdci cez svoje doláre a sociálne či digitálne siete ovládnuť svet?“ položil otázku Jozef Jenčo adresovanú fanúšikom alternatívnych médií a „zaručených“ informácií.
Pokiaľ sa Slovensko odkloní od európskej cesty, ocitne sa v nebezpečnom politickom vzduchoprázdne. Za našu jedinú možnosť označil koordinovanú a zodpovednú spoluprácu s európskym spoločenstvom. Pripomenul, že so 448 mil. obyvateľmi je EÚ podstatne väčším trhom ako USA alebo Rusko „Buďme konečne trocha hrdí na to, že sme členmi najväčšieho slobodného a demokratického trhu na svete. Správajme sa k našim partnerom v EÚ ako skutoční partneri,“ zdôraznil J. Jenčo.
S premiérom Robertom Ficom súhlasí v tom, že Slovensko aktuálne stojí pred novými svetovými výzvami. „Tie však za nás nevyrieši Huliakova puška, ani Šimkovičovej melír, ani Kaliňákove objednávky, ani Ficov stihoman. Našou nádejou je len zodpovedná proeurópska politika,“ uviedol J. Jenčo.
Ani Ukrajinci, ani gruzínski agenti nezmobilizovali desiatky tisíc ľudí po celej krajine. Podľa bývalej hlavnej hygieničky Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom vo Vranove nad Topľou Ľudmily Rosiarovej sú dôvodom kroky vlády SR. Verejnosť má, podľa nej, právo žiadať, aby najvyšší predstavitelia štátu išli príkladom pri dodržiavaní zákonov a hájili záujmy všetkých občanov, nielen tie svoje a niektorých finančných skupín. „Nie je to o prevrate. Ľudia prišli pokojne a slušne ukázať, že chceme patriť do slobodného, demokratického a právneho štátu. Zákony musia platiť pre všetkých rovnako. Nemyslím tým jeden zdeformovaný semafor či drevo prevážané služobným autom, ale myslím na miliónové podvody a korupciu,“ prihovorila sa Ľudmila Rosiarová.
Ako príklad, kedy občianska angažovanosť mala význam, ponúkla zásadovosť v reakcii na investičné zámery na zneškodňovanie nebezpečných odpadov v priemyselnom parku Ferovo alebo aktivity samospráv v okolí odkaliska Poša. „Keď sme sa spojili a riešili to spolu, podarilo sa zabrániť nadradiť peniaze nad naše zdravie. Dnes sa v priemyselnom parku dokončuje prevádzka, ktorá nebude ohrozovať zdravie detí, ani dospelých,“ zdôraznila Ľ. Rosiarová.
Viacero zrealizovaných projektov od Domaše po Vranov nad Topľou financovaných z eurofondov vymenovala vysokoškolská pedagogička Ladislava Ivančová. Za férové považuje, aby sme neboli len pasívnymi prijímateľmi európskych výhod. Slovákov považuje za súčasť modernej Európy, v ktorej by sme nemali byť iba divákmi, ale spolutvorcami spoločnej budúcnosti. „Máme zodpovednosť, ako s týmto partnerstvom naložíme. Pozrime sa pravde do očí. Správame sa ako toxický partner Európskej únie. Berieme, využívame, modernizujeme, a pritom nadávame. Je to spravodlivé?“ pýtala sa Ladislava Ivančová.
Zdôraznila, že kritika neznamená nenávisť, ale právo a je motorom pokroku. Za nenahraditeľné považuje hodnoty ako ochrana ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť, právny štát a ochranu ľudských práv. V prípade EÚ ocenila možnosti, ktoré otvára zdieľanie jednotného pracovného trhu, jednotná mena alebo jednotný systém uznávania akademických titulov. „Európska únia nie je dokonalá, ale my sme si už pred rokmi vybrali, že chceme byť jej súčasťou. Slovensko prechádza obdobím, kedy máme pocit, že nám naša krajina uniká. Premiér Robert Fico a jeho spôsob vládnutia v nás vyvolávajú obavy. Rešpektujeme výsledky volieb, ale demokracia neznamená, že víťaz berie všetko,“ reagovala Ľ. Ivančová.
Ako jednu z požiadaviek definovala koniec vytvárania atmosféry ohrozenia Slovenska vnútorným či vonkajším nepriateľom. „Žiadame koniec popierania a spochybňovania vedeckých faktov. Musíme uskutočňovať politiku, ktorá bude efektívne zabraňovať odlivu mozgov zo Slovenska. Žiadame koniec osočovania mladých ľudí a študentov. Žiadame výmenu odborne nekompetentných ľudí na rozhodujúcich úrovniach štátneho aparátu za odborníkov. Žiadame systematickú podporu autority vedy a vzdelávania,“ vymenovala Ľ. Ivančová.
Nádejou Slovenska sú ľudia. Účastníčku Cesty hrdinov SNP Dominiku Bodorovú o tom presviedčajú Slováci pri rôznych príležitostiach. Svoj príhovor začala spomienkou na jedno zo stretnutí počas cesty od Duklianskeho priesmyku po Devín, ktorú prešla sama ako devätnásťročná. V Terni pri Prešove stretla pani Vierku. „Mohla prejsť okolo mňa, možno mi len mohla popriať pekný deň. Nepoznala ma, nemala dôvod mi pomáhať a predsa to urobila. Vierka mi dala pocit, že nie som na svete sama. Nehovorme teda, že mňa sa to netýka, nepozerajme sa na človeka ako na cudzieho alebo ako na problém,“ uviedla Dominika Bodorová.
Napriek tomu, že často počúva ako je Slovensko rozdelené a nedá sa nič zmeniť aj preto, že slušnosť a férovosť sú v ofsajde, nosí v sebe optimizmus. „Vierka nebola politička, nebola bohatá, nemala žiadnu moc a predsa bola jedným z najdôležitejších ľudí akých som kedy stretla. Pravdou je, že všetci môžeme byť ako Vierka. Takých ľudí ako je ona sú na Slovensku tisíce. Stretávam ich dennodenne, preto viem, že im záleží na tom, kde žijú,“ pripomenula D. Bodorová.
Debatu o zahraničnom smerovaní Slovenska nevníma len ako fokus na politiku, ale aj ako priestor hovoriť o tom, že chceme žiť v krajine, v ktorej sa ľudia rešpektujú. „Chcem tu žiť. Nie kvôli tomu, že verím v dokonalú krajinu, ale kvôli tomu, že verím v ľudí, ktorí ju tvoria. Chcem, aby Slovensko bolo krajinou, kde sa nemusíme báť povedať svoj názor, kde sa ľudia neobracajú chrbtom k nespravodlivosti, kde sloboda a ľudskosť majú stále svoje miesto. Toto všetko nezačína v parlamente, ale v nás,“ uzavrela D. Bodorová.